Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/288/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213234489
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213234489.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú T. L., V.. XX.XX.XXXX, bývajúcu
u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č. 9, Košice, detašované pracovisko Košice IV, na návrh matky R. A., V.. XX.X.XXXX, bývajúcej
V. Č.Q. C. Č.. XXA L. Q., zastúpenej JUDr. Jánom Spišákom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom na Idanskej ulici č. 17 v Košiciach, za účasti otca L. X. L. R., V.. XX.XX.XXXX, naposledy

bývajúceho L. B., L. B. V. X, L., za účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
30.12.2013 sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal styk otca

s maloletou dcérou T. až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, čím by zmenil výrok
rozhodnutia súdu pre mladistvých L. P. v Taliansku Č.. XXX/XX I.. zo dňa 24.2.2012 v časti úpravy styku
otca s maloletou. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že maloletá dcéra
sa narodila z mimomanželského pomeru rodičov v Taliansku, kde rodičia žili spolu v meste L. až do
odchodu matky s maloletou na Slovensko z dôvodu, že otec matku maloletej opakovane fyzicky napádal
a vyhrážal sa jej ujmou na zdraví a to aj vtedy, keď mala maloletú na rukách, neskôr otec maloletej

odmietal aj pracovať a matka musela maloletú živiť sama, ďalej v návrhu uviedla, že súd pre mladistvých
v Taliansku rozhodnutím zo dňa 24.2.20212 schválil dohodu rodičov, ktorou zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky, upravil styk odporcu s dcérou tak, že otec je povinný vždy sa vopred na stretnutí
s maloletou s matkou maloletej dohodnúť a určil výživné zo strany otca pre maloletú vo výške 200 €
mesačne, matka s maloletou od 6.6.2012 so súhlasom otca pricestovala na Slovensko a odvtedy sa
otec s maloletou stretával len sporadicky cez telefón z dôvodu na strane otca, potom sa otec maloletej

od marca 2013 do septembra 2013 odmlčal, otec sa s maloletou videl od tejto doby len 2krát v roku
2012, keď bola matka vybavovať potrebné formálne záležitosti v Taliansku, dňa 26.9.2013 otec prišiel
na Slovensko a dožadoval sa styku s maloletou, žiadal, aby matka s maloletou vyšla vonku pred dom,
v ktorom býva matka s maloletou, následne si chcel maloletú vziať na tri dni, s čím matka nesúhlasila,
oznámila mu, že ju môže vidieť nasledujúci deň v jej prítomnosti, otec sa začal matke vyhrážať, že keď
mu maloletú nedá, tak príde ráno a dá matke bombu pred dom, po tomto incidente sa ozval otec matke

telefonicky 20.10.2013, pričom chcel telefonovať s dcérou, ktorá sa vyjadrila, že otca nechce, že s ním
rozprávať nebude, načo on reagoval tým, že príde na Slovensko a maloletú si zoberie, že matke aj dcére
ublíži, že matka dcéru už viac neuvidí, maloleté dieťa sa veľmi rozrušilo a otca sa už bojí, ďalej v návrhu
matka konštatovala, že uvedené matka oznámila orgánom činným v trestnom konaní, pretože má obavy,
že otec maloletej hrozby naplní a matke aj dcére ublíži, taktiež uviedla, že otec si riadne vyživovaciu
povinnosť k maloletej neplní, na základe uvedených skutočností matka žiadala o zákaz styku otca s

maloletou, keďže mala za to, že je preukázané, že sú na to dôvody, maloletá sa otca bojí, odmieta ho, čo
negatívne vplýva na psychiku dieťaťa, zároveň uviedla, že otec je negatívnym vzorom pre dieťa, nakoľkožije neprimeraným spôsobom života a má výrazné negatívne postoje a reakcie voči matke dieťaťa,
uviedla, že je nevyhnutné zamedziť a vylúčiť prípadné akékoľvek ďalšie ohrozovanie psychického a
fyzického zdravia dieťaťa až do skončenia konania vo veci samej, ktorým sa chce domáhať zákazu

styku otca s maloletou, podľa názoru matky je tiež rozhodujúca aj tá skutočnosť, že skutok, z ktorého je
otec maloletej podozrivý mal smerovať aj priamo proti matke a tiež maloletej dcéry, súčasný psychický
stav otca maloletej nie je zrejme normálny a pravdepodobne sa vôbec nelieči, v takomto stave nie je
schopný sa sám postarať o maloletú dcéru a nie je možné, aby ju súm niekam zobral, v prípade, že v
rámci konania preukáže spôsobilosť sa o maloletú riadne postarať, odpadne dôvod na jeho zákaz styku

s maloletou.

Z predložených listinných dôkazov predložených matkou k návrhu vyplýva, že rozhodnutím súdu pre
mladistvých v Taliansku zo dňa 24.2.2012, bola schválená dohoda rodičov maloletej, podľa ktorej súd
zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 €
mesačneaotecjeoprávnenýnavštevovaťmaloletúbezbližšejšpecifikácie,dňa5.11.2013matkapodala
na otca maloletej trestné oznámenie, v ktorom opisuje skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn.
23P/193/2013 zo dňa 17.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2013, bol návrh matky na
nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietnutý, z
dôvodu, že matka nepreukázala potrebu rýchleho zásahu súdu do pomerov účastníkov konania, a keďže

rodičovské práva a povinnosti boli talianskym súdom upravené, nebol dôvod nariaďovať predbežné
opatrenie podľa návrhu matky.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté

dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa ust. § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predovšetkým
rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Musí ísť o taký

stav právnych vzťahov (nie len faktických), ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnuúpravu. Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva

účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh
matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletou ako nedôvodný
zamietol, keďže v danom prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, nakoľko
nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, matka maloletej súdu nepreukázala vážnu
potrebu dočasnej právnej úpravy a okamžitého zásahu do pomerov účastníkov zo strany súdu, k
návrhu na vydanie predbežného opatrenia nepripojila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali

a odôvodňovali naliehavosť a potrebu rýchleho zásahu súdu do pomerov účastníkov, predovšetkým
nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej, nakoľko maloletá sa nachádza
v osobnej starostlivosti matky, ktorej bola rozhodnutím Súdu pre mladistvých v Benátkach zo dňa
17.2.2012 zverená a taktiež bol upravený styk otca s maloletou podľa dohody rodičov tak, že otec
je oprávnený maloletú navštevovať, keďže ide o stav dlhodobý, matke nič nebránilo domáhať sa

zákazu styku otca s maloletou riadnym návrhom na začatie konania, keďže ako uviedla v návrhu, táto
situácia má trvať od septembra 2013, kedy sa jej otec maloletej mal vyhrážať. Zároveň matka neuviedla
žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré uviedla vo vyššie uvedenom návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 3.10.2013, ktorý návrh súd ako nedôvodný zamietol. Ak nastala taká zmena pomerov,
ktorá si vyžaduje zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na ktorých sa s

otcom maloletej pôvodne dohodli, bolo potrebné domáhať sa tejto zmeny úpravy riadnym návrhom na
začatie konania. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa

jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).