Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/594/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206313
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206313.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/153/2012-24 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/153/2012-24 zo dňa 28. augusta 2013 zrušuje a vec
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a vyslovil, že odporkyni náhradu trov
konania nepriznáva.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní s použitím
§ 115a ods. 2 O.s.p., pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1.000,- Eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea
O.s.p.), pričom účastníci konania boli riadne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
okrem v žalobe označených dôkazov do vyhlásenia rozsudku iné dôkazy vykonať nenavrhli.

Prvostupňový súd uviedol, že zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/5/2009 vyplýva, že
navrhovateľ ako oprávnený dňa 6.12.2008 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému G. O. na podklade exekučného titulu, ktorým
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 7.8.2008sp. zn. SR/06738/08 a ktorým bola
menovanému uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 485,96 Eur s príslušenstvom. Súdny
exekútor následne v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou Okresnému
súdu Námestovo dňa 12.1.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa
16.1.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom poverenie súdny exekútor prevzal

dňa 23.1.2009. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

V prerokovávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,00
Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 330,- Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/5/2009), ktorý nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote (§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/). V predmetnom exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia jeho
žiadosti. Tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd tak učinil až po šiestich mesiacoch, nie je pravdivé.
Prvostupňový súd tak v prejednávanej veci nemal preukázané, že by zo strany Okresného súdu

Námestovo v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu namietaného
navrhovateľom v jeho žalobe. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej
podmienky pre založenie zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
logicky už ani nebolo potrebné zaoberať sa skúmaním ďalších dvoch podmienok. Z uvedených dôvodov
okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.

1 O. s. p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, ich náhradu nepriznal, keďže tieto si nevyčíslil a z
obsahu spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolateľpoukázalnakoncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniazahŕňajúcehoprávonakontradiktórne
konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi

alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ nebol pred
vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až
so samotným rozsudkom vo veci samej. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol
oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
sa nemal možnosť vyjadriť. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom -
listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe,
mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovými, ale aj právnym otázkam,
nastolenýmisamotnýmsúdomvsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomavýškouspôsobenejškody
a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo navrhovateľa na

kontradiktórny súdny proces. Ďalej navrhovateľ namietal, že súd vykonal dokazovanie, ktorého rozsah
a obsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám, pričom pôvod listín, ktorými bolo dokazované,
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, že či išlo o listiny založené v exekučnom
spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie
krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských

súdoch v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu
SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto
okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou
iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí
a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie

je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený

účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221
ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiežzákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj jeho
dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,

ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p. vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady,

ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci
sa krajský súd zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska, či došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietku navrhovateľa, že v prejednávanej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom

bez nariadenia pojednávania, je dôvodná. Okresný súd tým, že rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na
takúto vadu je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti.

Postupom okresného súdu, ktorý v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil
pojednávanie, došlo tak k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní, kde je účastníkovi umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a podobne.
Uplatnenie týchto konkrétnych práv bolo navrhovateľovi odňaté vadným postupom okresného súdu, keď
vo veci samej nenariadil pojednávanie.

Ustanovenie § 115a O.s.p. umožňuje súdu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v drobných
sporoch.

Odvolací súd nespochybňuje, že v súdenej veci vzhľadom na predmet konania nepresahujúci sumu
1.000,- Eur ide o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p.

Nie vždy však rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy. Ustanovenie

§ 115 ods. 2 O.s.p. bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť
a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť (nie povinnosť) rozhodovať v drobných sporoch aj
bez nariadenia pojednávania, keď zároveň nemusia byť naplnené predpoklady pre rozhodnutie súdu
bez pojednávania uvedené v § 115a ods. 1 O.s.p.

Základom pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy

predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností rozsudok bez nariadenia
pojednávania nie je možné vydať. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže
ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej.

Skutkový stav môže súd ustáliť len z predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie

bolo založené na listine, resp. inom dôkaze, ktorý účastníci nepredložili.

Okresný súd však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/5/2009 a zo
zistení vyplývajúcich z tohto súdneho spisu vychádzal aj pri prijatí konečného rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ okresný súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nemohol vykonať dokazovanie
prečítaním listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu, ktoré možno vykonať iba podľa zásad

uvedených v § 120 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a následne nemohol vychádzať z obsahu exekučného
spisu, ktorý nebol súčasťou listín predložených navrhovateľom spolu s podaním žaloby a takýto dôkaz
nebol ani obsahom podaním odporcu (ktorý sa vo veci ani nevyjadril a nijako nespochybnil skutkové
tvrdenia navrhovateľa uvedené v žalobe).

V dôsledku toho skutkové zistenia, z ktorých prvostupňový súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej,

boli získané postupom, ktorý nebol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

Okresný súd tak konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
takýmto postupom okresného súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f)O.s.p. zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci okresný súd vo veci vytýči termín pojednávania, na ktorý riadne predvolá obidvoch
účastníkov a vykoná dokazovanie v súlade s § 120 a nasl. O.s.p. a po vykonanom dokazovaní vydá
meritórne rozhodnutie vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniuodvolanie nie je prípustné.