Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/584/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214266
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214266.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 8C/191/2012-48 zo dňa 19. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 8C/191/2012-48 zo dňa 19. 09. 2013 z r u š u j
e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nevyhnutným predpokladom, aby navrhovateľ mohol byť
v konaní pred súdom úspešný, je potrebné, aby jeho nárok bol predbežne prerokovaný podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.- ide o tzv. delenú právomoc) a predbežné
prerokovanie nároku predstavuje aj podmienku konania o nároku na náhradu škody podľa predmetného
zákona v konaní pred súdom. Navrhovateľ nepreukázal uplatnenie nároku na príslušnom orgáne

(nedoložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku), pričom okresný súd sa pokúsil tento nedostatok
podmienkyodstrániťajvýzvamiadresovanýminavrhovateľovi.Navrhovateľvosvojompodanízodňa21.
09. 2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil
kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené nebolo podľa okresného súdu
možné nedostatok podmienky konania spočívajúci v tom, že navrhovateľ súdu nepreukázal predbežné

prerokovaniejehonárokupodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.odstrániť.Ztohodôvodupostupoval
podľa § 104 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Protitomutouzneseniupodalodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcu,
v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok (správne malo byť uvedené uznesenie -
poznámka odvolacieho súdu) Okresného súdu Martin zo dňa 19. 09. 2013 sp. zn. 8C/191/2012 a vrátil

vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Tvrdil, že na Ministerstve spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu
škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal tým, že mu predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoréMinisterstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Navyše navrhovateľ (správne malo byť uvedené odporca -
poznámka odvolacieho súdu), za ktorého koná práve Ministerstvo spravodlivosti SR skutočnosť, že
by navrhovateľ v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody práve v rovnakom rozsahu, ako je obsahom návrhu, nikdy nenamietal a táto otázka nie je
v konaní spornou. Navrhovateľ viackrát súdu označil dôkaz, ktorý žiada v tomto konaní vykonať, a
to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR k jemu podanej žiadosti o
predbežné prerokovanie. Dôkaz však vôbec nevykonal a návrh navrhovateľa celkom ignoroval bez
kvalifikovaného odôvodnenia.

Prvostupňový súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie
v konkrétnej veci nebola podaná, a to napriek tomu, že jednak predložil súdu dôkaz preukazujúci danú
skutočnosť a jednak označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. Okrem toho poukázal na to,
že k danému záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto
skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. Uvedenú skutočnosť tak nemal preukázanú, zistenú, ale len
o nej pochyboval.

Odvolateľ bol toho názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne
prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K
naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde preto už samotným podaním
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola
žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj odporca v obsahu svojich vyjadrení.

Zároveň navrhovateľ zdôraznil, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca. Uskutočnil totiž podanie
(obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcuničnemenínatom,ževočiachnavrhovateľaaobjektívnevočiachverejnostinemožnotohtosudcu

považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ uvádzal skutočnosti, ktoré sa však netýkali tohto rozhodnutia, ale

iného konečného (meritórneho) rozhodnutia súdu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Martin, pretože tento nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. 5331965 dlžníčkou Miroslavou Berkyovou ako povinnou v exekučnej veci sp. zn. EX
12634/2011.

Otázka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je upravená v už spomínanom zákone
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanárok nanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutímo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §

4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku

1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát a aby
sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní.

Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeprejednanienárokunanáhraduškodyjepotrebné

vopred preukázať zo strany poškodeného, v danom prípade navrhovateľa, a to na základe podanej
písomnej žiadosti adresovanej príslušnému orgánu.

Navrhovateľ predložil súdu len fotokópiu sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Aj keď v tomto smere možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že
z takéhoto dôkazu nevyplýva podanie žiadosti v tejto konkrétnej veci, je nepochybné i zo samotného

vyjadrenia odporcu (aj v iných veciach), že takáto žiadosť doručená bola. Zároveň odvolací súd
zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľ ako dôkaz toho, že požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol prvostupňový súd
zastaviť konanie argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz. Odporca sám vo
svojom vyjadrení poukazoval na to, že sa snažil odstrániť nedostatky žiadosti, pričom navrhovateľ

neposkytol potrebnú súčinnosť, a preto podľa názoru odvolacieho súdu i s prihliadnutím na ust. § 16
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné považovať podanie navrhovateľa za uplatnenie nároku na
náhradu škody.

Nemôže byť na ujmu navrhovateľa, ak príslušný orgán vec v zákonom stanovenej lehote neprejednal
a subjektívne vyhodnotil žiadosť ako nepostačujúcu bez toho, aby o takomto postupe primeraným

spôsobom upovedomil navrhovateľa (navrhovateľ by mal byť informovaný o postupe príslušného orgánu
najmä v prípade, ak nemieni jeho žiadosti vyhovieť).

Existencia veľkého počtu žiadostí podaných navrhovateľom u odporcu, aj s ohľadom na ich evidenciu
na strane účastníkov konania a spôsob ich podania v elektronickej forme, vytvára pri ich skúmaní
v jednotlivých súdnych konaniach pochybnosti o tom, či navrhovateľ podal žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti SR, práve vo vzťahu k jeho nároku uplatnenému
žalobou. Pokiaľ okresný súd poukazoval na nepreukázanie podania žiadosti s konkrétnym obsahom
zo strany navrhovateľa, odvolací súd na túto skutočnosť neprihliadol v prvom rade aj preto, že ani
samotný odporca túto nevedel preukázať. Okrem toho odporca tvrdil, že navrhovateľ mu neposkytol
súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované náležitosti. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj v

prípade neodstránenia nedostatkov žiadosti by v zmysle novelizovaného ustanovenia § 16 ods. 2 vety
za bodkočiarkou zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01. 01. 2013) Z. z. nebolo dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde. Uvedenú skutočnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní zrejme prehliadol. Pre vecnéprejednanie nároku na súde je v zmysle uvedeného postačujúce preukázať podanie žiadosti, jej obsah
nie je rozhodujúci.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval v konaní zákonného sudcu, s poukazom na ust. § 15 ods. 1 O. s. p.

odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť sudkyne Mgr. Magdalény
Šmidtovej.

Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavuje výnimku z významnej
ústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej
republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka
konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania
veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého
rozhodovania.

Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci
založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

Za daného stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu o zastavení konania z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude konať o nároku
navrhovateľa uplatnenom žalobou. Na záver odvolací súd dodáva, že rovnako ako v prejednávanej
veci rozhodol aj v iných veciach medzi tými istými účastníkmi založených na takom istom skutkovom
a právnom základe.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.