Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/245/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113229279
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113229279.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. A. XX,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466
proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, za účasti Fakultnej
nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Jána Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 10 000 620,
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov zo dňa 17. 10. 2013, č. k. 10C 265/2013-12 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania 67,88 Eur na účet Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 21. 08. 2012. Zakázal zamestnávateľovi
navrhovateľky Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana, Prešov, IČO: 10 000 620 vykonávať
zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 21. 08. 2012. Uložil navrhovateľke v lehote
15 dní podať návrh na začatie konania na súde o určenie, že odporca nemá právo na zrážky zo mzdy
navrhovateľky vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom
dňa 21. 08. 2012.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
dňa 21. 08. 2012 zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľke bol poskytnutý úver 350 Eur.
Navrhovateľka sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver v 11 mesačných splátkach po 60 Eur, čo znamená,
že výška splatenej istiny úveru s poplatkom za poskytnutý úver predstavovala 660 Eur. Okrem uvedenej
zmluvy navrhovateľka s odporcom uzavrela aj ďalšiu úverovú zmluvu z 11. 07. 2012, na základe ktorej
jej bol poskytnutý aj úver vo výške 500 Eur. Podľa navrhovateľky v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch sú stanovené pre spotrebiteľské úvery zákonom dané náležitosti, absencia
ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím by malo dôjsť k vráteniu len
poskytnutej istiny. Z dôvodu, že úverové zmluvy neobsahujú tieto podstatné náležitosti, navrhovateľka
tvrdí, že odporca má právo len na vrátenie istiny. Navrhovateľka zaplatila odporcovi titulom obidvoch
zmlúv sumu 850 Eur, čo znamená, že istina z obidvoch úverových zmlúv je splatená a z toho dôvodu
odporca nemá právo na zrážky zo mzdy. Úverovými zmluvami si odporca zabezpečil svoj záväzok
krajne nevýhodným spôsobom, a to dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy a v zmysle dohody je odporca oprávnený sám vyplniť v úverovej zmluve výšku dlžnej
sumy a predložiť platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok, čo aj odporca dňa 11. 07. 2013 vykonal.Na základe týchto skutočností sa navrhovateľka dostala do pozície, kedy stratila právo disponovať so
svojim príjmom, nemá možnosť reálne zastaviť výkon zrážok zo mzdy aj z dôvodu, že súdne konanie o
určenie neexistencie práva odporcu z dohody o zrážkach zo mzdy trvá niekoľko mesiacov, kedy vlastne
dôjde už k zrazeniu splátok zo mzdy navrhovateľky, napriek tomu, že tieto už nie sú dôvodné. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľka považuje za rozporný s právom Európskej únie, v súvislosti
s čím poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ako aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na zmluvu o fungovaní Európskej únie, ako aj na rozsudky
Súdneho dvora.
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f), ods. 2, 3, 4 O. s. p.
v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Stotožnil sa so skutkovými a
právnymi dôvodmi podaného návrhu, ktorý má oporu v listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil,
a to zmluvami o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy z 21. 08. 2012, ako aj s výpismi z účtu Slovenskej
sporiteľne u navrhovateľky a žiadosťou odporcu o zrážkach zo mzdy zo dňa 11. 07. 2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 145 O. s. p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že
navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také
dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali hmotnoprávny nárok vo veci samej.
Podľa odvolateľa nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, lebo navrhovateľka
neosvedčilarozhodujúceskutočnosti,ktorézakladajúnariadeniepredbežnéhoopatrenia.Navrhovateľka
neosvedčila ani opodstatnenosť samotného návrhu vo veci samej. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bola platne uzavretá podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka písomne medzi navrhovateľkou
ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda spĺňa všetky zákonom predpokladané ustanovenia o právnych
úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby
mu zo mzdy boli vykonávané zrážky a tieto boli poukazované na účet veriteľa, pričom zrážky neboli
dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a navrhovateľka mala možnosť si predmetnú dohodu
preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Podľa názoru
odvolateľa navrhovateľka nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. Neosvedčila, že bez nariadenia
predbežného opatrenia by jej mohla vzniknúť závažná a neodstrániteľná ujma. Naviac navrhovateľka
neuhradila na základe zmluvy o úvere č. 806300882 ani sumu poskytnutého úveru. Odporca na záver
poukázal aj na nesúlad výrokov napadnutého rozhodnutia so žalobným petitom týkajúcim sa dátumov
uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov medzi navrhovateľkou a odporcom. Kým
navrhovateľka žiadala, aby sa odporca zdržal výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody uzatvorenej
dňa 11. 07. 2012 súd vo výrokovej časti rozhodol, že odporca je povinný zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy vyplývajúcej z dohody zo dňa 21. 08. 2012. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia mal všetky zákonom stanovené náležitosti a navrhovateľka na základe
predložených dokladov preukázala dôvodnosť, nevyhnutnosť a účelnosť potreby predbežnej úpravy
vzťahov účastníkov konania vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21. 08. 2012, taktiež
preukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavý právny záujem. K tvrdeniu
odporcu, podľa ktorého tento nemá vedomosť o tom, žeby k realizovaniu zrážok zo mzdy navrhovateľky
došlo, uviedla, že odporca svojím postupom jednoznačne smeroval k realizácií zrážok zo mzdy, a to
tým, že u zamestnávateľa navrhovateľky uplatnil právo na zrážky zo mzdy vyplývajúce z neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené je o to neprípustnejšie, že odporca navyše žiadal uspokojenie
už uhradeného dlhu. Preto je absolútne nesprávne a zavádzajúce tvrdenie odporcu, podľa ktorého
navrhovateľka neuhradila ešte ani istinu poskytnutého úveru. Navrhovateľka zdôraznila, že odporcovi
vrátila istinu poskytnutého úveru tak na základe zmluvy č. 806300925 zo dňa 21. 08. 2013, ako aj
na základe úveru č. 806300882 uzavretej dňa 11. 07. 2012. Uvedené skutočnosti jasne vyplývajú z
dokladov predložených navrhovateľkou súdu. Navrhovateľka považuje napadnuté rozhodnutie za vecnesprávne, s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. Preto navrhuje napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho
zastúpenia vo výške 67,88 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním mu predchádzajúcim bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov alebo, ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74
ods. 1 O. s. p.).
Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo
právami, alebo, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p.).
Podľa ust. § 76 ods. 2 O. s. p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, kedy možno predbežným opatrením uložiť povinnosť niekomu inému
ako účastníkovi konania, t. j. len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Preto bolo dôvodné
starostlivo zvážiť a odôvodniť splnenie tejto zákonnej podmienky.
Právny záujem na nariadení predbežného opatrenia sa vyvodzuje z právne významnej skutočnosti,
ktorej základ spočíva v znení ust. § 74 ods. 1 .O. s. p.. Navrhovateľka, ktorá navrhuje nariadenie
predbežného opatrenia musí mať záujem na jeho nariadení a je jej povinnosťou osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Navrhovateľka dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia
odôvodňuje tým, že zabezpečenie jej záväzku ako dlžníčky vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo
mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy, určených presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprijateľnú
zmluvnúpodmienku.Týmtonazákladeneobmedzenejvôleodporcumôžesavymáhaťodnavrhovateľky
dlh, ktorý ani neexistuje. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia navrhovateľku do pozície, kedy
táto stráca právo disponovať so svojím príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez právneho
základu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ďalej uvádza, že odporca
reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu
do jej majetkovej sféry. Súdne konanie vo veci samej o určenie neexistencie práva odporcu z
dohody o zrážkach zo mzdy môže trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých bude zamestnávateľ musieť
rešpektujúc uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky aj v
nasledujúcich mesiacoch. Každým mesiacom sa tak odporca môže na úkor navrhovateľky bezdôvodne
obohacovať. Dôvod, pre ktorý navrhovateľka trvá na vydanom predbežnom opatrení je aj skutočnosť,
že zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť, resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a
už vôbec nie zmluvu, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu predmetného záväzku navrhovateľky, a
preto bez písomného súdneho príkazu pravidelné mesačné zrážky zo mzdy navrhovateľky nezastaví.
K zrážkam navrhovateľky zo mzdy dochádza pravidelne každý mesiac, napriek tomu, že navrhovateľka
vrátila odporcovi istinu poskytnutého úveru tak na základe zmluvy o úvere č. 806300925 zo dňa 21. 08.
2013, ako aj na základe zmluvy o úvere č. 806300882 uzavretej dňa 11. 07. 2012. Uvedené skutočnosť
navrhovateľka osvedčila potvrdením z Poštovej banky, a. s. zo dňa 09. 08. 2013, ako aj výpisom z účtu
navrhovateľky vedenej v Slovenskej sporiteľni číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 8 spisu).
Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zároveň tvrdí, že poskytnuté úvery boli
pre nedodržanie zákonných náležitostí zo strany odporcu bezúročné a bezpoplatkové, v súvislosti s
čím poukazuje aj na právoplatné rozhodnutia súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 28. 09. 2011, sp. zn. 3Co 3/2011). Navrhovateľka tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
medzi ňou a odporcom dňa 21. 08. 2013 je neplatná pre rozpor s právom Európskej únie a pre rozpor
s medzinárodnou zmluvou (§ 39 Občianskeho zákonníka).V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie
predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Z toho dôvodu nie je potrebné zisťovať
všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej
alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa tak
posudzuje podľa obsahu návrhu na začatie konania pripojených listín a skutkových okolností z nich
vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci
boli dostatočne osvedčené okolnosti opodstatňujúce nariadenie predbežného opatrenia, osobitne boli
splnené aj zákonné predpoklady zakotvené v ust. § 74 ods. 1 O. s. p.. Naliehavá potreba pre
nariadenie predbežného opatrenia s povinnosťou zamestnávateľa navrhovateľky zdržať sa konania,
ktoré je uvedené v petite predbežného opatrenia vyplýva z toho, že vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže
navrhovateľka zabrániť a ďalšou realizáciou zrážok zo mzdy navrhovateľky by mohlo dôjsť k zásahu do
jej majetku predtým, než sa na základe podaného návrhu vo veci samej rozhodne, či odporca nežiada
od navrhovateľky aj splnenie pohľadávky vzniknutej na základe neprijateľných zmluvných podmienok.
Naviac navrhovateľka v konaní osvedčila, že zaplatila odporcovi titulom obidvoch úverových zmlúv (zo
dňa 11. 07. 2012 a zo dňa 21. 08. 2012) sumu 850 Eur, a preto je potrebné do skončenia konania vo
veci samej upraviť pomery účastníkov a zabrániť zásahu do majetku navrhovateľka predtým, kým sa vo
veci samej právoplatne rozhodne o navrhovateľkou uplatnenom nároku na súde.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu odporcu, odvolací súd uvádza, že z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň osvedčenie
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa vychádzal z absolútne nesprávneho skutkového
stavu, keďže vychádzal zo zmluvy o úvere č. 806300882 uzavretej dňa 11. 07. 2012, odvolací súd
zdôrazňuje, že výrok napadnutého rozhodnutia je plne súladný s petitom navrhovateľky. Návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého došlo k vydaniu uznesenia, súd vychádzal z
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 21. 08.
2012 slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky odporcu vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 806300925 zo
dňa 21. 08. 2012, teda nie zo zmluvy o úvere č. 806300882 uzavretej dňa 11. 07. 2012.
K ďalším odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky týkajúce sa veci
samej nie je možné posudzovať v konaní o predbežnom opatrení. Išlo by o predčasné prejudikovanie
rozhodnutiavovecisamej.Ztohtodôvoduodvolacísúdpovažovalodvolanieodporcuzaneodôvodnené.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne
postupom podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľka v konaní bola úspešná, a preto jej patrí právo na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému odporcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhlášky“) za
jeden úkon právnej služby vo výške 60,07 Eur - vyjadrenie k odvolaniu, 7,81 Eur režijný paušál (podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odporca je preto povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v
celkovej výške 67,88 Eur na účet jej právneho zástupcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z.. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.