Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217566
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812217566.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom v V., B. O. X, C.: XX
XXX XXX, zastúpeného R. M. U. G., F. so sídlom v V., P. X, C.: XX XXX XXX proti povinnému: E. B.,
F. N. XXX/X, P., o vymoženie 1.082,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. októbra 2012, č.k. 9Er/3410/2012-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku,
so sídlom Exekútorského úradu v V., o udelenia poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 12.09.2012.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 05.09.2012 doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 11.09.2012 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe
exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie so sídlom V., sp.zn. II/2011 - 8113, ktorý bol vydaný jediným rozhodcom JUDr. Richardom
Földešom dňa 24.02.2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2012 a vykonateľnosť
dňa02.04.2012.Dňa26.09.2012doručilsúdnyexekútorexekučnémusúdužiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad
resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je

spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého
exekučného titulu - vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné skutočnosti.
Dňa 02.11.2007 oprávnený uzatvoril s povinným Zmluvu poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby číslo XX-XXXXXXXXXX /ďalej len zmluva/. Povinný porušil podmienky zmluvy a
nesplácaldojednanémesačnésplátky.Oprávnenývyhlásilpohľadávkuzozmluvyzamimoriadnesplatnú
k21.07.2009avyzvalpovinnéhonazaplateniecelejpohľadávkyzozmluvy.Súdďalejpreskúmalzmluvu,

Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. a zistil, že podľa čl. VIII. bod 8 zmluvy, veriteľ
a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi veriteľom a dlžníkom z tejto
zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, alebo zo zabezpečovacích inštitútov, uzatvorených medzi
veriteľom a dlžníkom alebo v súvislosti so zabezpečovacími inštitútmi, vrátane sporov o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené a vyriešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej Bankovej asociácie v V. podľa jeho základných platných vnútorných predpisov.

Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej Bankovej Asociácie v V. bude pre veriteľa
aj dlžníka záväzné. Súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel bol názoru, že tento právny
vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z
obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na
druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z
tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,
že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom

formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov, čo má súd
preukázané z viacerých konaní vedených na tunajšom súde. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne
postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi.
Súd mal za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy
a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (právnym

predchodcom oprávneného) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Aplikácia spotrebiteľského práva sa vzťahuje aj na každého ďalšieho veriteľa, ktorý pohľadávku
voči povinnému z tejto zmluvy nadobudol. Poukázal na znenia ustanovení § 53 ods.1, 4, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka čl. 2 písm. a), 3 ods.1 - 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade, vzhľadom ku skutočnosti, že
povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený

svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky, kde rozhodca
bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, vzhliadol
súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Súd sa zaoberal aj tým, či je
vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Vzhľadom ku
skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje

čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1
ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v
spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý
v odôvodnení svojho rozhodnutia 32 Cdo 2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom
konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú

možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade
s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu
v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou
rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy ako

rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia.
V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj
samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako

k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej
doložky podľa ktorej, všetky spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, čím došlo k vylúčeniu riešiť
prípadný spor pred všeobecným súdom. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom,
ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej

zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj
názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah

predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Povaha zmluvy je
teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. V predmetnej veci
vydal rozsudok rozhodcovský súd, ktorý bol vydaný jediným rozhodcom JUDr. Richardom Földešom.

Rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp.
minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osoberozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Súd
uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie

vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie

tak, ako žiadal v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na dôvodovú správu
k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je
správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá

za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky ale,
ak sa tak rozhodne, v občianskom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v
zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Mal za to, že uvedené ustanovenie

teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská
doložka je v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva
voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil
svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na
znenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách a uviedol, že na základe tohto ustanovenia

zákona, oprávnený ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) a povinný s touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní odo dňa
podpisu zmluvy. Povinný však takto dojednanú rozhodcovskú doložku v lehote nevypovedal. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/333/2011, Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 9CoE/18/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, pod sp.zn. 18CoE/924/2009. Zastával
názor, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu
teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky
rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s
právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na
ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadkuvspojenísustanovením§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanízúradnej
povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods.

1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd
zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v
dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka, podľa úverovej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadkua § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné
úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre

fyzické osoby, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 02.11.2007 je zmluvou spotrebiteľskou, teda,
že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Pri posudzovaní
exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom
konaní, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa správne zisťoval, či predmetná

zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má
nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval súd

prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna

povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl.
1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za
ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá
zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že
spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že

pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne
môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s
ktorýmpodnikateľdlhodobospolupracuje,poskytujemuzdrojpríjmu,vkonaníniejepotrebnénariaďovať
pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy,
ktorú predkladal oprávnený povinnému na predtlačenom formulári, nebola individuálne dojednaná a
jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by
bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ (povinný) ešte pred vznikom

akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Odvolací súd
zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné
považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v nadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,
C-168/05).

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto

prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

K námietke oprávneného uvádzanej v odvolaní, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd uvádza, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani
nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka
bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy oprávneného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť,žestanoveniepovinnostibankyponúknuťklientomnávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvy

neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré
zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(tak ako tomu bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný
rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal,
že povinný mal právo rozhodcovskú doložku vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy,

odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej
zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci
typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ
neodstúpi. Inak by to bolo popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský

rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .