Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 6, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Er/5349/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110238509
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Maxinčák
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5110238509.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Marián Janec, Sad
SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova
8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: T. P., A.. XX.XX.XXXX, H. X, XXX XX O. A. P. - H., občan SR, tu
o námietkach povinného proti trovám exekúcie a návrhu povinného na odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e v č a s t i o vymoženie hotových výdavkov

súdneho exekútora vo výške 91,70 Eur a súčasne exekúciu v tejto časti vyhlasuje za neprípustnú
a súčasne ju z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .

III. Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice u súdneho
exekútora dňa 15.10.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie

na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 365,13 Eur, 7% ročný úrok z
omeškania zo sumy 442,64 Eur od 06.04.2006 do 30.12.2009, zo sumy 422,64 Eur od 31.12.2009 do
30.01.2010, zo sumy 403,47 Eur od 31.01.2010 do 26.03.2010, zo sumy 384,30 Eur od 27.03.2010 do
21.04.2010, zo sumy 365,13 Eur od 22.04.2010 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 249,42
Eur a trov exekúcie.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 28.03.2011, povinná vzniesla písomným

podaním odoslaným na poštovú prepravu adresovaným súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2011 vzniesla
v zákonom stanovenej lehote námietky proti trovám exekúcie.

Povinná vo svojich námietkach poukázala na svoju zlú finančnú a životnú situáciu. Kedy ako týraná
matka ostala sama s dieťaťom a okrem nehnuteľnosti, v ktorej sa zdržiava, žiaden iný majetok nevlastní
a jediným jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 218,86 Eur.

Ako listinné dôkazné prostriedky povinná predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Žilina zo dňa 30.03.2011 a potvrdenie o preberaní dávky hmotnej núdzi za rok 2011.

Podaním doručeným súdu cestou súdneho exekútora dňa 19.04.2011 povinná podala návrh na odklad
exekúcie z dôvodu, že voči nej je vedené aj iné exekučné konanie, ktoré ešte stále trvá a neodkladná
exekúcia v tomto konaní by mala za následok zvlášť nepriaznivé následky pre ňu a jej maloletú dcéru.
Zároveň povinná uviedla, že odklad exekúcie by prispel k tomu, aby si mohla počas sezónnych prác
zarobiť peňažné prostriedky na vyplatenie dlhu voči oprávnenému.I. a II.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej v texte len „Exekučný

poriadok“ alebo „EP“) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa§200ods.1EPtrovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradaza
stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 201 ods. 2 EP účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 201 ods. 1 EP predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v
upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v

rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu
ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že
ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za

výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie
je ustanovené inak.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona,

patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.

Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri
výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§23ods.1vyhláškynáhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0, 66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor
a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.Súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 08.02.2011 vyčíslil predbežné trovy
exekúcie, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 78 Eur, hotových výdavkov a straty
času vo výške 100 Eur a daň z pridanej hodnoty 20 % vo výške 35,60 Eur.

Súd výzvou zo dňa 02.10.2013 vyzval súdneho exekútora, aby bližšie špecifikoval hotové výdavky a
stratu času vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie. Predmetná výzva bola súdnemu exekútorovi
doručená dňa 03.10.2013, avšak súdny exekútor do dňa vydania tohto rozhodnutia hotové výdavky a
stratu času vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie nešpecifikoval.

K samotným námietkam proti trovám exekúcie súd uvádza, že základom na určenie odmeny súdneho
exekútora v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky bola suma vo výške 777,18 Eur, keďže nárok oprávneného

vymáhaný v tomto exekučnom konaní pozostával ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie z
istiny vo výške 365,13 Eur, 7% ročného úroku z omeškania zo sumy 442,64 Eur od 06.04.2006 do
30.12.2009 vo výške 115,87 Eur, zo sumy 422,64 Eur od 31.12.2009 do 30.01.2010 vo výške 2,51
Eur, zo sumy 403,47 Eur od 31.01.2010 do 26.03.2010 vo výške 4,25 Eur, zo sumy 384,30 Eur od
27.03.2010 do 21.04.2010 vo výške 1,91 Eur, zo sumy 365,13 Eur od 22.04.2010 do 08.02.2011 (deň

vydania upovedomenia o začatí exekúcie) vo výške 21,59 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške
249,42 Eur a trov potrebných na účelné vymáhanie nároku vo výške 16,50 Eur.

Podľa § 201 ods. 1 EP v spojení s § 5 ods. 2 a § 26 vyhlášky predbežná odmena súdneho exekútora ku
dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavovala sumu vo výške 78 Eur (10 % zo sumy 778
Eur), pričom v prípade ak by nedošlo v lehote 14. dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

k uhradeniu pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva bude podľa § 5 ods. 1 vyhlášky táto odmena
súdneho exekútora navýšená na sumu 155,50 Eur (20 % zo sumy 778 Eur). Na základe uvedeného
súd konštatuje, že súdny exekútor pri vyčísľovaní odmeny v upovedomení o začatí exekúcie postupoval
správne.

Súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil náhradu na hotových výdavkov a strate

času vo výške 100 Eur. Avšak z obsahu predloženého exekučného spisu nie je zrejmé, ako bola určená
takáto výška a tiež nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní
týchto hotových výdavkov, resp. s ktorými úkonmi exekučnej činnosti spájal súdny exekútor vznik
výdavkov v tejto výške. (Poznámka súdu: Súdny exekútor bol výzvou doručenou súdnemu exekútorovi
dňa 03.10.2013 vyzvaný na špecifikáciu trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie,

pričom súdny exekútor na danú výzvu súdu nereagoval.) Odhliadnuc od toho, súd preskúmaním
exekučného spisu zistil, že ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie hotové výdavky pozostávali
z poštovného vo výške 2,60 Eur a v ďalšom štádiu exekučného konania vznikli hotové výdavky na
poštovnom vo výške 5,70 Eur. Žiadne iné hotové výdavky a ani strata času z exekučného spisu
nevyplýva, a teda súdny exekútor vznik výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade nepreukázal. Súd

na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie
musí dostatočným spôsobom preukázať, spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Na základe toho,
súd dospel k záveru, že súdny exekútor pri vyčísľovaní hotových výdavkov v časti vo výške 91,70 Eur
(100 Eur - 8,30 Eur) nepostupoval správne.

Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk)
preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto má súdny exekútor nárok aj na 20 %
zvýšenie odmeny a hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty (§ 196 EP). Súd priznal 20 % DPH aj
z poštovného z dôvodu, že poštovné ako súčasť náhrad hotových výdavkov a teda ako súčasť základu
dane poskytnutej služby exekútora s miestom dodania v tuzemsku podlieha DPH. Exekútor poskytuje

oprávnenému službu, ktorej obsahom je „vymoženie“ finančných prostriedkov núteným spôsobom od
povinného a do základu dane tejto poskytnutej služby v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zahŕňa svoju odmenu, náhradu hotových výdavkov
a náhradu za stratu času. (Oprávnený si neobjednal službu poštovného, ale službu vymoženia).Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP súd exekúciu zastaví , ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod , pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 3 EP ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia

vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel v časti o
vymoženie hotových výdavkov vo výške 91,70 Eur. Keďže v časti tejto sumy nárok na náhradu trov
exekútorovi ani nevznikol, v čom súd vzhliadol tzv. iný dôvod neprípustnosti exekúcie ohľadne uvedenej
sumy, preto súd v tejto časti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Vo zvyšnej časti
(odmena súdneho exekútora vo výške 78 Eur/155 Eur, hotových výdavkov vo výške 8,30 Eur a 20 %

DPH z odmeny a hotových výdavkov) súd námietky proti trovám exekúcie zamietol ako nedôvodné.
Na okraj súd poznamenáva, že ak súdnemu exekútorovi v ďalšom priebehu exekúcie vzniknú ďalšie
výdavky, bude úlohou súdneho exekútora vydať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie (§202 EP),
v ktorom určí ich výšku tak, aby z nej bolo dostatočne zrejmé aké ďalšie výdavky vynaložil a aké mu
v budúcnosti s touto vecou určite vzniknú, samozrejme zo zachovaním práva účastníkom exekučného

konania podať proti ďalším trovám exekúcie námietky.

III.

Podľa § 56 ods. 1 EP na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný
bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho
alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie

vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené
zákonne podmienky uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 EP. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží
povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v

prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov,
ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

Jednou z podmienok na povolenie odkladu exekúcie je prechodnosť takého postavenia povinného, že
by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé
následky. Z čoho vyplýva, že odložiť exekúciu možno, ak v exekúcii bude možné pokračovať, ale nie

neodkladne, ale s odstupom určitého času. Povinná pôvodne žiadala o povolenie odkladu exekúcie
dovtedy kým si počas letných a jesenných sezónnych prác v roku 2011 nezarobí finančné prostriedky.
Pričom túto lehotu aj fakticky využila, keďže súdny exekútor nezasiahol do majetkových práv povinnej
takým spôsobom, ktorý by znamenal majetkovú ujmu alebo nemožnosť užívať niektoré majetkové práva,
avšak v konečnom dôsledku to neviedlo k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom. Ďalej z

odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že súd už v základnom konaní zohľadnil zlú finančnú situáciu
povinnej, keď jej v zmysle § 160 O.s.p. umožnil plnenie vykonávať v mesačných splátkach vo výške
16,60 Eur. Zároveň z exekučného spisu súd zistil, že potom čo povinná túto výhodu splátok stratila,
oprávnený povinnej odpustil úroky z omeškania a súhlasil s postupným splácaním vymáhaného nároku
v mesačných splátkach vo výške 20 Eur s podmienkou jej pravidelného splácania. Avšak i napriek

tomu, povinná svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnila. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že tento stav nie je prechodný a povinná nie je dlhodobo schopná splniť si svoju povinnosť
uloženúexekučnýmtitulom.Pretoniejeakceptovateľnýnávrhnaodkladexekúcie,ktorýmsalenzakrýva
skutočný stav vecí. Odklad exekúcie je nástrojom na riešenie dočasne nepriaznivých okolností na
strane povinného, nie na riešenie trvalej neschopnosti plnenia si povinností z exekučného titulu. Súd

tiež uvádza, že ustanovenia Exekučného poriadku o odklade exekúcie síce chránia záujmy povinného,
no zároveň sa nesmie zanedbávať záujem oprávneného, pretože v jeho prospech bola exekúcianariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku
neodďaľovalo.

K podmienke zvlášť nepriaznivých následkov súd uvádza, že pojem ,,zvlášť nepriaznivé následky“ treba

vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v
ohrození základných životných istôt (strata bývania), čo z návrhu na odklad exekúcie ani z exekučného
spisu nevyplýva. Súd poukazuje na to, že pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia spôsob
vykonania exekúcie určuje poverený súdny exekútor podľa výsledku zisťovania majetku povinného a s
prihliadnutím na rozsah pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie.

A preto v štádiu exekučného konania kedy po doručení upovedomenia o začatí exekúcie uplynulo
22 dní (povinná podala návrh na odklad exekúcie u súdneho exekútora dňa 11.04.2011), keď súdny
exekútor vykonal niekoľko zabezpečovacích úkonov, nie je jasné, ktorý spôsob súdny exekútor zvolí a či
exekúcioubudeajpostihnutévlastníckeprávopovinnej,hociExekučnýporiadoktútosituáciunevylučuje.
Zároveň Exekučný poriadok v ustanovení § 111 EP taxatívne vymedzuje niektoré pohľadávky, ktoré
úplne (napr. dávky v hmotnej núdzi) alebo čiastočne nepodliehajú exekúcii (napr. § 70 EP nezrazenie

základnej sumy pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov), resp. je ich exekúcia
podmienená ďalšími skutočnosťami, a to predovšetkým z dôvodu ochrany povinného pred vznikom
nepriaznivých sociálnych dôsledkov.

Tiež nie je možné akceptovať námietku povinnej, že odklad exekúcie ma byť odložený do skončenia
iného exekučného konania, ktoré sa proti nej vedie. Nakoľko sama povinná tým, že si neplnila svoje

povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu sa svojou vinou ocitla v postavení kedy musí hradiť
nielen pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní, ale aj pohľadávku ďalšieho
oprávneného.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú súčasne splnené kumulatívne
podmienky stanovené ustanovením § 56 ods. 1 EP na odklad exekúcie zamietol. S poukazom na to,

sa súd nezaoberal následne ďalšou podmienkou, že oprávnený nemôže byť odkladom exekúcie vážne
poškodený.

Po právoplatnosti tohto uznesenia vo výroku III., bude exekúcia proti povinnej pokračovať v súlade s
poverením na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.