Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112225847
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112225847.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. T., Q. XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Jozef
Švarc, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, P. O. Box 517, proti povinnej: A. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. T., Q. XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút,
Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, pod sp. zn. EX 351/2012, na odvolanie

povinnej zo dňa 23. 04. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2790/2012-71
zo dňa 09. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, potvrdzuje.

V nenapadnutých častiach zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, námietky

povinnej proti exekúcii zamietol a návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

V časti, v ktorej zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v odôvodnení uviedol, že najčastejším
dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) je splnenie dlhu. Aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania došlo k zániku
práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu.
Zánik právapriznanéhoexekučnýmtitulomjevždydôvodomnazastavenieexekúciealebonaupustenie
od vykonania exekúcie.

Z oznámenia Slovenskej pošty, a. s., mal súd preukázané, že poštové poukážky neboli oprávnenému
vyplatené a po lehote splatnosti boli vrátené späť na výplatu hotovosti pre odosielateľa (povinnú).
Skutočnosť, že finančné prostriedky v sume 10 492,93 € boli povinnej vrátené uviedla táto aj vo
vyjadrení. Zvyšná suma spolu v sume 25 000 € zasielaná poštovými poukazmi s podacími číslami
50153 a 50154 bola tiež vrátená na výplatu pre odosielateľa, teda povinnú, ale povinná si tieto finančné
prostriedky na pošte neprevzala. Tieto sú v súčasnosti uložené na pošte, pričom ich vyplatenie je

blokované príkazom na začatie exekúcie, ktorý vydal poverený súdny exekútor.

Súd konštatoval, že súdna prax poukazuje na to, že je na dlžníkovi, aby sledoval či došlo k prevzatiu
peňažného dlhu veriteľom to znamená či zásielka riadne došla adresátovi (veriteľovi) a či teda dlh bol
splnený. Je preto rizikom dlžníka (odosielateľa) či pošta peňažnú zásielku skutočne doručila veriteľovi.
Akkvyplateniusumydlhuveriteľovivhotovostipoštounedošlo,nemožnouvažovaťosplnenípeňažného
dlhu. Pre doplnenie súd uviedol, že pokiaľ povinná nepoznala adresu miesta, na ktorom sa oprávnený

v danom čase zdržiaval, mohla zvoliť iný spôsobom plnenia, ktorým by svoj dlh splnila riadne a včas.Súd mal v konaní preukázané, že povinná po začatí exekučného konania teda dňom 29. 01. 2013
uhradila oprávnenému časť vymáhanej pohľadávky a to v sume 10 492,93 €. Súd preto konštatoval, že
po vydaní exekučného titulu došlo k zániku vymáhanej pohľadávky v časti 10 492,93 € a to splnením.

V súvislosti s touto skutočnosťou súdny exekútor súdu oznámil, že od vymáhania predmetnej časti
pohľadávky oprávneného, ktorá už bola povinnou plnená podľa § 46 ods. 3 EP upustil a v tejto časti
nebolo potrebné exekúciu zastaviť.

Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote povinná. Namietala
uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Uviedla,
že okresný súd nezohľadnil fakt, že dlžnú sumu oprávnenému riadne a včas uhradila a to ešte v čase

pred podaním návrhu na exekúciu. Okresný súd ignoruje fakt, že adresa, na ktorú boli prostriedky
poukázané je adresou trvalého bydliska oprávneného, ktorá bola v čase uhrádzania jedinou známou,
vecne správnou a právne relevantnou adresou. Oprávnený počas exekučného konania neuviedol inú
adresu. Ona uhradila oprávnenému finančnú sumu správne a to na adresu jeho trvalého pobytu. Potom
nedošlo k vyplateniu hotovosti oprávnenému v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany povinnej, ale v

dôsledku konania oprávneného, ktorý si hotovosť na pošte bezdôvodne nevyzdvihol. Oprávnený mal
predbežnýmopatrenímupravenýzákazvstupudobytu.Totopredbežnéopatreniealenijakýmspôsobom
nezakazovalo prístup k poštovej schránke. Túto oprávnený používa „dodnes". Oprávnený svojím
konaním sa dostal vlastným zavinením do omeškania a zámerne uviedol do omylu súd. Suma 25 € je
stále uložená na pošte a to od 03. 09. 2012 kedy ju ona ako povinná oprávnenému riadne a včas uhradila

poštovými poukážkami s podacími číslami 50153 a 50154. Tieto prostriedky boli následne na pošte
blokované príkazom na začatie exekúcie, ktorý vydal poverený súdny exekútor a po príkaze exekútora
na ich odblokovanie bude aj táto zvyšná suma vyplatená oprávnenému. Exekúcia je posledným štádiom
oprávneného voči povinnému a zároveň aj poslednou reálnou šancou oprávneného získať od povinného
dlžné finančné prostriedky v prípade, že povinný si nesplní svoju povinnosť dobrovoľne a včas tak ako

mu to ukladá právoplatné uznesenie (exekučný titul). Výkon nútenej exekúcie je vážnym i keď zákonným
zásahom do ústavných práv povinného (hlavne práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Preto exekútor pri obmedzovaní uvedeného ústavného práva musí dbať na jeho
podstatu a zmysel a zároveň je povinný si počínať s maximálnou opatrnosťou a starostlivosťou tak, aby
svoje právomoci verejného činiteľa, ktoré mu priznáva exekučný poriadok, neprekročil. Poukázala na

skutočnosť, že súdny exekútor podal na povinnú trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu. Žiadala
návrhu vyhovieť, exekučné konanie zastaviť.

Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že konanie povinnej považuje za účelové,
aby došlo k oddialeniu úhrady a tým spôsobeniu problémov oprávnenému, v snahe tiež vyhnúť sa
povinnosti nahradiť vzniknuté trovy exekúcie.

Oprávnený vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že povinná od počiatku právoplatného
rozhodnutia sa opakovane snaží povinnosti plniť. Je absurdné tvrdenie, že bezdôvodne si neprevzal
peniaze na pošte. V čase, keď povinná údajne tieto posielala, si riešil úver na byt. Povinná mala možnosť
mu skutočnosť, že dlh plní prostredníctvom pošty oznámiť oprávnenému napr. telefonicky, alebo iným
spôsobom - SMS, email a podobne. Žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP v napadnutej časti potvrdil z týchto dôvodov.

Podľa ust. § 219 ods. 1 , 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej okresný súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol. Jeho odôvodnenie je podrobné a komplexné tak pokiaľ ide o skutkový stav, ale aj
právne zdôvodnenie a preto naň v celom rozsahu poukazuje. Na zvýraznenie správnosti dodáva.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo
ním priznané.

Podľa ust. § 41 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzujekpovinnostialebopostihujemajetok.VsúdenejvecijeexekučnýmtitulomrozsudokOkresného
súdu v Banskej Bystrici č. k. 20C/116/2010-299 zo dňa 29. 11. 2011 v znení opravného uznesenia č. k.
20C/116/2010-391 zo dňa 15. 08. 2012 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 15Co/68/2012-374
zo dňa 06. 06. 2012. Okresný súd rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky A. H. (v
exekučnej veci povinná) a odporcu B. A. (v exekučnej veci oprávnený). A. H. uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu spoluvlastníckeho podielu v sume 35 000 € a to v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2012. Oprávnený mal za to, že povinná
nesplnila povinnosť uloženú jej rozsudkom, potom podal návrh na vykonanie exekúcie a to dňa 19. 10.
2012. Dňa 12. 11. 2012 podala povinná návrh na zastavenie exekúcie. V návrhu uviedla, že sumu 35
000 € oprávnenému uhradila ešte pred podaním návrhu na exekúciu a to 06. 08. 2012 - 10 000 €; 03.
09. 2012 - 15 000 € a 03. 09. 2012 -10 000 €.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval ním zistený skutkový stav, podľa
ktorého z oznámenia Slovenskej pošty, a. s., mal preukázané, že všetky poštové poukazy neboli
oprávnenému vyplatené a po lehote splatnosti boli vrátené späť na výplatu hotovosti pre odosielateľa
(povinná). Tiež uviedol, že skutočnosť, že finančné prostriedky spolu v sume 10 492,93 € jej boli
poštou vrátené, uviedla povinná aj vo svojom vyjadrení. Zvyšná suma spolu v sume 25 000 € zasielaná

poštovými poukazmi s podacími číslami 50153 a 50154 bola vrátená na výplatu odosielateľovi (povinnú),
ale táto si finančné prostriedky na pošte neprevzala. V súčasnosti sú uložené na pošte, vyplatenie je
blokované príkazom na začatie exekúcie, ktoré vydal súdom poverený súdny exekútor.

Podľa ust. § 559 ods. 1, 2 OZ splnený dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 567 ods. 2 OZ peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo

prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Z ust. § 559 OZ vyplýva, že predpokladom zániku záväzku splnenia dlhu, ktorý spočíva v daní niečoho,
je okrem existencie platného právneho dôvodu plnenia a právneho úkonu dlžníka, ktorým sa poskytuje

plnenie s úmyslom splniť dlh, tiež úkon veriteľa (prípadne inej oprávnenej osoby) plnenie prijať. Ak je
potom obsahom dlhu povinnosť dlžníka odovzdať veriteľovi peňažné plnenie a veriteľ je ochotný toto
peňažné plnenie prijať, zanikne dlh len vtedy ak veriteľ predmet plnenia prevezme.

Ust. § 567 ods. 2 OZ upravuje odlišne od všeobecnej zásady iba okamih splnenia a to pre prípad
plnenia peňažného dlhu prostredníctvom peňažného ústavu, alebo tak ako sa stalo v súdenej veci,

prostredníctvom poštového podniku, to znamená prostredníctvom pošty. Ak ide o plnenie peňažného
dlhu veriteľovi, toto plnenie spočíva v odovzdaní finančných prostriedkov. Predpokladom splnenia
je preto v takomto prípade úkon veriteľa ochotného plnenie prijať, teda prijatie plnenia. Toto platí aj
na prípad plnenie peňažného dlhu prostredníctvom pošty. Teda v prípade, ak veriteľ (prípadne iná
oprávnená osoba) peniaze neprevezme, teda nie sú mu doručené, nie je dlh splnený a potom nie

je možné hovoriť o okamihu splnenia. V tomto smere správne okresný súd uviedol, že súdna prax
poukazuje na to, že je na dlžníkovi, aby sledoval či došlo k prevzatiu peňažného dlhu veriteľom, to
znamená či zásielka riadne došla adresátovi (veriteľovi) a či teda dlh bol splnený. Je potom rizikom
dlžníka (odosielateľa) či pošta peňažnú zásielku skutočne doručila veriteľovi. V tomto smere odvolací
súd uvádza, že v súdenej veci povinná mala vedomosť o skutočnosti, že peňažná zásielka nebola

oprávnenému doručená.

Odvolací súd poukazuje na právnu úpravu platnú do 31. 12. 1991 a to na ust. § 82 ods. 1 OZ, podľa
ktorého, ak plní dlžník peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnenýokamihom, keď suma bola poukázaná, ak nie je dohodnuté inak. Súčasná právna úprava vyžaduje
plnenie prostredníctvom poštového podniku „vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti".

Odvolací súd záverom dodáva, že povinná mala aj inú možnosť splniť svoj záväzok a v tejto súvislosti

poukazuje najmä na ust. § 568 OZ.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.