Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200122
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113200122.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : PRO CIVITAS, spol. s r.o., so sídlom
831 03 Bratislava, Hattalova 12/C, IČO : 45 869 464, zastúpený splnomocnenou spoločnosťou Lexpert,
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, a súčasne splnomocnenou advokátskou
kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Karpatská 18, proti povinnému : X. Z., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., Z. T. XXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 601,50 eur s

príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so
sídlom Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka č. 4, pod spisovou značkou Ex 11/2013,
o odvolaní oprávneného zo dňa 22.01.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo
konania 4Er/12/2013-11 zo dňa 07.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 11/2013. Súd rozhodol
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1, 3 a 4 a § 53 ods. 1, 4 a 5
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere. Exekučný súd zmluvný
vzťah medzi oprávneným a povinným z úverovej zmluvy posúdil ako spotrebiteľský vzťah a pri skúmaní

rozhodcovskej doložky bral do úvah kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2 Obchodných
podmienok pre úver, v spojení s bodom 10.2 obsiahnutom vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (vzhľadom na bod 10.2.3 VOP), avšak svojimi dôsledkami

sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem
legis). Rozhodcovskú doložku exekučný súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ako taká bola už od počiatku neplatnou
v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul
za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou
vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Proti
uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd
predovšetkým nebol oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z. má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zák. č.

244/2002Z.z.). Vzhľadom na to, že právoplatný rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecnéhosúdu, musí exekučný súd s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, teda rozsudkom rozhodcovského
súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, a to s poukazom
na ustanovenie 159 ods. 2 O.s.p. V rámci skúmania a posudzovania zákonných predpokladov pre

vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený takúto
právomocexekučnéhosúdunevyvodzujeanizustanovenia§45ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.z.,
pretožezuvedenéhozákonnéhoustanovenia vyplýva,žerozporsdobrýmimravmijeviazanýnaplnenie

a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, ktorej plnenie je
predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá
bola zriadená a pôsobí v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej
banky. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu NBS. Navyše, ustanovenie § 93b ods. 1
zákonač.483/2001Z.z.obankáchzakotvovalopovinnosťbánkponúknuťsvojimklientomneodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na

základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie
pre súdneho exekútora, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu

účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1
a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/,c/ a § 45 ods. 2) je zrejmé, že
súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre
súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj

beznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnejaleboformálnejvykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj

bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.Návrhom datovaným dňa 03.01.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky :

IIC12100145 zo dňa 02.12.2011. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
28.03.2008, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky V. O. pre úver (verzia 1/2008). Súd prvého
stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj
Obchodných podmienok, obsahujúcich rozhodcovskú doložku v čl. 11.2, ak aj Všeobecných obchodných

podmienok V. O., podobnejšie upravujúcich rozhodcovskú doložku v čl. 10.2, vec správne právne
posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne,
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,

C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z Obchodných podmienok pre úver
(verzia 1/2008) v čl. 11.2, ak aj zo Všeobecných obchodných podmienok V. O., podobnejšie upravujúcich
rozhodcovskúdoložkuvčl.10.2,podľaktorejvprípadevznikusporuanedosiahnutiadohodysazmluvné
strany „dohodli“, že akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich s ňou,

vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní,
navyše s vopred určeným jediným konkrétnym rozhodcovským súdom, správne súd právne posúdil
ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech

spotrebiteľa, ktorý sa takouto „dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny
proces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi
- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu
či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Neobstojí ani argumentácia oprávneného, že povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie
§ 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách. Bolo povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem
osobitnej právnej normy upravujúcej postavenie, práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných
právnych noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska

vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne
nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ tak nemal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy, a teda aj obsah rozhodcovskej doložky, vopred ovplyvniť. Za
takúto možnosť nemožno považovať ani dojednanie vymienené v čl. 10.2.3., podľa ktorého ak klient,
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s

rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Rozhodcovskú doložku ani vzhľadom na
takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne dojednanú a to najmä s osobitným dôrazom
na spochybnenú reálnosť uplatnenia tohto práva odmietnuť ju zo strany spotrebiteľa s ohľadom na
okolnosti uzatvárania zmluvy. Je ťažko prijateľný záver, že by spotrebiteľ, ktorý sa mal možnosť len
pri podpise zmluvy oboznámiť s konkrétnym znením obsahu vopred pripravenej formulárovej zmluvy,

súčasne bol v stave ihneď uplatniť svoje právo písomne oznámiť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou,
ktoré právo bolo viazané výlučne len na moment najneskôr do uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd
taktiežzastávanázor,žeužsamotnáforma,vakejsúObchodnépodmienkynapísané-atodrobulinkým,
ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa
spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.