Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Krajčovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212625
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212212625.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti odporkyni: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/A, O., o zaplatenie 304,72 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. októbra 2012,
č.k. 8C/151/2012-47, v časti o náhrade trov konania, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že odporca
j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov 18,- Eur a k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa 58,56 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 304,72 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od
16.12.2006 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 10,- Eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa
toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol, že
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V napadnutej časti trov konania rozhodnutie odôvodnil
tým, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Napriek uvedenému mu náhradu trov konania súd
nepriznal. Navrhovateľa opakovane v takýchto istých veciach zastupuje ten istý právny zástupca, len
voči iným odporcom. Základ žaloby býva zhodný aj návrh zhodný, čo je súdu známe z jeho doterajšej
rozhodovacej činnosti v takýchto veciach. Okrem toho ako vyplýva z výšky predmetu plnenia, ktorý je
nižší ako je suma 500,- Eur, ide o drobný spor. V takomto prípade zákon v ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
umožňuje úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať. V zmysle citovaného ustanovenia
potom súd navrhovateľovi aj napriek jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia a zároveň si
uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 24,10 Eur s DPH.
Odvolanie odôvodnil tým, že v časti náhrady trov konania súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a to s poukazom na čl. 47 Ústavy, § 24, § 25 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150
ods. 2 O.s.p. Je názoru, že v predmetnom súdnom konaní nebol dôvod na nepriznanie navrhovateľom
požadovaných trov právneho zastúpenia, keďže navrhovateľ požaduje úhradu trov právneho zastúpenia
za úkony právnej služby nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Skutočnosť, na ktorú
poukazuje súd, že navrhovateľ opakovane v tých istých veciach zastupuje ten istý právny zástupca lenvoči iným odporcom, pričom základ žaloby býva zhodný, návrh je zhodný, nie je dôvodom na nepriznanie
trov konania a trov právneho zastúpenia. Podobnosť jednotlivých prípadov nemožno spájať s tým, že
by zo strany právneho zástupcu navrhovateľ nedochádzalo k príprave, prevzatiu, právnemu posúdeniu
a rokovaniam o každom jednotlivom prípade. Právny zástupca navrhovateľa sa ešte pred podaním
návrhu snažil o doriešenie veci mimosúdnou zmiernou cestou a zabrániť zbytočnému navyšovaniu
dlžnej sumy o trovy konania, a to prostredníctvom výzvy na dobrovoľnú úhradu, čo zostalo zo strany
odporcu nepovšimnuté. I keď sa jedná o drobný spor v súvislosti, s ktorým je možná aplikácia § 150
ods. 2 O.s.p., poukázal na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. Zámerom predkladateľa
a zákona nebolo zaviesť komplexnú paušálnu náhradu trov konania, pretože tá by síce zjednodušila
prácu súdom, ale mohla by byť na druhej strane necitlivá, napr. pri nízkom počte úkonov právnej
pomoci.Cieľombolovychytaťmechanizmy,ktoréumožňujúnáhraduneprimeranýchvýdavkovúčastníka
konania za jeho zastupovanie advokátom. V tejto súvislosti bolo účelom a cieľom zákonnej úpravy
zabrániť neprimeranej výške cestovného v prípade náhrady straty času v drobných sporoch, avšak
nie obmedziť nárok úspešného účastníka na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za
úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Vzhľadom na uvedené nie je daný
dôvod na nepriznanie mu trov konania, tzn. súdneho poplatku ako aj trov právneho zastúpenia, ktoré
navrhovateľ vyčíslil v žalobnom návrhu ako i v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní.
Odporkyňa odvolanie nepodala a k podanému odvolaniu sa ani písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne.
Pojem drobný spor zákonodarca v novele Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. prvýkrát
použil v ust. § 29 ods. 6 O.s.p., keď zakotvil, že súd nemôže za opatrovníka ustanoviť zamestnanca
súdu, ktorý pojednáva vec; to ale neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v
čase začatia konania neprevyšuje 500,- Eur (ďalej len „drobné spory“).
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal od odporkyni zaplatenia 304,72 Eur s príslušenstvom,
ktorému návrhu súd vyhovel v plnom rozsahu a v časti rozhodnutia vo veci samej, je rozsudok súdu
prvého stupňa právoplatný.
V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 500,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,
ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa
považuje za drobný spor (ods. 3).
Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 304,72 Eur, teda sumy nižšej ako 500,- Eur, ide
podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o tzv. drobný spor.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Keďže v danom prípade už bolo právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku návrhu navrhovateľa
v plnom rozsahu vyhovené, navrhovateľ mal plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ust. §
142 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s
účinnosťou od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať,
prípadne i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie
náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu
tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto
nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p.
Môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.
Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p. sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci
z hľadiska odmeny advokáta.
Zo znenia citovaného § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že rozhodujúcim je pomerovanie výšky trov konania
k výške pohľadávky. V danom prípade navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni na zaplatenie sumu 304,72
Eur, pričom trovy prvostupňového konania vyčíslil sumou 18,- Eur za zaplatený súdny poplatok a za
právne zastúpenie sumou 117,12 Eur vrátane DPH, tzn. za 3 úkony právnej služby: písomné podanie
protistrane, pokus o zmier, a podanie žaloby.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v
danom prípade sú trovy konania navrhovateľa neprimerané voči pohľadávke, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky cit. § 150 ods. 2 O.s.p. na zníženie ich náhrady súdom. Zohľadnil pritom i tú
skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o uplatňované pohľadávky rôznej hodnoty na základe
rovnakých dôvodov, ktorým je neplnenie záväzku odporcu z dohodnutej zmluvy o poskytnutí úveru vo
väčšine prípadov spoločnosťami, ktoré svoje pohľadávky postúpili na navrhovateľa.
Odvolací súd pritom považoval za primerané priznanie náhrady trov navrhovateľovi za zaplatený súdny
poplatok a za poskytnuté právne služby do výšky jednej poloviny právnym zástupcom navrhovateľa
vyčíslenej a uplatnenej náhrady trov tzn. v sume 58,56 Eur. Takto priznaná náhrada trov pokryje
súdny poplatok zaplatený navrhovateľom vo výške 18,- Eur a v zbytku i primeranú časť trov právneho
zastúpenia.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania, s použitím ust. § 220 O.s.p., zmenil a odporkyni uložil zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania a to iné trovy (za súdny poplatok) 18,- Eur a k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa 58,56 Eur (za právne zastúpenie navrhovateľa) do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.
V odvolacom konaní bol odvolateľ úspešný len čiastočne, preto o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. l O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov tohto konania.Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.