Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3Nt/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010318
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711010318.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. 02. 2014, v konaní pred samosudkyňou
Mgr. Janette Nôtovej, o návrhu odsúdeného S. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, o povolenie
obnovy konania vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5T 114/1992, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods.2 Tr. poriadku súd z a m i e t a návrh zo dňa 02. 03. 2011 odsúdeného S.
K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, K., na povolenie obnovy konania vo veci Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 5T 114/1992.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený S. K. podal na Okresnom súde v Lučenci dňa 02. 03. 2011 návrh, ktorým žiadal povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 5T 114/1992.
Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Nto 7/2011 zo dňa 21. 04. 2011 bola táto vec
odsúdeného odňatá Okresnému súdu Lučenec a prikázaná na prejednanie Okresnému súdu Zvolen.

Okresný súd Zvolen vykonal verejné zasadnutie a to v neprítomnosti odsúdeného v súlade s
ustanovením § 293 ods.5 Tr. poriadku. Odsúdený bol riadne predvolaný pri odročení predchádzajúceho
verejného zasadnutia dňa 13. 11. 2013. Na určený termín verejného zasadnutia sa nedostavil, svoju
neprítomnosť nijako neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na verejnom
zasadnutí bol riadne zastúpený obhajcom, prostredníctvom ktorého bola zabezpečená realizácia práv

na obhajobu odsúdeného.

Na verejnom zasadnutí obhajca odsúdeného predniesol návrh v súlade s písomným návrhom
odsúdeného a jeho doplnkami tak, ako sú uvedené na čl. 1, 3a, 43. Podstatou návrhu odsúdeného bolo
namietanie vedenia súdneho konania ako aj samotného prípravného konania v rozpore so zákonom.
Poukázal na skutočnosť, že v rozsudku bol uznaný vinným ku škode vo výške 3.473,-- Sk, pričom pred

Okresným súdom v Lučenci sa viedlo konanie o výkon rozhodnutia, kde bola uvedená škoda vo výške
8.438,-- Sk, k čomu doložil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE 90/2003 zo dňa
16. 12. 2003. Namietal vznik škody ako takej, poukázal na to, že poškodenému nevznikla žiadna škoda a
tedanemoholvystupovaťakopoškodený,pretorozhodnutiesúdubolozaloženénanezákonnomdôkaze
a nesprávnom právnom posúdení veci. Rovnako namietal nezákonný postup v prípravnom konaní a
preto žiadal, aby súd vrátil vec do prípravného konania. Poukázal na to, že svedkovia vo veci vypovedali

nepravdivo zo závisti k nemu a z pomsty pre iné prebiehajúce konania. V obdobnom znení boli aj všetky
ďalšie písomné podania odsúdeného na čl. 36 a čl. 50. Poukázal na to, že pred Okresným súdom v
Lučenci prebieha exekučné konanie pod sp. zn. 1Er 590/2011, kde rovnako vzniesol námietky, pretože
exekučné konanie sa vedie na podklade napadnutého trestného konania.

Počas prejednávania návrhu odsúdeného na obnovu konania súd zistil, že v konaní pred Okresným

súdom Zvolen sp. zn. 1Nt 1/2012 uznesením zo dna 22. 02. 2012 bolo odsúdenému uložené ústavné
ochranné psychiatrické liečenie. Podkladom rozhodnutia súdu bol znalecký posudok znalcov MUDr.Kašparovej, MUDr. Lóškovej a Mgr. Dianiškovej, z ktorého vyplynulo, že v čase spáchania iného
skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania, bolo zistené, že odsúdený trpí duševnou poruchou
v užšom zmysle slova t. j. psychózou, ktorá je trvalá, existovala v dobe spáchania trestného činu,

počas páchania trestného činu a existuje i v dobe podania znaleckého posudku. Uvedená porucha
ovplyvnila v dobe spáchania skutkov u obvineného jeho ovládacie i rozpoznávacie schopnosti, ktoré v
dôsledku jej prítomnosti boli vymiznuté. Znalci konštatovali, že pobyt odsúdeného na slobode z hľadiska
psychiatrického je pre spoločnosť nebezpečný a preto doporučili u neho uloženie ochrannej ústavnej
psychiatrickej liečby. Súčasne uviedli v budúcnosti možnosť zlepšenia duševného stavu, ktoré je však

prísne limitované systematickou psychiatrickou liečbou a potom bude možná účasť odsúdeného na
trestnom konaní, pochopenie zmyslu trestného konania ako aj zmyslu udeleného trestu. Uvedené
konanie súviselo s prejednávaním skutkov, ktorých sa odsúdený mal dopustiť v rokoch 2010 až 2011.
Keďže znalkyne uvedenú zistenú duševnú poruchu konštatovali už aj v dobe pred spáchaním trestného
činu, súd v prejednávanej veci o obnove konania nariadil vyšetrenie duševného stavu odsúdeného a
znalecké dokazovanie ku dňu spáchania skutku, ktoré bolo predmetom konania pred Okresným súdom

Lučenec sp. zn. 5T 114/1992.

Súd oboznámil znalecký posudok znalcov MUDr. Vážneho a MUDr. Ďuriana (čl. 103 až 124), z ktorých
záverov vyplynulo, že ku dňu spáchania skutku t. j. k 09. 10. 1992 odsúdený netrpel žiadnou forenzne
významnou duševnou chorobou ani poruchou, ktoré by podstatným spôsobom znižovali akékoľvek z

jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností v uvádzanej dobe vrátane schopnosti rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Pokiaľ ide o súčasný stav odsúdeného, tento netrpí
takou duševnou chorobou, ktorá by mu znemožňovala účasť na trestnom konaní, plné chápanie
zmyslu trestného konania alebo zmyslu trestu, pokiaľ mu bude uložený. V porovnaní so znaleckým
posudkom podaným v konaní 1Nt 1/2012 u odsúdeného nezistili žiadne bludy. Poukázali však na

abnormne štrukturovanú osobnosť zmiešaného typu, ktorá bola zistená u odsúdeného. Jeho správanie
teda vyplýva z jeho povahových charakteristík a z psychiatrického hľadiska je významné, že zrejme
dlhodobou konfliktnou situáciou s okolím, najmä s bratom a starostom obce sa u neho potenciovali
negatívne povahové črty, ktoré sa v praxi prejavujú ako sťažovateľstvo na čokoľvek alebo kohokoľvek,
avšak tieto nemajú chorobnú motiváciu. Znalci poukázali, že zrejme jeho kverulačné aktivity boli

odštartované tým, že podľa vyšetrovacích spisov napádaný starosta obce uvádzal, že všetko začalo
tým, že sa v konflikte probanta a jeho brata priklonil starosta na stranu brata. Tak isto nemožno vylúčiť
ani zištnú motiváciu, kde v jednej z výpovedí odsúdeného je zachytené, že ho matka obrala o peniaze
z dedičstva. Keďže správanie odsúdeného nie je motivované chorobne, ale skôr povahovo, povaha sa
liečiť nedá. Psychiatria však môže riešiť hraničné psychotické alebo jej psychotické dekompenzácie či

už paranoidné alebo afektívne. V súčasnosti je teda stav odsúdeného sociálne kompenzovaný a z jeho
strany sa jedná len o reakcie na to, čo mu nevyhovuje. Znalci doporučili zvážiť možnosť obmedzenia
u odsúdeného na podávanie právne platných podnetov útočiacich na osoby, ktoré nevyhoveli jeho
predstavám o výsledku svojim konaním.

Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5T 114/1992 mal súd preukázané, že odsúdený bol
rozsudkom zo dňa 02. 03. 1993 uznaný vinným z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257
ods.1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2006, za čo súd podľa § 24 ods.1 písm. a/ Tr. zákona účinného do
31. 12. 2006 upustil od potrestania a poškodených a to S. K. a Stredoslovenské energetické závody -
závod Lučenec so svojim nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Rozsudok neobsahoval odôvodnenie, nakoľko sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obžalovaný vzdali
opravného prostriedku.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Nt 3/2014 mal súd za preukázané, že v trestnej veci Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 5T 114/1992 sa odsúdený domáhal obnovy konania aj na Okresnom súde Banská

Bystrica, konanie vedené pod sp. zn. 4Nt 13/2013, ktorá vec bola uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 18. 12. 2013 odňatá Okresnému súdu Banská Bystrica a prikázaná na prejednanie veci
tunajšiemu súdu. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 3Nt 3/2014 a ku dňu rozhodnutiu súdu v tejto veci nebolo
vynesené žiadne rozhodnutie.

K osobe obžalovaného súd zistil, že podľa odpisu registra trestov bol tento dvanásťkrát odsúdený najmä
pre majetkovú, ale aj násilnú trestnú činnosť a trestnú činnosť proti iným právam a slobodám. T. času
sa voči nemu vedie ďalšie trestné konanie pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 2T 208/2013,
ktorá vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.Súd po vypočutí návrhu odsúdeného a vyhodnotení ostatných dôkazov dospel k záveru, že nie sú
splnenépodmienkyobnovykonaniatak,akotománamysliustanovenie§394Tr.poriadku.Vprvomrade
trebamaťnazreteli,žemimoriadneopravnéprostriedkyakýmjeajnávrhnaobnovukonaniapredstavujú

zásah do právoplatných rozhodnutí. So zreteľom na význam inštitúcie právoplatnosti rozhodnutí a
na ich vzťah k existencii právneho štátu, možno takýto zásah dovoliť len výnimočne a za presne
stanovených podmienok. Inak by mohlo dôjsť k ohrozeniu právnej istoty ako jednej zo zásad právneho
štátu. Obnovu konania súd povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
či už samé o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami, alebo dôkazmi už skôr známymi by odôvodnili iné

rozhodnutie, či už o vine, alebo o treste. Tu treba poukázať na to, že v rámci obnovy konania sú neskúma
zákonnosť konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu a tiež nehodnotí dôkazy, z ktorých vychádzal
predchádzajúci súd pri svojom rozhodovaní. V rámci obnovy konania súd len skúma či sú tu nové
skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by mohli viesť k revízii predchádzajúceho rozhodnutia tak, ako to má na
mysli uvedené ustanovenie Tr. poriadku. Odsúdený vo svojom návrhu len poukázal, že pred Okresným
súdom v Lučenci sa vedú exekučné konania na vymoženie škody, ktorá súvisela s trestným činom, za

ktorý bol odsúdený v napadnutom konaní. Tieto okolnosti však nemali vplyv na rozhodnutie súdu o vine
alebo treste, pretože súd v trestnom konaní nerozhodoval v adhéznom konaní o nárokoch na náhradu
škody, ale poškodení boli odkázaní so svojimi nárokmi na občianske súdne konanie. To znamená, že
hoci škoda predstavuje jeden z kvalifikačných znakov trestného činu, za ktorý bol odsúdený uznaný
vinným, táto výška škody bola v pôvodnom trestnom konaní riadne ustálená na základe vyčíslenia škody

predloženej poškodeným. Pokiaľ sa poškodený v následných konaniach podľa tvrdenia obžalovaného
domáhal vyššej škody, táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie veci v pôvodnom trestnom konaní.

Odsúdený sa v ďalšom dovolával vyhodnotenia, že rozhodnutie súdu nebolo založené na zákonných
dôkazoch, a že bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal, že súd vychádzal zo

svedeckých výpovedí, ktoré boli nepravdivé z dôvodu či už pomsty voči nemu, alebo závisti k nemu.
V trestnom konaní platí pravidlo „jura novit curia“ súd pozná právo vo vzťahu k všeobecne záväzným
právnym predpisom publikovaných v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Postup v prípravnom
konaní, zabezpečovanie, použitie a hodnotenie dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a následne
súdom v konaní pred súdom, upravuje Tr. poriadok publikovaný v Zbierke zákonov SR. Platí teda

zásada, že súd ho pozná. Ak aj v tomto smere došlo k pochybeniam, nejedná sa v zmysle § 394 Tr.
poriadku o skutočnosť súdu skôr neznámu odôvodňujúcu povolenie obnovy konania a zrušenie výroku
o treste. Na zjednanie takejto nápravy slúžia iné opravné prostriedky a takémuto návrhu na obnovu
konania potom nemožno vyhovieť.

Keďže súd nezistil podmienky obnovy konania za splnené v súlade s ustanovením § 399 ods.2 Tr.
poriadku, návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 3 (troch) dní od jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.