Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/218/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212210649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212210649.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10,
IČO: 35 925 922, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Guniš & Partners, s.r.o., Bratislava,
Klincová 37/B, proti žalovanej: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, o zaplatenie 461,29 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 30. januára 2013, č.k. 12C/82/2012-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
trovách konania r u š í a vzrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 132,22 Eur
s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 63,88 Eur od 03.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 34,29
Eur od 31.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 9,24 Eur od 05.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 24,81
Eur od 01.03.2008 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.09.2007 pod
bodom 3 v časti: „Záujemca, resp. účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak záujemca, resp. účastník
poruší niektorú z povinností tohto dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu
vo výške 9.913,45 Sk (329,07 Eur)“ je ako neprijateľná neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 200ea ods. 1, §
156 ods. 3 O.s.p., § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., § 52 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 524 ods.
1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 87/95 Z.z. a § 879j Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že v predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny služieb 132,22 Eur a
zmluvnú pokutu 329,07 Eur s príslušenstvom. V konaní mal preukázané, že zo strany žalobcu ide o nárok
na plnenie zo zmluvy, keď žalovaná podpisom žiadosti potvrdila, že bola oboznámená so Všeobecnými
podmienkami a platným cenníkom. K časti o zaplatenie ceny služieb uviedol, že žalovaná v konaní
nenamietala žiadnu okolnosť spochybňujúcu pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny vyúčtovaných
telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Právny predchodca žalobcu tieto služby dodal a
žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila. Cena služieb bola dohodnutá, súd nezistil ani iné okolnosti,
ktoré by spochybňovali platnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Z týchto dôvodov potom žalobe
čiastočne vyhovel a to v časti nároku na poskytnuté služby, keď žalovaná ako dlžník má povinnosť z
platného záväzku cenu služby zaplatiť (§ 494 Občianskeho zákonníka), pričom súd žalobcovi zároveň
priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania.

Čo sa týka napadnutej zamietajúcej časti, rozhodnutie odôvodnil posúdením zmluvnej pokuty, pričom
poukázal na to, že v prípade, ak by žalobe súd vyhovel bol by porušení princíp proporcionality
uplatňovaný v súkromnom práve a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Poukázal na ustanovenie čl.
6 Smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzajúc z § 53
ods. 1, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka potom ustálil, že v danom prípade v zamietajúcej časti
nároku na zmluvnú pokutu odkazuje na rozsudok svojho súdu č.k. 12C/29/2012-58 zo dňa 22.10.2012

vo veci Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava c/a spotrebiteľ, ktorým dojednanie žalobcu so spotrebiteľmi
o zmluvnej pokute vo formulárovej zmluve určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 05.12.2012. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto súd žalobu v tejto časti, tzn. v časti zaplatenia zmluvnej
pokuty zamietol. Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil úspechom žalovanej (v rozsahu
zamietajúcej časti), pričom náhradu trov konania jej nepriznal, nakoľko v konaní jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a to v časti zamietnutia návrhu. Medzi žalovanou
a právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 14.09.2007 k uzavretiu Zmluvy o pripojení, na základe
ktorej došlo k zriadeniu dohodnutého telefónneho programu podľa čoho vznikla právnemu predchodcovi
žalobcu povinnosť poskytovať telefonické pripojenie a súvisiace služby zaradené do dohodnutého
programu a právo na zaplatenie ceny za poskytované služby v zmysle cenníka a žalovanej povinnosť
platiť cenu za poskytované služby v zmysle cenníka spolu s právom na poskytovanie telefonického
pripojenia a súvisiacich služieb zaradených do dohodnutého programu. Na základe Dodatku k zmluve
o pripojení bol žalovanej poskytnutý za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- Sk mobilný telefón Sony Ericsson
K320i a súčasne poskytnutý benefit v podobe zvýhodnených volaní tak ako to bolo dohodnuté v čl.
1.3 písm. a) Dodatku. Posudzovanie výšky zmluvnej pokuty nepostačuje na komplexné posúdenie
dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta smerovala k dodržaniu dohodnutej doby trvania zmluvy.
Zabezpečovala tak dodržanie účelu zmluvy a jej ekonomického charakteru pre obe zmluvné strany.
Toto z ustanovenia čl. II. ods. 2.2 Dodatku, kde sú upravené dôvody pre vznik nároku na pokutu
vyplýva. Dlžnú sumu, ktorej zaplatenie je predmetom výroku nenapadnutého odvolaním žalovaná mala
dobrovoľne zaplatiť. Neplatením záväzkov tak žalovaná dosiahla v konečnom dôsledku stav zániku
zmluvy o pripojení, čo je v rozpore s tým, čo deklarovala svojím podpisom, ani zmluvná pokuta vo výške
určenej ako neprimeraná nebola pre žalovanú dostatočnou motiváciou pre dodržanie zmluvy. Spôsob,
akým konajúci súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute medzi žalovanou a spotrebiteľom a postupcom
sa opäť dostal do nerovnováhy a tentokrát výlučne v prospech spotrebiteľa. Týmto sa nezabezpečila
rovnováha sledovaná tvorcom Smernice 93/13/EHS, ktorá bola prevzatá do ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Tvorca smernice sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre spotrebiteľa. Nemožno, ale
vychádzať z toho, že chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo
postavenie aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri. Neexistuje
rozumný, ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva
s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne a s vedomým ich
rozsahu. Súd sa správaním žalovanej nezaoberal a v odôvodnení rozsudku bez relevantného posúdenia
veci sa zaoberal len neprimeranosťou výšky zmluvnej pokuty. Odvolanie teda odôvodňuje z dôvodu
neúplných a nesprávnych skutkových záverov a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia celej veci
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, že výrok o neprijateľnosti zmluvných podmienok sa vypustí a
žalovaná bude povinná zaplatiť žalobcovi zamietnutú časť žalovanej sumy, vrátane príslušných úrokov
z omeškania a nahradiť mu celú výšku trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pritom nevyčíslil.

Žalovaná odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto je
potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia,
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 36 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Vyjadruje to aj znenie vyššie cit. ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Takéto odôvodnenie
musí teda obsahovať i uznesenie súdu a to i v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť
teda preskúmateľné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na rozsudok NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 1238/2013 (Soudní
rozhledy 11-12/2013), v zmysle ktorého samotný odkaz na príslušné rozhodnutie Ústavného súdu ešte
nezbavuje všeobecný súd splniť elementárnu zákonnú povinnosť riadne odôvodniť vydaný rozsudok aj
v časti právneho posúdenia veci.

Ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku obsahuje zákonom vyžadované náležitosti
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku, tzn. súd v odôvodnení rozsudku je povinný uviesť ako
vec posúdil po právnej stránke. Povinnosť súdu rozsudky odôvodniť spôsobom zakotveným v § 157
ods. 2 O.s.p. je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu, ktoré vyplývajú aj z čl. 36 a nasl.
Listiny základných práv a slobôd ako aj Ústavy SR..., ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Pokiaľ nejde o situáciu, keď právne riešenie bez ďalšieho vyplýva zo zákonného textu všeobecný
súd musí v odôvodnení dostatočne spôsobiť svoje právne úvahy. V odôvodení písomného vyhotovenia
rozsudku musí súd pri právnom posúdení veci poukázať na konkrétny právny predpis, ktorého právne
posúdenie odvodzuje. Pokiaľ súd nedodrží tieto zásady dochádza k nepreskúmateľnosti predmetného
rozsudku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 2418/99). V § 157 ods. 2 O.s.p.
vyžadované náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku nemôžu spočívať v púhom
odkaze právnych predpisov, či príslušných pravidiel chovania, ktoré boli súdom v posudzovanej veci
použité, ale je nevyhnutné v odôvodnení rozhodnutia vyložiť právne kvalifikačnú úvahu tak, aby bolo
zrejmé, ktoré konkrétne právne pravidlá chovania a z akých dôvodov boli na predmetný skutkový stav
použité a to včítane, prípadne bližšie nešpecifikovanej relevantnej judikatúry všeobecných súdov, či
prípadne nálezu Ústavného súdu, ktorý bol zaujatý v skutkovo obdobnej veci.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutej časti
prvostupňového rozsudku je v rozpore s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd v odôvodnení
uviedol iba odkaz na iný rozsudok svojho súdu a len veľmi stručne obmedzil na podstatu citovaného
rozsudku, ktorého predmetom mal byť zrejme podľa označenia účastníkov spor o podobný nárok ako
v prejednávanom prípade.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej
časti s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový súd sa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne neriadil,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť vyššie uvedené, pre rozhodnutie o zamietnutej časti
návrhu rozhodujúce skutočnosti. V dôsledku toho je rozhodnutie i nepreskúmateľným.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti o náhrade trov konania účastníkov s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit.
ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, prípadne doplniť
potrebné dokazovanie a následne vo veci znova rozhodnú, pritom súd s poukazom na § 224 ods. 3 O.s.p.
rozhodne i o trovách predchádzajúceho i tohto odvolacieho konania, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.