Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/348/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200995
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5713200995.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: U. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. XXX, XXX XX Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. M. X/A, XXX
XX G., v konaní o zaplatenie 688,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 5C 46/13-107 zo dňa 16. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C 46/13-107 zo dňa 16. mája 2013 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne vyslovil, že odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 24.01.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Vo svojom návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2011 medzi postupcom a EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom
Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len „navrhovateľ“) postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa 12.04.2006 bola uzatvorená Zmluva č. 7016508 (ďalej len
„zmluva“). Platne uzatvorenou zmluvou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa
dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 1.324,18 eur. Odporca
uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného
konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje (t. j. „ostatné príslušenstvo“ postúpenej
pohľadávky vo výške 605,64 eur). Keďže odporca si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas,
navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.06.2011, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Ku dňu podania návrhu odporca uhradil sumu
10,00 eur dňa 20.03.2012, sumu 10,00 eur dňa 04.06.2012 a sumu 10,00 eur dňa 02.07.2012. Dlžná
suma ku dňu podania návrhu bola vo výške 688,54 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru (t.
j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).
Na základe uvedených platieb navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky
ku dňu podania návrhu nasledovne: 9,25 % zo sumy 718,54 eur od 11.06.2011 do 20.03.2012
vo výške 51,72 eur, 9,25 % zo sumy 708,54 eur od 21.03.2012 do 04.06.2012 vo výške 13,65 eur, 9,25
% zo sumy 698,54 eur od 05.06.2012 do 02.07.2012 vo výške 4,96 eur a 9,25 % zo sumy 688,54 eur
od 03.07.2012 do zaplatenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že odporca dňa 12.04.2006 uzavrel
zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding a .s. pod č. 7016508. Na základe tejto zmluvy
odporcovi bola poskytnutá finančná čiastka 50.000,- Sk na obdobie trvania 5 rokov s tým, že mesačná
splátka bola schválená vo výške 1.656,- Sk, s počtom 60 splátok. Odporca si svoju zmluvnú povinnosť
uhrádzať splátky riadne a včas neplnil, preto mu zostal dlh, ktorý bol vyčíslený na sumu 1.324,18 eur.
Zo strany navrhovateľa bola postúpená pohľadávka vo vzťahu k odporcovi v uvedenej výške, pričom
navrhovateľ si uplatnil z postúpenej pohľadávky len žalovanú sumu. Položku ako ostatné príslušenstvo
postúpenej pohľadávky vo výške 605,64 eur si navrhovateľ v tomto konaní neuplatnil. Nespornou
skutočnosťou bolo, že po postúpení pohľadávky (Zmluva zo dňa 10.06.2011) odporca trikrát uhradil
sumu 10,00 eur, a to 20.03.2012, 04.06.2012 a 02.07.2012, čím sa podľa navrhovateľa znížila žalovaná
suma a táto pozostávala zo sumy 688,54 eur.

Zo strany navrhovateľa bola predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu
datovaná dňa 01.02.2012, kde veriteľ EOS KSI Slovensko s. r. o. a dlžník U. V., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvárajúci dohodu, sa mali dohodnúť na náležitostiach uvedených v tejto listine. V dohode o uznaní
dlhu bola označená istina vo výške 718,54 eur vyplývajúca zo zmluvy s pôvodným veriteľom Consumer
Finance Holding a. s., inkasné náklady vo výške 150,00 eur, pričom nebola uvedená žiadna výška
splátky, ani dátum prvej splátky. Na uvedenú listinu navrhovateľ poukázal predovšetkým s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu bola vznesená
námietka premlčania nároku navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že odporca svoj dlh dňa 01.02.02012
uznal čo do dôvodu a do výšky, poukázal aj na to, že v dohode je uvedená skutočnosť - odporca mal
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

K uvedenému uznaniu dlhu odporca uviedol, že doma čakal lekára, pretože bol vo vážnom
zdravotnom stave, vtedy prišiel za ním nejaký pán, ukázal mu vlastníctvo a povedal mu, že ak nepodpíše
to, čo doniesol, môže prísť o dom. Listinu uvedenému pánovi podpísal, potom, čo však prišiel lekár, zistil,
že má veľmi zlé zdravotné výsledky týkajúce sa cukru a tlaku.

Podstatné v uvedenej právnej veci je to, že navrhovateľ si odvodzuje svoje nároky vo vzťahu
k odporcovi zo vzťahu, ktorý je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny
vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade odporca v dohode o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu uznal premlčaný dlh. O tom, že uznal premlčaný dlh, nevedel, čo je možné
vyvodiť aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní pred okresným súdom dňa 16.05.2013 (súd
pritom zdôraznil, že dohoda neobsahuje konkrétnu dohodu o splátkovom kalendári). Jednoznačne pri
uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej praktike zo strany
navrhovateľa, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne ovplyvnila aj
správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa. I napriek tomu, že navrhovateľ v predmetnej dohode
umiestnil text o vedomosti odporcu a premlčaní dlhu, v skutočnosti ho o tejto okolnosti neoboznámil,
ani mu nevysvetlil, aké právne účinky vo vzťahu k odporcovi ako dlžníkovi uznanie premlčaného dlhu
vyvoláva. Nedal mu ani možnosť vzhľadom na to, že jeho dlh bol v čase uznania premlčaný, že či takto
premlčaný dlh vôbec uzná. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
tak ako nekalú obchodnú praktiku možno považovať za neplatnú, a to tak vo vzťahu k samotnej istine,
ako i k úroku z omeškania. O tom, že odporca uznal premlčaný dlh, svedčí aj príloha č. 1
k Zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 12 spisu), kde počet dní omeškania je ustálený na 1.137 dní,
čo znamená, že ku dňu 10.06.2011 išlo o premlčaný dlh.

Ak potom nároky zo spotrebiteľských zmlúv sa premlčujú vo všeobecnej „tradičnej“ premlčacej lehote,
už v čase postúpenia pohľadávok bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa aj s príslušným
úrokom premlčaná. V zásade platí, že uznať možno aj premlčaný dlh, ale je potrebné zdôrazniť, že
uznanie premlčaného záväzku spôsobuje vznik právnej domnienky existencie dlhu v čase jej uznania
iba v prípade, ak dlžník o premlčaní záväzku v čase uznania záväzku vedel. Ak dlžník v čase uznania
dlhu o premlčaní nevedel tak, ako sa to stalo v prípade odporcu, nevyvolalo jeho uznanie žiadne právne
následky, a preto súd návrh navrhovateľa po vznesení námietky premlčania odporcom zamietol.

Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu ich náhradu nepriznal s odôvodnením, že odporca bol v konaní úspešný,

ale trovy konania si neuplatnil a rovnako si tieto trovy neuplatnil na pojednávaní ani zástupca odporcu,
ktorý tam bol prítomný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; alternatívne
navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa bude vyhovené v
plnom rozsahu. Súčasne si uplatnil voči odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi (spoločne a nerozdielne)
náhradu trov konania a právneho zastúpenia prvostupňového i odvolacieho konania.

Odvolateľ poukázal na ust. § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
dňa 01.02.2012 odporca podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi, vzniknutý zo zmluvy o pôžičke
evidenčné č. 2884281 uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., vo výške 718.54 eur
s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok (ďalej aj „dohoda“). Predmetná
dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, t. j.
má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento
dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených (čl. 3
bod 3.1 predmetnej dohody). Právnym následkom uznania dlhu zo strany odporcu, ktorý nastáva priamo
zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa
stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná doba, a to priamo zo zákona. Naviac, v čase
uznania záväzku odporcom a podpisu predmetnej dohody dlh, ktorý bol jej predmetom, nebol premlčaný.
Okresný súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nepreukázaných skutočností. Právny predchodca
navrhovateľa - postupca a rovnako navrhovateľ žiadnym spôsobom neukončil svoj záväzkovo-právny
vzťah uzatvorený medzi postupcom a odporcom. Vzhľadom na uvedené mal súd nárok navrhovateľa
posudzovať podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, keďže zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je
nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Splatnosť poslednej splátky nastala v
máji 2011 a dohoda bola podpísaná dňa 01.02.2012. Následne mal súd teda aplikovať pri rozhodovaní
ust. § 103 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi priznať prinajmenšom splátky, ktoré v čase uznania
a podpisu dohody neboli premlčané, t. j. počnúc splátkou splatnou v mesiaci február 2009. Navrhovateľ
preto nesúhlasí so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania v plnom rozsahu. Odvolateľ
tiež zdôraznil, že treba prihliadať na právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 vety
druhej Občianskeho zákonníka, pričom, aby nastali účinky predmetného zákonného ustanovenia, zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. K prerušeniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza totiž bez ohľadu na to, či
dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Zároveň však v čl. 3 bod 3.1 dohody odporca potvrdil
svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu, tzn. v danom prípade nastali účinky predpokladané ust. §
558 Občianskeho zákonníka, a to aj vtedy, ak by ku dňu podpisu dohody bola pohľadávka navrhovateľa
považovaná za premlčanú. Odporca sám požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, keďže
nebol schopný uhradiť dlžnú sumu naraz. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že po podpise
dohody odporca uhradil tri splátky po 10,00 eur.

Je logické, že navrhovateľ si musí zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad
neskoršieho plnenia splátkového kalendára odporcami, a to práve uznaním dlhu zo strany
odporcov, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Nie je namieste spochybňovať, že ide o
prejav slobodnej vôle odporcu, ktorý si je vedomý svojho záväzku uzavrieť s navrhovateľom predmetnú
dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. Prístupom súdu v prejednávanej veci
došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej
k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu vyplývajú zo
záväzkovo-právneho vzťahu. Napriek tomu, že odporca si bol vedomý svojho záväzku, svoj dlh doposiaľ
neuhradil. Jeho konanie preto nemožno považovať za morálne a čestné a nemožno súhlasiť s tým,
aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Navyše uzavretím dohody dochádza
k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať
záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na to odvolateľ
zdôraznil, že dohoda o zmene obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie
dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie dohody o
tom, že odporca uznáva svoj záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka
spotrebiteľskej zmluvy a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj
existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporca nebol k podpisu
dohody žiadnym spôsobom donútený a jej uzatvorením nedochádza k zhoršeniu jeho postavenia ako
spotrebiteľa, práve naopak, navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok,
s plnením ktorého sa odporca dostal do omeškania. Takáto forma dohody medzi veriteľom a
dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo
strany veriteľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že
dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je
nekalá obchodná praktika. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom navrhovateľ považuje za
zarážajúci, keď súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca sa dohodol s veriteľom na splátkach
a zároveň uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Takéto vyhodnotenie listinných dôkazov považuje
odvolateľ za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady
rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec
nebudú musieť vrátiť.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Konštatoval, že navrhovateľ voči odporcovi zneužil nadvládu, finančnú tieseň a predložil na podpis
neprijateľnú dohodu o uznaní splátkového kalendára a uznaní dlhu. Zneužitím neznalosti práva v
spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu vo finančnej tiesni a ťaživej sociálnej situácii odporca bol donútený
podpísať nevýhodnú dohodu. Pokiaľ sa jedná o 10-ročnú premlčaciu dobu, z pohľadu odporcu ide
o zjavné porušenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a evidentnú snahu sa zvlášť hrubým spôsobom
odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Navyše Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 10C/47/2010-53 zo dňa 20. januára 2011 v zmysle
ust. § 153 ods. 4 O. s. p. vo svojom výroku za neprijateľnú určil zmluvnú podmienku, ktorej obsahom
je vyhlásenie spotrebiteľa, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli dodávateľovi v
súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy
premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť. Súd konštatoval, že predmetné vyhlásenie spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Desaťročnú premlčaciu lehotu zákon priznáva len v osobitných prípadoch, a to najmä vtedy, ak sa má
predísť súdnym sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia (§
110 Občianskeho zákonníka). Súčasne odporca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.
zn. 11Co/37/2012 zo dňa 07.06.2012.

Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia advokáta, ktorý ho zastupuje v tomto konaní.

Uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej
spotrebiteľskej zmluve, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako
spotrebiteľom dňa 12.04.2006 akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu
svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ
uzatvára, kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O. s. p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov.
Žalobcom predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je formulár, ktorý
vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť
jej obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie
premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre
väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky, obsiahnuté
vo formulári dohody, absolútne neplatné. Takéto uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Predĺženie premlčacej doby
tak navrhovateľovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva v dôsledku
plynutia času s tým, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na
súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke. Navrhovateľ chce zároveň získať

výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore
tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Aj pôvodné právne tituly, ktoré
takmer v každom prípade navrhovateľ uplatňuje na súde, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky
pre nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
zákona o obchodnej inšpekcii, ktorý nahradil zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných
úveroch a pôžičkách. Navrhovateľ chce uzavretím dohody pre potreby súdneho konania navodiť dojem
perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok, a
ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. navrhovateľovi zakladá spotrebiteľovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetná dohoda sa v skutočnosti takýmto osobám
(spotrebiteľom) predkladá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára. Významu a zamýšľaným
právnym dôsledkom dohody o uznaní a splácaní dlhu oslovené osoby nerozumejú. Návrh na uzatvorenie
formulára dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa,
práve naopak, je to dodávateľ, ktorý iniciuje stretnutie so spotrebiteľom. Navrhovateľ sa v rámci
predmetu podnikania dlhodobo zaoberá inkasovaním pohľadávok a táto činnosť, čo je súdu určite
známa, zahŕňa aj celé spektrum mimosúdnych úkonov, ktorých cieľom je, aby sa dosiahla úhrada
pohľadávky bez súdneho konania, resp. aby sa získala čo najlepšia východisková pozícia pre súdne
konanie. Je známou skutočnosťou, že priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný,
ale je súčasne mimoriadne manipulovateľný v situácii, pokiaľ sa dostane pod psychický tlak a sú u
neho vyvolané emócie strachu a obavy, čo školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže v
rámci štandardizovanej procedúry bez ťažkostí dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití správnych
slovných formulácií v určitom poradí. Je nanajvýš otázne, či je namieste priznávať takémuto konaniu
navrhovateľa súdnu ochranu. Ochota prevažnej väčšiny dlžníkov podpisovať pracovníkom inkasných
spoločností prakticky akékoľvek predložené listiny, vyplýva primárne zo záujmu dlžníkov uhradiť svoje
záväzky, keď zároveň nepredpokladajú, že by ich pracovník inkasnej spoločnosti uviedol do omylu.
Pred podpisom zmluvy pracovníci navrhovateľa nepoučujú dlžníkov o premlčaní záväzku a vôbec už
im neposkytnú informácie o podstate samotného premlčania, keďže samotní pracovníci navrhovateľa o
premlčaných záväzkoch nemajú žiadnu vedomosť. To vyplýva zo skúseností vo viacerých súdnych
konaniach. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že
skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý
formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. V tomto smere sa jedná o nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník na
strane odporcu poukázal tiež na ust. § 3 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je nevyhnutné
aplikovať pri rozhodovaní v súdenej veci. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia okresných i krajských
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Preukázateľná kumulácia nekalých obchodných
praktík navrhovateľa (§ 7 a § 8 ods. 1 až 4 zákona o ochrane spotrebiteľa), ktoré odporujú dobrým
mravom (§ 4 ods. 8, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súčasne s neurčitosťou dohody je dôvodom
na posúdenie uznania ako neplatného právneho úkonu (§ 39 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6 MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013 ustálil, že
princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (t. j. v
závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana
práv spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života,
a teda aj zdravého rozumu odporuje požiadavka na podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov
zo strany spotrebiteľov. Preto jeho neinformovanosť, resp. nedostatočnú informovanosť v tejto oblasti
mu nemôže byť na ujmu. Uznanie práva (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp. uznanie dlhu (§
558 Občianskeho zákonníka), ani akýkoľvek iný zabezpečovací, resp. iný právny inštitút nie je možné
zneužívať a sanovať ním, či zastierať neplatné zmluvné dojednanie o to viac, ak sa tak deje masovo
za použitia nekalých obchodných praktík, ako sa o to pokúša navrhovateľ. S poukazom na doterajšie
skúsenosti iných súdnych konaní je zrejmé, že v danom prípade je namieste ochrana spotrebiteľa
prostredníctvom vedľajšieho účastníctva - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a pokiaľ
využije služby advokáta, je ich potrebné považovať za účelne vynaložené.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §
201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej O.
s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b) O. s. p.) a
po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1

písm. f), h) O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom
prostriedkom sú dôvodné.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. Nálezy Ústavného súdu SR
III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry
vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z
odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho
posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz,
prípadne výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia
je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej podstaty
pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je
rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne
námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov nezahrnul
do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek právne posúdenie
veci z hľadiska zákonných ustanovení, ktoré súd aplikoval pri rozhodovaní v súdenej veci.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu tak odporuje princípom spravodlivého procesu, a to
najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 78/05 zo dňa 16.3.2005, v ktorom sa uvádza: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v
občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra
je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.“.

Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu
možnosti žalobcom konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako účastníkom znemožnila
realizácia ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany ich práv
a právom chránených záujmov.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O. s. p.).

V ďalšom konaní okresný súd opätovne vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie
(výsluchom účastníkom i listinnými dôkazmi), na ktoré poukazoval odvolateľ vo svojom opravnom
prostriedku a vyporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na doplnenie
dokazovania. Po náležitom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej,
pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) vysloveným vyššie. Po doplnenom
dokazovaní sa okresný súd opätovne vyporiada s otázkou nároku uplatneného navrhovateľom žalobou
v tomto konaní a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O. s. p. a výsledky hodnotenia
dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a dostatočne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, a akými
dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rovnako je potrebné, aby vo svojom odôvodnení okresný
súd riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie aj z hľadiska právnych ustanovení, ktoré aplikoval pri svojom

rozhodnutí. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade
trov konania.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.