Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211215429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211215429.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová
spoločnosť, so sídlom v Ľuboticiach, Bardejovská 7, IČO: 31 718 922, zastúpeného JUDr. Ernestom
Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanej: P. L., nar. XX.X.XXXX, bydliskom
v O., F. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Q. M., zamestnancom Okresného súdu
Košice II, o 33 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.

februára 2012 č. k. 29 C 131/2011 - 22 v znení dopĺňacieho rozsudku daného súdu z 8. októbra 2012
č. k. 29 C 131/2011 - 38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku vo výroku o trovách konania.

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) v predmetnej veci rozsudkom

z 13.2.2012 žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 33 € a dopĺňacím
rozsudkom z 8.10.2012 ďalšiu sumu 1,40 € titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§121
ods. 3 Občianskeho zákonníka) vynaložených na výzvu na zaplatenie dlžnej pohľadávky (upomienku)
žalovanej zasielanú pred začatím súdneho konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v sume 33 €
pozostávajúcu zo súdneho poplatku zo žaloby v sume 16,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume
16,50€.Rozhodoltakpodľa§142ods.1zapoužitia§150ods.2OSP.Konštatoval,žežalobcauplatňoval

náhradu účelných trov pozostávajúcu zo súdneho poplatku zo žaloby a z trov právneho zastúpenia
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby + režijný paušál) úhrnne v sume 79,34 €, ktoré v
porovnaní s výškou prisúdenej pohľadávky 33 €, považoval za neprimerané. So zreteľom na to, že išlo o
drobný spor (predmet konania neprevyšoval sumu určenú ustanovením §200ea OSP ani v znení zákona
č. 384/2008 Z. z.), dospel k záveru, že popri ustanovení §142 ods. 1 OSP namieste je aplikovať §150
ods. 2 OSP, a preto trovy konania znížil. Takto žalobcovi priznal ich náhradu len v sume rovnajúcej sa

výške žalovanej pohľadávky, pretože túto považoval za zodpovedajúcu uplatnenému nároku.

Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie. Okrem výhrad, že súd prvého stupňa mu nepriznal 1,40
€ titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na súde, odvolaním napáda len výrok o náhrade
trov konania. Navrhuje ho zmeniť a žalovanú zaviazať nahradiť mu trovy konania tak, ako boli uplatnené
v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
§150 ods. 2 OSP. Poukazuje na dôvodovú správu, v zmysle ktorej k zníženiu trov súd môže pristúpiť

len v tých drobných sporoch, kde trovy konania niekoľkonásobne prevyšujú predmet sporu, čo nie je
prípad súdenej veci. Stotožňuje sa s názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12 Co 23/2011, že je v rozpore so všeobecnou morálkou, aby neúspešná žalovaná strana sporu,
ktorá porušila prepravný poriadok a cestovala bez platného cestovného lístka, nemala povinnosť znášať
zákonné trovy procesne plne úspešného žalobcu vrátane trov jeho právneho zastúpenia.

Žalovaná, ktorej pobyt nie je známy, je zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom. Tomuto bol
doručený rozsudok, dopĺňací rozsudok a rovnako aj odvolanie žalobcu. Žalovaná strana nevyužila svoje
právo a k odvolaniu sa nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP
preskúmal napadnutú časť rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 OSP) a

dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ trovy konania znížil, pretože pre takýto
postup boli splnené zákonné podmienky. Odvolanie žalobcu preto nepovažuje za opodstatnené.

So zreteľom na to, že súd prvého stupňa postupom podľa §166 OSP dopĺňacím rozsudkom urobil
doplnenie rozsudku a žalobcovi v celom rozsahu priznal náklady spojené s uplatnením pohľadávky na
súde (1,40 €), možno konštatovať, že podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku vo veci samej.

V tomto rozsahu rozsudok nadobudol právoplatnosť, a preto nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu (§159 ods. 1 a 3, §206 ods. 2 OSP). Predmetom odvolacieho prieskumu bolo len rozhodnutie
o trovách konania.

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť (§150 ods. 2 OSP). Podľa §200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania

sumu 1 000 € (v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa 500 €), od toho okamihu ide o drobný spor. V
odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory, pričom ani
jedna z tam uvedených výnimiek sa nevzťahuje na posudzovanú vec.

Ustanovenie§150ods.2OSPumožňujesúdu,abyvrámcisvojhouváženiavmedziachtohtozákonného
ustanovenia nepriznal alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči

pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva z §200ea ods. 1 OSP. K tomuto kroku
môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke. Zákon pritom
explicitne nevymedzuje, aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba považovať za neprimeraný. V
prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či v tom - ktorom prípade ide o neprimeranosť trov
konania voči pohľadávke, a teda či využije ustanovenie §150 ods. 2 OSP a účastníkovi konania, ktorý

mal vo veci úspech, trovy konania zníži, prípadne vôbec neprizná. Toto posúdenie spolu so závermi
na to nadväzujúcimi musí byť vždy odôvodnené a celkom legitímne. Avšak rozhodujúcim kritériom pre
rozhodnutieonáhradetrovkonaniakaždopádnejeposúdenietrovpredovšetkýmzhľadiskaúčelnostiich
vynaloženia a až následne možno uvažovať o posudzovaní primeranosti trov voči samotnej pohľadávke,
ktorou vychádzajúc z dikcie zákonného ustanovenia je potrebné rozumieť istinu, t. j. sumu žalobou

uplatneného nároku bez príslušenstva.

Zákon dáva pritom možnosť, nie povinnosť využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V
takých prípadoch nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú
situáciu.Popriskutočnosti,žeideodrobnýspor,stačí,aktrovykonaniasúneprimeranévočipohľadávke.
Posúdenie primeranosti pohľadávky (správnejšie medzi hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov)

zákonodarca ponecháva na súdnu prax.

Neobstojí pritom výhrada odvolateľa, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke len vtedy, ak
niekoľkonásobne prevyšujú uplatnenú pohľadávku. Zákonná dikcia §150 ods. 2 OSP totiž neobsahuje
požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky trovami konania. Z jeho dikcie plynie jedine
podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore. Táto situácia nastáva vtedy, pokiaľ

trovy konania v úhrne sú takmer zhodné alebo dosahujú vyššiu sumu než samotná pohľadávka, ako je
tomu aj v prejednávanej veci.V posudzovanom prípade ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 33 €, čiže o drobný spor, v rámci
ktorého účelné trovy žalobcu predstavujú sumu 79,34 €. Hodnota žalobcovi prislúchajúcej náhrady trov
(§142 ods. 1 OSP) tak predstavuje takmer 2,5 násobok žalovanej pohľadávky, preto i z tohto dôvodu

bolo úplne namieste aplikovať ustanovením §150 ods. 2 OSP danú možnosť moderácie trov konania.
Za danej situácie súd prvého stupňa znížil trovy konania na výšku žalobou uplatnenej pohľadávky a
žalobcovi tak priznal náhradu trov v sume 33 €.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako i predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že
nejdeoprípadextrémnehovybočeniazpravidielupravujúcichnáhradutrovkonaniaaniojednostrannosť
či svojvôľu súdu prvého stupňa v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona, jeho úvaha

sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Zrozumiteľne uviedol, že využil moderačné
právo zakotvené v §150 ods. 2 OSP zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov
konania a vyhodnotil ho tak, že v danom prípade ide o neprimeranosť požadovanej náhrady trov konania
vo vzťahu k hodnote predmetu sporu. Tieto okolnosti ho viedli k záveru, že trovy žalobcu ako úspešného
účastníka konania je potrebné znížiť. Pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa pridŕžal ustanovenia

§150 ods. 2 OSP, ktoré plne umožňuje zvoliť daný postup, teda úspešnému účastníkovi znížiť náhradu
trov konania v drobnom spore. Pri zvažovaní rozsahu zníženia trov je potrebné prihliadať na zásadu
hospodárnosti konania žalujúcu stranu nútiacu uplatňovať pohľadávku s čo najnižšími nákladmi. Tieto
okolnosti boli pre súd prvého stupňa významné výlučne z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov
konania, nie však z hľadiska samotného rozhodovania o tom, či vôbec použije moderačné právo dané

mu ustanovením §150 ods. 2 OSP.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu na tieto skutočnosti pri aplikácii §150 ods. 2 OSP možno prihliadať
a aj z týchto dôvodov pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania. Nemožno pritom opomenúť, že
vzhľadom na totožný právny problém u advokáta žalobcu je značne znížená prácnosť jednotlivých
administratívnych prác, ale aj právna náročnosť úkonov právnej služby v jednotlivých veciach, pričom

vzhľadom na hromadné vybavovanie veci určitým spôsobom sú znížené aj hotové výdavky. Spoločnosti,
ktoré hromadne uplatňujú pohľadávky, akou spoločnosťou nepochybne je aj žalobca, majú možnosť
výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za podmienok, že
veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo
zaujímavé. V záujme hospodárnosti konania tieto spoločnosti v konečnom dôsledku aj vo vlastnom

záujme sú priam povinné vybrať advokáta, ktorý pristúpi na ekonomicky najmenej nákladné podmienky,
pretože aj žalobca ako účastník konania je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne
zaťažované neadekvátnymi trovami. Ak pri dohodovaní podmienok zastupovania advokátom dotknuté
strany nebudú mať na zreteli hľadisko hospodárnosti súdneho konania, budú nútené znášať negatívny
dopad možnej a prípustnej aplikácie moderačného práva súdu zakotveného v §150 ods. 2 OSP na ich

peňažný majetok a rozhodnutie, v ktorom súd zákonne aplikuje toto moderačné právo, budú označovať
za nespravodlivé, nedôvodné a neprimerané, rozsah zníženia trov za odporujúci dobrým mravom a
podobne.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku rozhodným pre zníženie trov konania v súlade s §150
ods. 2 OSP pre súd prvého stupňa bola jediná skutočnosť, a to že v prejednávanom drobnom spore

účelné trovy žalobcu v úhrnnej sume 79,34 € považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 33
€, pretože ju prevyšovali. Vzhľadom na to, že ide o prípad, keď trovy konania v úhrne takmer 2,5 násobne
prevyšujú uplatnenú pohľadávku, so zreteľom na skôr uvedené závery je zrejmé, že súd prvého stupňa
postupoval správne, keď z tohto dôvodu pristúpil k zníženiu trov konania odvolávajúc sa na relevantné
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku (§142 a 150). O trovách konania rozhodol spôsobom, ktorý

zákon pripúšťa, pričom svoj právny názor dostatočne a legitímne odôvodnil.

Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené ešte aj po súdom prvého stupňa vykonanom
znížení výška trov konania (33 €) je stále neprimeraná voči pohľadávke, pretože hodnota priznanej
náhrady trov konania je totožná s hodnotou prisúdenej istiny. Vzhľadom na to, že žalovaná odvolanie
nepodala,odvolacísúdvzmyslezásadyzákazureformácieinpeiustútoneprimeranosťnemôženapraviťrozhodnutímvneprospechodvolateľa,t.j.žalobcovititulomnáhradytrovkonanianemôžepriznaťmenej,
než mu priznal súd prvého stupňa.

Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvého stupňa nezisťuje

vecné ani procesné pochybenia, potvrdil preto vo výroku vecne správne rozhodnutie súdu v odvolaním
napadnutom rozsahu (§219 OSP).

Odvolací súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože trovy jej
preukázane nevznikli, pričom neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nie je možné
priznať (§224 ods. 1 za použitia §142 ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.