Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201092
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212201092.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. L., G. X, F. Č. U. U. G. Q. O. K. U., Q. O.
E. L. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokát,

so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 435,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 01.02.2013 č.k. 17C/179/2012-66
takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 94,01 eur na účet advokáta JUDr. Ambróza Motyku do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 28,30 eur
na účet advokáta JUDr. Ambróza Motyku do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 01.02.2013 konanie zastavil, vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 19,37 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava a
rozhodol, navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu nepriznáva náhradu trov konania.

Výrok o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., pretože
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil podľa § 11
ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 146 ods. 2 O.s.p. s použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Uviedol, že navrhovateľ svojím konaním zavinil zastavenie konania, nakoľko vzal svoj návrh späť a

nepreukázal, že tak spravil pre správanie odporcu ani to, že návrh bol podaný dôvodne. Odporcovi trovy
konania nevznikli. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov podľa
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa poukázal na to, že právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom
advokátom patrí medzi základné práva garantované Ústavou SR, Toto právo však nie je nerozlučne
späté s právom na náhradu trov. Pri priznaní či nepriznaní náhrady trov konania je potrebné prihliadať
nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov. Skutočnosť, že súd

prvého stupňa považoval trovy vedľajšieho účastníka za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne viedla
k rozhodnutiu nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňapoukázal na spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do konaní v krátkom časovom úseku a hromadne,
len predpokladajúc, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Neznalosť predmetu konania neumožňuje chápať
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nemá základnú vedomosť o tom, aké právo má

ako subjekt na to zriadený chrániť. Navyše obrana odporcov spočíva v paušálnej námietke premlčania
nároku navrhovateľa bez akejkoľvek nadväznosti na postoj odporcu k plneniu prípadne premlčaného
dlhu. Navyše súd prvého stupňa podotkol, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu
spotrebiteľa, čo zakladá predpoklad aktívnej pomoci a činnosti takého združenia a nie len činnosť, ktorá
spočíva v tom, že sa združenie dá zastúpiť advokátom.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník, a to iba proti výroku, ktorým mu súd prvého
stupňa nepriznal náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že
žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 94,01 eur
a nahradiť mu aj trovy odvolacieho konania.

Vedľajší účastník namieta, že vstúpil legitímne z vlastného podnetu do spotrebiteľského sporu v
procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný

postup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov
a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom, dokonca ani vedomosť o vstupe do konania.
Odvolateľ tvrdí, že v množstve súdnych sporov už samotný vstup do konania združenia ako vedľajšieho
účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať
spotrebiteľské práva. Namieta názor súdu prvého stupňa, ktorý v zásade upiera právo na právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka vzhľadom na predmet jeho činnosti. Tvrdí, že navrhovateľ veľmi
pragmatickyvsnahenenavyšovaťvosvojneprospechtrovykonaniaazachrániťaspoňčasťzaplateného
súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch. Súdu prvého stupňa vytýka, že pri nepriznaní trov
vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou

teóriou. Tieto svoje námietky podrobne rozoberá s poukazom na množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky v rozličných spotrebiteľských veciach, poukazom na odborné komentáre k Občianskemu
súdnemu poriadku a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a
uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení prezentuje svoj názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v
spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické
vzdelanie. Navyše združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva. Svoj názor podporuje predložením viacerých rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej

republiky. Zastáva tiež názor, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.
spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho
práv z vlastnej iniciatívy, pričom však odporcovi bol ustanovený opatrovník. Preto nebolo potrebné, aby
vedľajší účastník ochraňoval jeho záujmy. Preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o
trovách účelne vynaložených. Navrhovateľ zastáva názor, že žiadne z ustanovení Charty základných

práv EÚ ani z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nepoukazuje na to, žeby sa združenia na ochranu práv
spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci samej bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby zo
strany navrhovateľa. Dispozitívny úkon späťvzatia žaloby, ktorý vedie k zastaveniu konania sa považuje
za procesné zavinenie za zastavenie konania, preto súd prvého stupňa správne postupoval, ak o trovách
konania rozhodoval podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní onáhrade trov vedľajšieho účastníka nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrad trov konania uviedol

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Z tejto zásady je potrebné vyvodiť záver, že ak vzniklo právo na náhradu
trov konania účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, má vedľajší účastník

rovnaké právo na náhradu trov konania. Jedným z druhov trov konania je podľa § 137 O.s.p. aj odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Pokiaľsúdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žezastúpenievedľajšiehoúčastníka
právnym zástupcom je neúčelné, tento názor súdu prvého stupňa nie je správny.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.). Účastník sa
môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.). Ako zástupcu si

účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods.
1 O.s.p.). Z týchto ustanovení je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník
konania má právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho
členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Ak vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, a pokiaľ má právo na zastúpenie

advokátom, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia.

Je pravdou, že povinnosťou súdu je vždy skúmať, ktoré vynaložené trovy boli potrebné na účelné
uplatňovanie, resp. bránenie práva. Tento postup pritom vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a je použiteľný
aj v prípade náhrady trov podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Neúčelnosť trov si pritom nemožno zamieňať s
výnimočným nepriznaním trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal úkony vedľajšieho účastníka z pohľadu ich účelnosti a dospel k záveru, že
postup vedľajšieho účastníka v konaní v zastúpení právnym zástupcom nespĺňa znaky neúčelnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania bol doručený súdu prvého stupňa 16.01.2012.
Vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania listom zo dňa 07.03.2012, ktorý bol doručený súdu
prvého stupňa 13.03.2012 (č.l. 32 spisu). Súčasťou oznámenia o vstupe bolo aj plnomocestvo pre

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Po doručení návrhu vedľajšiemu účastníkovi podal tento
dňa 12.10.2012 vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania (č.l. 50 spisu). Vyjadrenie
vedľajšieho účastníka bolo doručené navrhovateľovi a po nariadení pojednávania súdom prvého stupňa
na deň 13.02.2013 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa 24.01.2013 bez uvedenia dôvodu.

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to
prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 09.10.2012. Odvolací súd tieto úkony právnej
služby považuje za účelne vynaložené na bránenie práva účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupuje. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 435,59 eur je hodnota úkonu právnej služby podľa § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov 31,54 eur. Odmena za dva úkony právnej

služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) citovanej vyhlášky je 63,08 eur. K úkonom patrí režijný paušál
2 x po 7,63 eur, čo je 15,26 eur. K odmene spolu v sume 78,34 eur patrí aj DPH vo výške 20 %, čo
je 15,67 eur.Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
v sume 94,01 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ je povinný trovy zaplatiť na účet právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1
O.s.p.. Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov za jeden
úkon právnej služby vo výške 1/2 tarifnej odmeny (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov), k úkonu patrí aj režijný paušál 7,81 eur a DPH vo výške 20 %. Celkové trovy

odvolacieho konania sú 28,30 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.