Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/525/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112229772
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112229772.5

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14,
BratislavaprotižalovanejA.T.,t.č.naneznámommieste,zastúpenýR..A.L.,vyššousúdnouúradníčkou
Okresného súdu Trenčín za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr.

Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie
350,91 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Vedľajšieúčastníctvovedľajšiehoúčastníka ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSsosídlom
Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 j e p r í p u s t n é.

Konanie sa z a s t a v u j e.

Žalobca je povinnýzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniavsume82,27euranaúčet

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Žalobcovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 14,30 eura po právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom príslušného daňového úradu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 350,91 eura s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobca

zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 21 eur.

Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka vstúpil dňa 27.12.2012 do konania na stranu žalovanej
vedľajší účastník. Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2012 zaslal vedľajší účastník vyjadrenie vo veci,
kde navrhol žalobu v celom zamietnuť, čo dôvodil vznesenou námietkou premlčania. Vedľajší účastník
si uplatnil právo na náhradu trov a tieto vyčíslil v podaní doručenom dňa 27.10.2012.

Uznesením č.k. 27C/525/2012-31 zo dňa 14.10.2013 súd ustanovil opatrovníčku žalovanej, ktorá vo
svojom vyjadrení vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na stranu žalovanej, pripojila k

námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom a žiadala žalobu zamietnuť.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2013 okrem iného uviedol, že trovy právneho zastúpenia,
ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Ďalej uviedol,
že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, ktoré by malo disponovať

personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v
oblasti spotrebiteľského práva. V tom zmysle žalobca spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne
zastúpenieakosubjektuodbornespôsobilého,znaléhoproblematiky.Namietol,žesámvedľajšíúčastník
neposkytol ochranu práv žalovanému spotrebiteľovi, ale vykonal tak jeho právny zástupca. Vedľajší
účastník nepriniesol žiadny prínos, nakoľko nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú

povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Takisto nedostal súhlas so vstupom do konania od účastníka ,
ktorého chce podporovať.

Podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 10.01.2014 zobral žalobca návrh na začatie konania
(žalobu) v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.
Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2013 namietol vedľajšie účastníctvo s poukazom nato, že
nebol daný súhlas žalovanej s jeho účastníctvom. Účel pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší
účastník poskytovať účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce

vedľajší účastník vystupovať s vedľajším účastníctvom súhlasí. Z ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p.
vyplýva, že zákon rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov. Kým vedľajší účastník uvedený v odseku
1 môže v konaní vystupovať len ak má právny záujem na výsledku sporu, vedľajší účastník v odseku
2 môže v konaní vystupovať bez ohľadu či právny záujem na výsledku sporu má za predpokladu, že
jeho predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a spor má vecnú spojitosť s touto

ochranou. V tomto konaní je predmetom činnosti vedľajšieho účastníka ochrana práv spotrebiteľov a v
tomto konaní ide o spor so spotrebiteľskej zmluvy. Takisto žalovaná cestou svojho opatrovníka výslovne
súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Teda sú splnené všetky zákonné predpoklady
na to, aby vedľajší účastník využil svoje právo účasti v tomto konaní, vrátane súhlasu žalovanej. Z
uvedeného dôvodu súd pripustil vedľajšie účastníctvo.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Žalobca zobral žalobu celkom späť, k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, a preto
súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V uvedenom prípade žalobca svojim procesným úkonom, a to späťvzatím zavinil zastavenie súdneho

konania, preto je žalobca povinný nahradiť trov konania žalovanej ako i vedľajšiemu účastníkovi .

V tomto prípade by mala žalovaná a vedľajší účastník právo na náhradu trov. Nakoľko si žalovaná právo
na náhradu trov neuplatnila súd o jej trovách nerozhodoval, keďže na náhradu trov konania je potrebný
návrh(§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Právny zástupca úspešného vedľajšieho účastníka, ktorý má právo na náhradu trov konania podľa § 146

ods. 2 prvá veta O.s.p., vyčíslil trovy konania nasledovne. Ako úkony právnej služby vykonané vo veci
uviedol: 1/prevzatia a príprava zastúpenia, 2/ písomné podanie na súd zo dňa 12.10.2013. Za každý
uvedený úkon právnej služby požadoval tarifnú odmenu 26,56 eura. Súčasne vyčíslil režijný paušál za
prvý úkon právnej služby na 7,63 eura a za druhý úkon právnej služby na 7,81. Zároveň preukázal, že
je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorú si uplatnil v sume 13,71. Celkovo požadoval priznať sumu

82,27 eura.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "Vyhlášky"), základná sadzba
tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu
úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura plus 1,66 eura za
každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.

Podľa § 14 ods. 1 písm. Vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí okrem iného
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s

klientom a písomné podanie na súd alebo iný orgán sa veci samej.

Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Tarifná hodnota práva bola 350,91 eura. Z toho vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny je 26,56
eura (16,60 eura + 6 x 1,66 eura).Z obsahu spisu mal súd preukázané, že sa uskutočnili úkony právnej služby, za ktoré žiada žalobca
náhradu trov, t.j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie na súd zo dňa 12.10.2013.

Výškarežijnéhopaušálubolavroku2012vsume7,63euraavroku20137,81eura.Tedatrovyprávneho

zastúpenia sú vo výške eura 68,56 eura+ 20% DPH, spolu 82,27 eura, na ktorých náhradu súd zaviazal
žalobcu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

K námietke žalobcu, že nevidí význam zastúpenia združenia, keďže jeho samotnou úlohou je ochrana
spotrebiteľa je ohľadne práva vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť irelevantná. Z § 93 ods. 4 O.s.p.

vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako každý iný účastník, teda aj právo na zastúpenie
advokátom. Túto argumentáciu podporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie "Zásada účinnej
súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie

advokátom" ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Takisto aj tvrdenie, že
samo združenie mohlo vykonať úkony, ktoré vykonal jeho zástupca je pre posúdenie práva na priznanie
náhrady trov nerozhodné. Právo na zastúpenie je nepopierateľným právom každého účastníka. Každý
účastníkmusípočítaťstým,ževsúdnomkonanímôženeuspieťanajtypickejšímnegatívnymnásledkom
v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Ďalším významným aspektom

zastúpenia aj odborne zdatného účastníka je jeho odbremenenie od súdneho konania, kedy hlavne
zástupca komunikuje so súdom, vykonáva úkony, navštevuje pojednávania, v dôsledku čoho sa účastník
môže venovať ostatným veciam, v tomto prípade možno napríklad ochrane práv spotrebiteľov v iných
konaniach, ktorých sú na súdoch tisíce. K námietku, že vedľajší účastník nepriniesol žiadny prínos, lebo
nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti, súd

dodáva, že toto z obsahu nevyplýva. Vedľajší účastníkom vzniesol námietku premlčania, teda námietku,
ktorú nemôže súd vzniesť, alebo na premlčanie prihliadať z úradnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva,
že náklady s právnym zastúpením sú účelne vynaložené, a preto ich súd priznal.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "ZoSP") v znení neskorších predpisov sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie

konania, podaním odvolania alebo dovolania vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane
odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 ZoSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh

vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Žalobca uhradil súdny poplatok za podanie návrhu za začatie konania vo výške 21 eur. 1% z uvedenej
sumy predstavuje 0,21 eura, a preto sa súdny poplatok vracia krátený o minimálnu sumu, a to o 6,70
eura. Na základe vyššie uvedeného sa súdny poplatok žalobcovi vracia vo výške 14,30 eura. Poplatok
bude vrátený príslušným daňovým úradom.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).