Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 7, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/49/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210212530
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210212530.4

Uznesenie

Okresný súd Košice II, v právnej veci navrhovateľa: S. P., narodený X.X.XXXX, D. Č.. XXX/XX, K. E.
J., právne zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Sídlisko Okulka č. 19/42, Vranov
nad Topľou proti odporcovi: A.B.L. Slovakia s.r.o., IČO: 36 616 630, Nešporova č. 10, Košice, právne
zastúpený JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, Slovenskej jednoty č. 8, Košice v konaní o
určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a o náhradu mzdy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1.535,42 eur, titulom trov právneho
zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ing. Michala Plentu, do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“) dňa 20.5.2010 domáhal,

aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2010 nie je platné, a aby zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil
odporcovi, že trvá na tom aby ho ďalej zamestnával až do času, keď mu umožní pokračovať v práci.
Navrhovateľ si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 30.9.2010 zobral navrhovateľ svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom si
uplatnil trovy právneho zastúpenia v konaní. Predmetné podanie odôvodnil tým, že po podaní žaloby
došlo zo strany odporcu ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom ku dňu 31.8.2010 v zmysle

písomnej výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Uvedené doložil navrhovateľ kópiou
listiny - výpovede a obálky v ktorej mu bola táto výpoveď doručená. Podaním výpovede teda odporca
podľa názoru navrhovateľa uznal skoršie okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2012 za
neúčinné a preto má za to, že samotná žaloba bola podaná dôvodne a teda konanie bolo v konečnom
dôsledku zastavené pre konanie odporcu. Vo svetle týchto skutočností žiadal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie trov právneho zastúpenia navrhovateľa.

Ku späťvzatiu žaloby navrhovateľom sa odporca vyjadril v tom zmysle, že súhlasí so samotným
zastavením konania ale nesúhlasí s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi.
Tvrdenia navrhovateľa ohľadne výpovede nepovažuje za pravdivé a naďalej považuje okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2010 za platné. Odporca ďalej uviedol, že nemá vedomosť
o výpovedi, ktorej kópiu predložil odporca. Pričom po oboznámení sa s touto listinou uviedol, že nikdy
nepoveril tam uvedeného odosielateľa na doručenie výpovede navrhovateľovi. Aj v prípade, že by sa tak

stalo, je takéto doručovanie podľa jeho názoru právne neúčinné, nakoľko podľa § 38 ods. 1 Zákonníka
práce sa všetky písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny alebo skončenia pracovnéhopomeru musia doručovať zamestnancovi do vlastných rúk. Nakoľko sa teda považuje odporca za
úspešného v tomto konaní uplatnil si voči navrhovateľovi náhradu trov konania.

V následnom stanovisku k vyjadreniu odporcu navrhovateľ predložil súdu potvrdenie od Sociálnej

poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 26.10.2010, ktorým Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že
navrhovateľ bol evidovaný ako zamestnanec v pracovnom pomere u odporcu v období 24.9.2006 do
31.8.2010. Zároveň navrhovateľ uviedol k neplatnosti doručenia výpovede, resp. samotnej výpovede, že
neplatnosti sa nemôže domáhať ten kto ju zavinil (v tomto prípade zamestnávateľ A.B.L. Slovakia s.r.o.).

Súd rozhodol vo veci uznesením zo dňa 27.1.2012 č. k. 36C/49/2010-30, ktorým konanie zastavil a o
náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c), tak že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené. Proti výroku o
náhrade trov konania v predmetnom uznesení sa v zákonnej lehote odvolali obaja účastníci konania.

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3Co/113/2012-42 zo dňa 31.8.2012 o odvolaniach
rozhodol tak, že predmetné uznesenie Okresného súdu Košice II zrušil vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia

odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania v prípade späťvzatia
návrhu je skúmať či k späťvzatiu nedošlo v dôsledku správania odporcu, čo má za následok aplikáciu
ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Ak k späťvzatiu návrhu nedošlo v dôsledku správania odporcu, platí,
že zastavenie konania zavinil navrhovateľ svojím dispozitívnym úkonom a teda späťvzatím žaloby. V
takomto prípade sa aplikuje ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..

Súd preto postupoval podľa pokynov odvolacieho súdu a uzavrel, že k späťvzatiu žaloby došlo na
základe konania odporcu a preto uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. 36C/49/2010-46
zo dňa 23.1.2013 rozhodol tak, že odporcu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa a rovnako na
náhradu trov odvolacieho konania. Súd v tomto rozhodnutí vychádzal z listinných dôkazov predložených
navrhovateľom, z ktorých vyplýva, že po okamžitom skončení pracovného pomeru (26.3.2010), ktorého

platnosť,resp.neplatnosťmalabyťpodľažalobypredmetomrozhodnutiavtomtokonaní,odporcapotom
čo navrhovateľ podal žalobu na súd (20.5.2010), skončil pracovný pomer s navrhovateľom aj výpoveďou
doručenou navrhovateľovi dňa 2.6.2010, pričom výpovedná doba v dĺžke dvoch mesiacov začala plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede, teda uplynula dňa
31.8.2010. Uvedené potvrdzuje aj potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, ktorá navrhovateľa evidovala ako

zamestnanca odporcu do 31.8.2010. Voči týmto skutočnostiam neobstojí tvrdenie odporcu, že nemal
vedomosť o predmetnej výpovedi a trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.3.2010.
Rovnako neobstojí tvrdenie odporcu, že predmetná výpoveď je neplatná, nakoľko nebola navrhovateľovi
doručená do vlastných rúk v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Zo samotného vyššie uvedeného
zákonného ust. (§ 38 ods. 1 ZP) vyplýva, že ak nie je možné doručiť výpoveď zamestnancovi do

vlastných rúk, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku a keďže práve
navrhovateľ predložil tento dôkaz súdu, je očividné, že mu táto zásielka bola doručená. Navyše súd sa
stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ktorý tvrdil, že skutková podstata ust. § 38 ods. 1 Zákonníka
práceniejespojenásneplatnosťouvýpovedevprípadekebyneboladodržanáperfektnosťjejdoručenia,
a to v prípade keď je zrejmé, že adresátovi bola výpoveď doručená a ten ňou disponuje. Taktiež

súd v tomto momente podotýka, že podľa ust. § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka, neplatnosti
právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil, čo by bol v tomto prípade odporca ako bývalý
zamestnávateľ navrhovateľa zasielajúci výpoveď.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal odporca, podľa ktorého súd nesprávne vyhodnotil skutkový
stav a vec taktiež nesprávne právne posúdil. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach

uznesením č. k. 3Co/110/2013-60 zo dňa 28.8.2013 tak, že uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal z toho, že súčasná právna
úprava neumožňuje, aby vyšší súdny úradník, a to aj na základe poverenia sudcu vydával samostatné
rozhodnutieopovinnostinahradiťtrovykonaniavinomkonaní,nežsúkonaniauvedenévust.§5zákona
č. 549/2003 Z. z., o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. Keďže predmetné rozhodnutie

o náhrade trov v konaní vydal vyšší súdny úradník, ide o rozhodnutie, pri vydaní ktorého bol súdnesprávne obsadený, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., zrušil napadnuté uznesenie
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutie má vydať sudca. Odvolací
súd v tomto svojom zrušovacom uznesení sa nezaoberal odvolacími námietkami odporcu, ale stanovil

prvostupňovému súdu vysporiadať sa aj so všetkými procesnými námietkami odporcu uvedenými v jeho
odvolaní. Zároveň rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že tvrdenie súdu podľa ktorého odporca skončil pracovný
pomer z dôvodu, že navrhovateľ podal žalobu, ktorou sa domáhal neplatnosti odporcom skôr daného
okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej uvádzané ako OSPP) sa javí ako nepreskúmateľné

a vykonštruované. Odporca sa dozvedel o podaní žaloby až 30.7.2010 po jej doručení súdom, pričom
výpoveď bola datovaná dňa 20.5.2010. Odporca uviedol, že pri vyjadrení sa k žalobe odporca trval na
platnosti OSPP, pričom ďalej argumentoval dôvodmi pre ktoré malo dôjsť k OSPP.

K tejto námietke súd uvádza, že súd nikdy netvrdil, že odporca skončil pracovný pomer výpoveďou
z dôvodu, že navrhovateľ podal žalobu na súd. Podľa dokladov založených v spise výpoveď bola
daná z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca. Faktom zostáva, že podľa dokladov založených v spise,

navrhovateľ podal žalobu o neplatnosť OSPP dňa 20.5.2010, dňa 2.6.2010 bola navrhovateľovi
doručenávýpoveď(mimochodomdatovaná21.5.2010nie20.5.2010akotvrdilodporca)adňa30.9.2010
doručil navrhovateľ súdu späťvzatie žaloby. Z uvedenej chronológie udalosti vyplýva, že po začatí
konania o neplatnosti OSPP doručil odporca navrhovateľovi výpoveď, ktorú tento akceptoval a preto
následne zobral žalobu späť. V uvedenom rámci nemá relevanciu, že odporca sa dozvedel o podaní

žaloby až po zaslaní výpovede, nakoľko konanie sa začalo dátumom, kedy bola podaná žaloba na súde
a nie momentom kedy sa to dozvie odporca. Súd sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré mal odporca vydať
OSPP s navrhovateľom, nakoľko konanie o tejto otázke bolo právoplatne zastavené.

V ďalšej odvolacej námietke odporca uviedol, že hoci navrhovateľ obdŕžal výpoveď dňom 2.6.2010,
žalobu zobral späť až podaním zo dňa 28.9.2010, teda po takmer 4 mesiacoch, čo sa zdá odporcovi

nepochopiteľné, prečo nevzal navrhovateľ žalobu späť už skôr.

K tejto námietke súd uvádza, že účastník konania nemá žiadnu lehotu na podanie späťvzatia
žaloby. Možnosť zobrať žalobu späť je prejavom dispozície navrhovateľa sporovým konaním, navyše
navrhovateľ zobral žalobu späť ani nie mesiac po dátume uplynutia výpovednej lehoty (31.8.2010), preto
sa tento postup navrhovateľa nejaví súdu ako nepochopiteľný.

V ďalšej odvolacej námietke uviedol odporca, že tvrdenie súdu, že navrhovateľ vzal svoju žalobu späť
pre správanie odporcu neobstojí, lebo navrhovateľ mohol vedieť o tom, že jeho pracovný pomer skončil
až dňa 31.8.2010 výpoveďou až po doručení potvrdenia od Sociálnej poisťovne, teda dňa 28.9.2010.

Táto argumentácia odporcu sa javí súdu ako absurdná, nakoľko je zrejmé, že po doručení výpovede
(2.6.2010), ktorú navrhovateľ zobral na vedomie (teda nemal proti nej námietky ani ju nenapadol na

súde) navrhovateľ vedel, že po skončení výpovednej lehoty sa pracovný pomer skončí. Potvrdenie
od Sociálnej poisťovne slúži iba ako doklad v konaní o tom, že uvedený pracovný pomer sa skončil
výpoveďou a nie OSPP. Súd zvýrazňuje, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby (§ 62 ods. 1 zákonníka práce) a nie doručením potvrdenia od Sociálnej poisťovne ako
to naznačuje odporca.

Ďalšou odvolacou námietkou spochybňoval odporca dôvodnosť žalobného návrhu navrhovateľa,
nakoľkonavrhovateľnepredložilsúdudokladyojehopráceneschopnosti,ktorébybolihlavnýmdôvodom
jeho nároku na vyslovenie neplatnosti OSPP.

Súd túto otázku posúdil tak, že dôvodnosť žalobného návrhu je daná konaním odporcu (skončenie
pracovného pomeru výpoveďou, ktorá nasledovala po spornom OSPP), čím de facto odporca negoval

skôr dané OSPP.Odporca v odvolaní namietal pravdivosť údajov uvedených v potvrdení Sociálnej poisťovne čo však
žiadnym spôsobom bližšie nerozobral, iba uviedol, že ho takéto konanie zaráža a vyslovil podozrenie,
že termín zániku poistenia na deň 31.8.2010 uviedol Sociálnej poisťovni navrhovateľ tým, že jej predložil

podľa odporcu vykonštruovanú výpoveď. Naproti tomu odporca predložil súdu registračný list FO, z
ktorého podľa odporcu má preukázateľne vyplývať, že navrhovateľ bol zo Sociálnej poisťovne odhlásený
ku dňu 29.3.2010.

Z registračného listu predloženého odporcom spolu s odvolaním podľa názoru súdu preukázateľne
vyplýva, že odporca zaslal Sociálnej poisťovni formulár tlačiva, ktoré sám vyplnil a ktoré Sociálnej
poisťovni došlo dňa 8.9.2010. Čo sa týka spochybnenia pravdivosti potvrdenia Sociálnej poisťovne,

odporca ani nenaznačil prečo by mala Sociálna poisťovňa vydávať nepravdivé potvrdenia na žiadosť
navrhovateľa. Súd zároveň dáva do pozornosti odporcovi fakt, že odporca zaslal formulár tlačiva
Sociálnej poisťovni (podľa doručovacej pečiatky na tlačive) dňa 8.9.2010 a následne aj napriek tomuto
formuláru dňa 26.10.2010 vydala Sociálna poisťovňa potvrdenie, že navrhovateľ bol v pracovnom
pomere u odporcu do 31.8.2010. Súd na tomto mieste uvádza, že skutočnosti týkajúce sa skončenia

pracovného pomeru uvádzané navrhovateľom, tento podporil listinnými dôkazmi (fotokópie výpovede,
obálka v ktorej bola navrhovateľovi výpoveď doručená a potvrdenie od Sociálnej poisťovne), zatiaľ čo
odporca v konaní uvádzal skutočnosti, ktoré vedel podporiť iba svojimi domnienkami a dohadmi (ako
bolo vyššie uvedené odporcom predložený formulár nepreukazuje žiadne jeho tvrdenie).

Poslednou odvolacou námietkou odporcu je opätovné spochybnenie platnosti výpovede s ohľadom na

skôr dané OSPP a tvrdenie odporcu, že OSPP nemožno spochybniť inak ako písomným odvolaním
OSPP odporcom. K tejto námietke súd iba udáva (ako už bolo uvedené vyššie), že neplatnosti právneho
úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil, čo by bol v tomto prípade odporca dovolávajúci sa
neplatnosti výpovede.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd aj po posúdení odvolacích námietok odporcu dospel k záveru, že

navrhovateľ vzal späť svoju žalobu podanú dôvodne, práve kvôli konaniu odporcu, ktoré spočívalo
v následnom podaní výpovede z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca (čo je očividne iný dôvod ako
zdôvodnenie OSPP), ktorú navrhovateľ ako bývalý zamestnanec odporcu akceptoval. V súlade s týmto
preto súd o trovách konania rozhodol tak, že na náhradu trov konania, ktoré vznikli navrhovateľovi titulom
trov právneho zastúpenia zaviazal odporcu (ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo

práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa
určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas
neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení účinnom do 31.5.2010), pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa

základnásadzbatarifnejodmenyurčenejztarifnejhodnotyvecisnajvyššouhodnotouzvyšujeopolovicu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení účinnom od 31.5.2010), pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri

oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným
orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez
ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo
na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d)
vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci, e) návrh na obnovu konania, odvolanie,

dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, f) vypracovanie
listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Tarifná odmena bola vypočítaná nasledujúcim spôsobom:

Predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (neurčitý základ - tarifnou
odmenou je 1/13 výpočtového základu = 55,49 eur) + náhrada mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, podľa ktorého mal zamestnanec nárok na náhradu mzdy z aktuálnej výšky minimálnej mzdy

307,70 eur (keďže ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas v súlade s § 10 ods. 3 vyhlášky tarifnou
hodnotou je 307,7 x 12 x 5 = 18.462 eur, čomu zodpovedá tarifná odmena vo výške 353,52 eur (220,74
+ 8 x 16,60)).

Hodnotaúkonuprávnejslužbyvsúladesust.§13ods.3vyhláškypredstavuje353,52eur+1z55,49eur
= 381,27 eur za úkony do 31.5.2010 a 353,52 eur + 1/3 z 55,49 eur = 372,02 eur za úkony po 31.5.2010.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú tieto nároky: odmena za 2 úkony právnej pomoci
za obdobie do 31.5.2010 v hodnote po 381,27 eura (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby
14.5.2010) a odmena za 2 úkony právnej pomoci za obdobie po 31.5.2010 v hodnote po 372,02 eur
(späťvzatie žaloby a vyjadrenie vo veci samej 28.9.2010, vyjadrenie k stanovisku odporcu 2.11.2010).
Ďalej režijný paušál za štyri úkony právnej služby v roku 2010 á 7,21 eur (28,84 eur). Celkove trovy

právneho zastúpenia navrhovateľa teda predstavujú 1.535,42 eur (2 x 381,27 + 2 x 372,02 + 28,84).

Odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 3Co/110/2013-60 zo dňa 28.8.2013 zároveň uviedol, že v novom
konaní o trovách konania rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Čo sa týka úspešnosti odvolacieho konania, súd má za to, že vo veci odvolania mal odporca a rovnako

navrhovateľ úspech iba čiastočný. Odporca totiž v petite svojho odvolania žiadal odvolací súd, aby
tento zmenil napadnutý výrok v rozhodnutí súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
odporcovi trovy právneho zastúpenia prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Navrhovateľ vo
svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správne.Keďžeodvolacísúdrozhodoltak,ženapadnutývýroksúdu1.stupňazrušilavrozsahuzrušenia

ho vrátil na ďalšie konanie, ani navrhovateľ ani odporca neboli v odvolacom konaní úplne úspešný, preto
súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.