Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010253
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010253.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci odsúdenej O. K. za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. a), d) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 8. januára 2014 prejednal sťažnosť
odsúdenej proti uzneseniu senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8Nt/24/2013-23 zo dňa 2. 12.

2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej O. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8Nt/24/2013-23 zo dňa 2. 12. 2013 bol podľa §
399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy konania ods. O. K. zamietnutý s poukazom na nesplnenie
podmienok uvedených v ust. § 394 Tr. por.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že O. K. uviedla v návrhu na povolenie obnovy
konania dôvody, ktoré sú irelevantné, že v danom prípade bola odsúdená za úmyselný trestný čin,
kde súdy pri ukladaní trestu zohľadnili ust. § 34 Tr. zák., že trestné stíhanie ostatných odsúdených v
Slovenskej republike alebo v cudzine nie je podstatné pre konanie o povolení obnovy konania u ods.
O. K.. Ďalej v odôvodnení prvostupňový súd uvádza, že dodržiavanie obmedzení v rámci probačného

dohľadu, ktorým bola nahradená väzba odsúdenej nemá žiadny súvis s týmto konaním a ani trestné činy,
ktorébolispáchanéprotimajetkuodsúdenej,nemajúžiadnyvplyvnakonanieopovoleníobnovykonania
a rovnako taktiež i odsúdenie iných osôb za obdobný trestný čin. Záverom prvostupňový súd konštatuje,
že ani majetkové pomery odsúdenej, či jej povinnosti v civilnom živote neodôvodňujú povolenie obnovy
konania. Preto v konečnom dôsledku prvostupňový súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené podmienky na povolenie obnovy konania uvedené v ust. § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podala sťažnosť odsúdená, ktorú neskôr
písomne doplnila. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti akcentuje skutočnosť, že v pôvodnom konaní
mala krvné testy negatívne na pervitín, že sa na mieste, kde sa varil pervitín nenašli žiadne jej odtlačky
prstov. Ďalej uviedla, že od 28. 1. 2012 neužíva ani marihuanu, pričom zdôrazňuje, že od počiatku
spolupracovala s políciou a že zaistená marihuana u nej v množstve 1,3 g nebola jej, ale hneď povedala

polícii komu táto marihuana patrí. Ďalej v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uvádza, že pervitín,
ktorý bol zaistený v celku, chceli Česi užiť a nie predávať a že v žiadnom prípade ju z trestnej činnosti
neusvedčujú výpovede svedkov M. a svedka A. a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nik
sa v pôvodnom konaní nezaoberal situovaním domu a že nebol v rámci rozhodovania prvostupňovým
súdom zohľadnený aj sľub, že sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti. Ďalej argumentuje odsúdená,
že vzhľadom na súčasný výkon trestu nemôže splácať úver a tým príde o nehnuteľnosť a stane sa z

nej v konečnom dôsledku bezdomovec. Okrem toho tiež odsúdená v písomných dôvodoch sťažnosti
poukazuje na odsúdenie iných osôb za obdobnú trestnú činnosť ako napríklad odsúdenie U. T. Krajskýmsúdom v Banskej Bystrici dňa 30. 8. 2013 alebo U. I. Krajským súdom v Trenčíne dňa 16. 7. 2013 a ďalej
tiež poukazuje na to, že spolupáchatelia, ktorí sú českej národnosti a ktorí boli po preeskortovaní do ČR,
že títo môžu byť podmienečne prepustení už po polovici výkone trestu odňatia slobody. Rovnako tak

odsúdená zdôrazňuje, že súd neakceptoval návrh jej advokáta, aby bol trest zmiernený v zmysle novely
Tr. zákona a aby bolo v jej prípade použité ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle ust. § 39
Tr. zák. a taktiež zdôrazňuje, že súdy v pôvodnom konaní neakceptovali jej žiadosť o prekvalifikovanie
konania za neoznámenie trestnej činnosti, pritom zdôrazňuje, že sa sama nepodieľala na žiadnej výrobe
drog, tieto ani neužívala ani neobchodovala s nimi.

Rovnako tak obhajca odsúdenej v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uvádza, že považuje
rozhodnutie prvostupňového súdu za nezákonné, nedôvodné a taktiež i za diskriminačné. Zdôrazňuje
pritom,ževýkladzákonanemôžebyťvneprospechodsúdenejažesamusíprirozhodovanízohľadňovať
ináhľadspoločnostinapoužívanieľahkýchdrog.Zdôrazňujepritom,žeprvostupňovýsúdrozhodovallen
paušálne a nezohľadnil, že odsúdená je matkou dvoch detí, o ktoré sa nemôže starať a súd vychádzal z

nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko skutok sa stal za iných okolností a to pokiaľ ide o podiel
odsúdenej na trestnej činnosti. Podaním sťažnosti sa domáha, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa a tomuto vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 192 ods. 1/ Tr. por.

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom pri po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia dospel
k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z ust. § 394 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že cez mimoriadny opravný prostriedok - obnovu konania - možno
napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom, pretože dodatočne vyšli

najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe a teda v právoplatnom
konaní sa nemohli brať v úvahu. Súčasne musí byť taktiež splnená i druhá podmienka ustanovená v
ust. § 394 ods. 1 Tr. por. a to že tieto skutočnosti sú také závažné, že odôvodňujú zásah do stability
a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a tiež samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi už známymi, by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Nové skutočnosti v konaní

o povolení obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi, kde za neznámym dôkazom sa rozumie
dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz, síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale
s novým obsahom.

Krajský súd po vyhodnotení jednak návrhu odsúdenej na povolenie obnovy konania, ako i rozhodnutia

prvostupňového súdu a taktiež i obsahu sťažnosti konštatuje, že žiadna zo skutočností, ktoré uvádza
odsúdená nie sú novým dôkazom súdu skôr neznámym. Údaje, ktoré uvádza odsúdená v návrhu na
povolenie obnovy konania boli známe už v pôvodnom konaní a tak súd prvého stupňa ako i odvolací
súd sa s takýmto skutkovým stavom riadne procesne vysporiadal. Týka sa to najmä skutočností, ktoré
argumentuje odsúdená, že sa nedopustila úmyselného konania, že súdy pri rozhodovaní neprihliadli

na mieru účasti odsúdenej vo vzťahu k spolupáchateľom a rovnako tak nevzali v úvahu všetky
poľahčujúce okolnosti ale len poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák. a taktiež sa súdy
konajúce v pôvodnom konaní vysporiadali s tvrdením odsúdenej ohľadne námietky voči výpovediam
spoluobžalovaných G. a K., kde v končenom dôsledku tak prvostupňový súd, ako odvolací súd v
pôvodnom konaní riadne ustálil skutkový stav, ktorý právne kvalifikoval ako trestný čin, za ktorý bola

v končenom dôsledku odsúdená uznaná vinnou a bol jej uložený i trest. Suma sumárum odsúdená v
tejto súvislosti neuviedla žiadny nový dôkaz, ktorý by bol súdu skôr neznámy a ktorý by mohol ovplyvniť
predchádzajúce pôvodné rozhodnutie. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že obnova konania
je mimoriadny opravný prostriedok, kde musia byť splnené zákonné dôvody a nemôže byť založenána nespokojnosti odsúdeného s pôvodným právoplatným rozsudkom, ktorý sa týka jeho nespokojnosti
vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania, hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi v pôvodnom konaní.
Krajský súd pritom akcentuje, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať

zákonnosť postupu v pôvodnom konaní tak, ako sa to domáha odsúdená v tom smere, či sa súd pri
rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, obhajobou obvineného
a pod. Rovnako tak odsúdená poukazuje vo svojom návrhu a vo vyjadrení k návrhu na verejnom
zasadnutí a taktiež i v sťažnosti na odsúdenia iných odsúdených v obdobných trestných veciach. V tejto
súvislosti krajský súd konštatuje, že ani toto nie sú skutočnosti súdu skôr neznáme, kde treba zdôrazniť,

že každá trestná vec je osobitá a obnova konania nie je miestom na to, aby sa porovnávali odsúdenia
v iných trestných veciach, ktorých sa dopustili iní páchatelia za iných skutkových okolností. Rovnako
tak i ďalšie údaje, ktoré tvrdí odsúdená vo svojom návrhu, že bolo poškodené jej vlastníctvo v priebehu
výkonu väzby a že právna kvalifikácia konania je neprimerane prísna, tak ani tieto skutočnosti podľa
názoru krajského súdu nemajú žiadny vzťah k obnove konania a k naplneniu zákonných podmienok pre
takýto postup. V konečnom dôsledku sa krajský súd nestotožňuje ani s tým, čo uvádza odsúdená ako i jej

obhajca v návrhu na povolenie obnovy konania, že v danom prípade došlo k zmene náhľadu spoločnosti
na používanie ľahkých drog. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že síce zákonodarca zmenou ust.
Trestného zákona zjemnil postih za používanie tzv. ľahkých drog, avšak vo vzťahu k výrobe týchto drog
a distribúcii, nedošlo k akýmkoľvek zmenám a i krajský súd takéto konanie považuje za mimoriadne
spoločensky nebezpečné, kde páchatelia takýchto trestných činov musia byť spravodlivo, primerane a

razantne odsúdení tak, aby bolo zrejmé, že spoločnosť nebude akceptovať výrobcov drog a distribútorov
drog a takéto konanie bude prísne postihovať.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže ani senát Krajského súdu v Banskej Bystrici
nezistil žiadne skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyplývali ako i z návrhu

samotnej odsúdenej ako i z jej vystúpenia na verejnom zasadnutí, bolo potom potrebné konštatovať, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa kedy bol návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý, je správny a
zodpovedajúci výsledkom dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.