Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/115/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011334
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113011334.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2014
prejednal sťažnosť odsúdeného

Z. B.

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom O. Y., F. N. a U. č. XX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 8Nt/96/2013-24 zo dňa 3. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súdu prvého
stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 4T/90/2009-196 zo dňa 24. augusta 2009 bol Z. B. uznaný

vinnýmvbode1)zozločinulúpežespolupáchateľstvom podľa§20 k§188ods.1Tr.zák. vjednočinnom
súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku
a inej platobnej karty v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2) z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 41 ods.
2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) a § 37 písm. h) Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 7 Tr.

zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 55 mesiacov nepodmienečne, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd
rozhodol aj o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.

Súd prvého stupňa pred rozhodnutím o vine a treste týmto rozsudkom schválil podľa § 334 ods. 4 Tr.
por. dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorkou okresnej prokuratúry a obvineným Z. B.

č. 1Pv 208/08 dňa 22.06.2009.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného Z. B. na
povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal hneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch

sťažnosti namietal, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ návrh odsúdeného na povolenie obnovy
konania zamietol. Poukazovalna to,že bolodsúdený zapoužitia§41ods.2 Tr.zák.,teda zaaplikácietzv. asperačnej zásady, pričom predmetné ustanovenie bolo na základe nálezu Ústavného súdu SR z
28.11.2012 sp. zn. PL. ÚS 106/2011 vyhlásené za nesúladné s Ústavou SR. Z uvedeného vyplýva, že
strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia, resp. jeho časti, sa považuje za skutočnosť súdu skôr

neznámu a je teda dôvodom povolenia obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Žiadal
preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol sám tak, že povoľuje obnovu
konania, alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa

§ 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto
výroku predchádzalo a dospel k záveru, že v predmetnej veci bude potrebné povoliť obnovu konania
vo vzťahu k výroku o treste.

Úvodom k samotným dôvodom rozhodnutia krajského súdu je potrebné uviesť že, ako vyplýva z vyššie
uvedeného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín, odsúdenému B. bol dňa 24.08.2009

uložený trest odňatia slobody aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety
za bodkočiarkou - asperačná zásada. Dňa 21. decembra 2012 bol v Zbierke zákonov pod č. 428/2012
vyhlásený nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011, ktorým v § 41 ods.
2 Tr. zák. časť prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú.

Základným nedostatkom v rozhodnutí súdu prvého stupňa vidí senát nadriadeného súdu v tom, že sa
súd prvého stupňa riadil nesprávnym právnym názorom. Tento nesprávny právny názor spočíval v tom,
že nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 PL. ÚS 106/2011 publikovaný v Zbierke zákonov pod č.
428/2012 Z.z., týkajúci sa „protiústavnosti“ časti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. (veta za bodkočiarkou),
považoval za skutočnosť alebo dôkaz skôr neznámy, tak ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods.

1 Tr. por. Následne potom dospel k záveru, že ani vzhľadom k vyššie citovanému Nálezu Ústavného
súdu SR pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 55 mesiacov nie je v zrejmom nepomere k
závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie nie je v súlade

s Ústavou SR, nemôže byť „novou skutočnosťou“ súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
Podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny
zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak teda bol podaný návrh na
povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo
skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného

súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod
obnovy konania „ex lege“).

Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v § 394 ods.
1 Tr. por., ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analógiám z dôvodu

uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestno-
právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

V prípadoch ukladania trestov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 Tr. zák. nie je možné povoliť
obnovu konania, pretože „protiústavná“ časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21.

decembrom2012bolavovecikonajúcimsúdompriukladanítrestunegovanápoužitímtohtoustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest
až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v Osobitnej časti Trestného
zákona už v pôvodnom konaní. Zníženie trestnej sadzby sa teda neodvíjalo od dolnej hranice určenej
podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, v časti prvej vety za bodkočiarkou.

Súdtedamoholvyužiťcelúčasťsadzby(ajpodasperačnezvýšenouspodnouhranicou)auložiťdokonca
aj nižší trest, ako je uvedený v Osobitnej časti Trestného zákona. V týchto prípadoch preto možnosť
dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného) odňaté nebolo. Preto
v týchto prípadoch v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste. Na rozdiel
od týchto prípadov však tam, kde súd rozsudkom schvaľoval dohodu o vine a treste medzi prokurátorom

a obvineným, bol súd pri ukladaní trestu obmedzený ustanovením § 39 ods. 4 Tr. zák., a preto v týchto
prípadoch je aplikácia vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR pre povolenie obnovy konania
dôvodná.Z takto rozvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K vráteniu veci súdu prvého
stupňa bol nadriadený súd vedený najmä tým, že je potrebné súbežne s povolením obnovy konania

rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa § 403 Tr. por. Pred rozhodnutím o väzbe je však potrebné
odsúdeného aj k tejto otázke vypočuť.

Z vyššie uvedeného pritom vyplývajú nasledovné právne názory senátu nadriadeného súdu. V
predmetnej veci bude potrebné povoliť obnovu konania v prospech obvineného, vo vzťahu k výroku o

treste, za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku. Súd prvého stupňa vo výroku
svojho rozhodnutia bude musieť použiť ustanovenie § 41b ods. 1 vyššie citovaného zák. č. 38/1998
Z.z., ako aj ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. per analógiám, za súčasného zrušenia výroku o treste v
preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa § 400 ods. 1 Tr. por.

Zároveň bude potrebné, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahovalo aj výrok, ktorým sa rozhodne

o väzbe odsúdeného podľa § 403 Tr. por. Moment eventuálneho vzatia do väzby, však musí byť
dopredu stanovený tak, aby bol viazaný na právoplatnosť výroku, ktorým bol zrušený výrok o treste
preskúmavaného rozsudku.

Napokon senát krajského súdu vyslovuje právny názor v tom, že v tomto prípade nie je potrebné

postupovať podľa § 404 ods. 2, veta druhá Tr. por. o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania.
V tomto prípade totiž nedochádza k zrušeniu celého právoplatného rozsudku (vyhláseného na základe
konania o dohode o vine a treste), ale dochádza len k zrušeniu výroku o treste, a teda výrok o vine
zostáva nedotknutý a právoplatný. V ďalšom, v konaní pred súdom, ak sa prokurátor a odsúdený
nedohodnú na treste, rozhodne o uložení trestu súd postupom podľa § 404 ods. 2 Tr. por. per analógiám

na verejnom zasadnutí.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.