Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214591
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812214591.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.,
Komenského 50, Košice, proti žalovanému L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, o splnenie povinností
zo zmluvy s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa
16.05.2013 č.k. 9C 399/2012 - 30 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 79,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcovi vrátil
súdny poplatok krátený o sumu 6,63 Eur a to v celkovej výške 92,87 Eur. Uložil Daňovému úradu v
Košiciach, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil žalobcovi sumu 92,87 Eur.

Zastavenie konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. s tým, že žalobca
vzal žalobu späť a požiadal o zastavenie konania. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že
žalovaný zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal a podľa žalobcu sa o tom dozvedel až po podaní žaloby.
O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v
spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v danej veci nie je dôvod na zvýšenie
základnej sadzby tarifnej hodnoty podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Zdôraznil, že v danej veci zastupoval právny zástupca žalovaného v konaní o plnenie zo zmluvy o
budúcej zmluve, v priebehu konania nedošlo k spojeniu so žiadnou inou vecou v zmysle § 112 ods. 1
O.s.p. a ani z povahy predmetného konania nevyplýva, že by išlo o konanie v spojenej veci. Zdôraznil,
že za takéto konanie nemožno považovať zastupovanie jedným právnym zástupcom vo viacerých pod
samostatnými spisovými značkami vedenými konaniami proti totožnému žalobcovi. Čiastočné použitie §
150 ods. 1 O.s.p. a to v rozsahu 50 % súd prvého stupňa odôvodnil tým, že bolo potrebné prihliadnuť na

skutočnosť, že žalovaný po tom, čo bol žalobcom pred podaním žaloby vyzývaný na splnenie povinnosti
zo zmluvy, neoznámil, že zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal. Táto skutočnosť bola v konečnom
dôsledku dôvodom späťvzatia žaloby, a preto súd prvého stupňa znížil vzniknuté trovy prvostupňového
konania na strane žalovaného v rozsahu 50 %.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 3, 4, 6 Zákona o súdnych
poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách prvostupňového konania podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalovaný, ktorý v tejto časti navrhol uznesenie zmeniť tak, aby žalobcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 203,18 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Predovšetkýmžalovaný poukázal na to, že podľa jeho názoru ide v danej veci o spor zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyčíslenie trov konania súdom prvého stupňa považuje
žalovaný za nesprávne. Domnieva sa, že v danom prípade je potrebné posudzovať petit žaloby ako

uloženie dvoch povinností žalovanému, keď petitom žaloby bola 1/ povinnosť zriadiť vodovodnú prípojku
na vlastné náklady k domu súpisné č. 80 a 2/ uloženie povinnosti následne odoberať pitnú vodu z
verejného vodovodu. Podľa jeho názoru, spojenie dvoch alebo viacerých vecí v zmysle § 13 ods.
3 vyhl. predpokladá spojenie dvoch alebo viacerých hmotnoprávnych nárokoch. Súd prvého stupňa
mal v zmysle petitu žaloby rozhodovať o dvoch samostatných nárokoch, samostatných veciach, ktoré

nezávisle na sebe možno uplatňovať na súde. V takom prípade základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa tak zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej
odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V zmysle uvedeného tak 1/13 -
tina výpočtového základu, teda 60,07 Eur zvýšená o 1/3 -tinu predstavuje sumu 79,89 Eur. Žalovaný
poukázal na iné konanie OS Vranov n/Topľou, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 9C 26/2013. Tieto dve
konania spočívajú na rovnakom skutkovom a právnom základe, rozdielnou bola iba osoba žalovaného.

V tomto inom konaní konajúci súd prvého stupňa akceptoval hodnotu odmeny právnej pomoci za 1 úkon
právnej služby vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny 60,07 Eur zvýšenej pri spojení dvoch
vecí o 1/3 -tinu a teda na sumu 79,89 Eur, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť
16.05.2013. Žalovaný tiež nesúhlasí s postupom súdu prvého stupňa, ktorý čiastočne aplikoval vo veci
§ 150 ods. 1 O.s.p. Domnieva sa, že neoznámenie skutočnosti o nepodpísaní zmluvy o budúcej zmluve

žalovaným, v tomto prípade neodôvodňuje takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalobca by bol podal
žalobu v každom prípade, pretože hrozilo premlčanie jeho nároku. Žalovaný nedisponoval originálom
zmluvy o budúcej zmluve, tento originál mal preukázateľne len žalobca. Žalovaný pri prvom úkone
vo veci samej rozporoval skutočnosť, že podpis na zmluve o budúcej zmluve jemu nepatrí. Z dôvodu
hospodárnosti konania právnej zástupkyni žalobcu bol doručený zoznam žalovaných, ktorí tvrdili, že

podpis na zmluve o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávky pitnej vody nie je ich
podpisom. Vo veci bol teda aktívny žalovaný, nečakal na termín pojednávania, komunikoval so žalobcom
a v konečnom dôsledku až žalobca verifikoval skutočnosť, či podpis žalovaného na zmluve o budúcej
zmluve a plnomocenstve je rovnaký. Skutočnosť, že žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby je v jeho
kompetencii, zrejme k tomuto kroku pristúpil po doručení dodaných dokladov. Zdôrazňuje, že v období

od 22.09.2011 do podania žaloby 18.12.2012 sa uskutočnilo stretnutie občanov Obce K. so zástupkyňou
žalobcu a na tejto schôdzi občania jednoznačne deklarovali, že z ich strany nedôjde k napojeniu sa
na verejný vodovod. Pri podpise zmluvy o budúcej zmluve boli občania uvedení do omylu, že sa jedná
len o akýsi prieskum a tak k tomu aj pristupovali. Túto skutočnosť potvrdil aj starosta Obce K., pán Y.
X.. Z toho dôvodu ani žalovaný neočakával, že žalobca podá žalobu na súd. V zmysle týchto dôvodov

žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania v zmysle
zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre

potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavanej časti rozhodnutia.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, v danom prípade sa žalobou podanou na súde prvého stupňa žalobca
vo vzťahu k žalovanému domáhal splnenia povinností zo zmluvy podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Konkrétne
žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť k domu so súpisným č. XX, ktorý je zapísaný na LV
č. XXX kat. úz. K. zriadiť vodovodnú prípojku k verejnému vodovodu v Obci K. na vlastné náklady

a následne odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Žalobca tento svoj nárok odvodzoval od
predloženej zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody, ktorá bola
uzatvorená podľa § 50a a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 22.07.2007. Poukazoval na článok II. bod
2 predmetnej zmluvy s tým, že po vydaní kolaudačného rozhodnutia na verejný vodovod sa žalovaný
zaviazal do 90 dní od písomnej výzvy žalobcu zriadiť vodovodnú prípojku na vlastné náklady a následne

uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odoberať túto pitnú
vodu z verejného vodovodu.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a zmluvu o budúcej zmluve, na ktorú poukazoval žalobca, namietal ako
neplatnú.

V ďalšom štádiu konania žalobca zobral žalobu späť a ako dôvod späťvzatia žaloby označil skutočnosť,

že žalovaný zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody nepodpísal
tvrdiac, že o tom sa dozvedel až po podaní žaloby.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za
výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Z ustanovenia § 146 ods. 2 vyplýva, že
v prípade, ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.,
z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť ostatným

účastníkom vzniknuté trovy.

Skutočnosť, že žalobca v danom prípade vzal žalobu späť nepochybne nie pre správanie sa žalovaného,
je potrebné hodnotiť ako procesné zavinenie tohto účastníka na zastavení konania, v dôsledku čoho je
jeho povinnosťou nahradiť ostatným účastníkom vzniknuté trovy. Javí sa tiež, že dôvod pre čiastočnú
aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., tak ako to realizoval súd prvého stupňa v prejednávanej veci,

nemôže byť daný. Je zrejmé, že žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú mu žalobca v zmysle podaného
žalobného návrhu žiadal uložiť a skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby neoznámil žalobcovi, že
zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal, by nemala ísť na ťarchu žalovaného účastníka. Tieto okolnosti si
mal žalobca, na strane ktorého je daná dôkazná povinnosť, preveriť a v závislosti od toho sa rozhodnúť,
či žalobný návrh voči žalovanému podá alebo nie. Preto skutočnosť, že by mal žalovaný ešte pred

začatím konania žalobcovi oznamovať, že spornú zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal, zrejme nemôže
byť dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., tak ako to v preskúmavanom rozhodnutí
realizoval prvostupňový súd.

Javí sa však aj to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného ohľadom spôsobu určenia výšky
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci, ktorá má patriť právnemu zástupcovi žalovaného.

Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Zb. v znení platnom do 30.06.2013, pri spojení dvoch alebo viacerých
vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje
o 1/3 -tinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Ako už bolo uvádzané, podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal uloženia
povinnosti k jeho rodinnému domu zriadiť vodovodnú prípojku k verejnému vodovodu v Obci K. na

vlastné náklady a následne odoberať pitnú vodu z verejného vodovodu. Nemožno konštatovať, že by
takto koncipovaný žalobný petit predstavoval dva samostatné nároky, ako na to poukazuje žalovaný.
Uloženie splnenia povinností pre žalobcu vyplývalo z obsahu zmluvy o budúcej zmluve o zriadení
vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody, keď je zrejmé, že v tejto súvislosti išlo o súvisiace nároky -
zriadenie vodovodnej prípojky a následné odoberanie pitnej vody.

Za situácie, že súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov prvostupňového konania žalovaného
s prihliadnutím na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. nepostupoval správnym spôsobom, odvolací súd
uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., § 221 ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne prvostupňový súd aj o trovách tohto štádia odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.