Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223567
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210223567.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej N. K., Ú., G. X, W.. XX. M. Č..X-XX, K. H., H.F., P. J.. X, IČO:
XX XXX XXX, proti povinnému M., N..V..Q.., H.Š., Z. Y. XX, IČO: XX XXX XXX, o vykonanie exekúcie
pre 696,30 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 49Er/2642/2010-10 z 29.4.2013
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená nie je povinná zaplatiť súdnemu
exekútorovi Z.. I. H., D. Ú. S., S., N. X (ďalej len exekútor) trovy exekúcie 53,27 €.

Oprávnenej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a exekútor nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňa(ďalejlensúd)uznesenímexekúciuzastavilaoprávnenúzaviazaluhradiťexekútorovi
trovy exekúcie 53,27 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnená sa podaným návrhom zo 16.9.2010 domáhala u exekútora

vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému 696,30 € s prísl., na základe
exekučného titulu - svojho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.700-3410840210-GC04/10
z 8.7.2010, že exekútor mu 27.9.2010 doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s prílohami, na základe ktorej mu vydal poverenie č.XXXX/XXXXXX* z 30.9.2010 a, že 11.2.2013
mu doručil Exekútorský úrad exekútora podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h)
zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania, spolu 53,27 €. Citujúc znenie § 57 ods.1 písm. h) EP
uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že po vydaní poverenia, preskúmaním osobných a majetkových
pomerov na strane povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch
exekútor zistil, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom

výkonu exekúcie, exekúciu podľa cit. ust. zastavil. Pokiaľ ide o exekútorom vyčíslené trovy exekúcie
166,07€,citujúcznenie§196,§200ods.1EPa§3vyhl.č.288/95Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnych
exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhl.) uviedol, že trovy exekúcie boli exekútorom špecifikované
nasledovne:1/ podľa §14 ods.1 vyhl.: - odmena 33,19 €, spolu 33,19 €,2/ náhrada hotových výdavkov: -
poštovné 11,20 €, spolu 11,20 €, celkom 44,39 €, 20 % DPH 8,88 €, spolu s DPH 53,27 €. Preskúmaním
návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie zistil, že uplatňované uvedené položky vyúčtované podľa

vyhl. boli vynaložené účelne. Napokon, citujúc znenie § 203 ods.2 EP uviedol, že v danej veci boli
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, teda že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a rozhodol na základe zákonnej analógie a zaviazal oprávnenú
na úhradu trov exekúcie 53,27 € podľa § 203 ods.2 EP. Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie
trov exekúcie zistil, že uplatňované uvedené položky sú vyúčtované podľa vyhl. a boli vynaloženéúčelne, teda priznal exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie, spolu 53,27 €, a na ich úhradu zaviazal
oprávnenú.

Oprávnená podala v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým súd zastavuje exekučné

konanie a uviedla, že odvolaním napáda výrok o zastavení exekúcie z nasledujúcich dôvodov: Súd
exekúciu zastavil napadnutým uznesením podľa § 57 ods.1 písm. h) EP (jeho znenie citovala), avšak
povinný bol 25.1.2013 vymazaný z obchodného registra (ďalej len OR), teda k tomuto dňu stratil právnu
subjektivitu, na čo má súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania a to aj bez návrhu, že preto mala za
to, že súd mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods.1 písm. g) EP (i jeho znenie

citovala) a, že takýmto dôvodom je výmaz povinného a s tým spojená strata ako hmotnoprávnej, tak aj
procesnoprávnej spôsobilosti. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a vyhlásiť exekúciu za neprípustnú,
zastaviť ju a nepriznať exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p.) - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie

odmietolpodľa§218ods.1písm.c)O.s.p.,lebosmerujeprotirozhodnutiu,protiktorémuniejeodvolanie
prípustné.

Podľa § 251 ods.4 O. s. p., o. i., na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Poznámka č.31 k tomuto ust. odkazuje na EP.

Podľa § 202 ods.4 O. s. p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Oprávnená podala odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie len proti dôvodom jej zastavenia a proti
dôvodom tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné, preto muselo byť jej odvolanie proti uvedenému
výroku odmietnuté.

Pokiaľ ide o uznesenie, vo výroku o trovách exekúcie, neboli zistené podmienky ani na potvrdenie (§
219) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 221), lebo súd nesprávne vec právne posúdil, preto uznesenie
vo výroku o trovách exekúcie, bolo podľa § 220 O. s. p., zmenené tak, že oprávnená nie je povinná
zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie.

Súd vec nesprávne právne posúdil, keď oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie,

a neprihliadol na § 203 ods.1 EP, keďže mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57
ods. 1 písm. g) EP, teda, že tu bol iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a to, že povinný
bol 25.1.2013 vymazaný z OR (Výpis z OR SR Okresného súdu Košice I, Oddiel Sro, Vložka č. 1049/
V zo 17.5.2013, č.l.13).

V prípade zastavenia exekúcie môže súd podľa § 203 ods.1 EP uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy

exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne 2 podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený
potreboval na účelne vymáhanie nároku a, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

V prejednávanej veci je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnená pri podávaní návrhu na
vykonanie exekúcie nemohla ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že povinný bude vymazaný z OR,

čím stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania aj
v exekučnom konaní, preto nie je možné s ním ďalej pokračovať, a preto bol daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) EP, lebo je tu iný dôvod, pre ktorú ju nemožno vykonať a v tomto
prípade k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že počas konania povinný stratil spôsobilosť mať práva a
povinnosti. Treba tiež uviesť, že z § 203 ods.1 EP, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods.1

EP, vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy
exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil, pričom predpokladom uloženia
tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o tom, či nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie
a pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok
na náhradu trov exekúcie má základ v ust. práva procesného, a nie práva hmotného, preto o tom, či

oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať hopodľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods.1 EP treba preto rozumieť
také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik
trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Povinnosť

oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods.3 EP prichádza do úvahy len v prípade, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods.1 písm.
h) EP].

V rámci ústavne konformného výkladu § 203 ods.1 EP nemožno preto zaviazať oprávnenú na úhradu
trov exekúcie bez splnenia (taxatívne upravených) podmienok vyplývajúcich z tohto ust.

V súdnej praxi je tiež ustálený názor, že procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
neprichádza do úvahy ani v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný zanikne bez právneho
nástupcu výmazom z OR a zastavenie exekúcie (z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej spôsobilosti
povinného a spôsobilosti byť účastníkom konania) oprávnený nijakým spôsobom nezavinil, lebo zánik
povinného výmazom z OR pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, ani
predvídať, preto v takom prípade mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa patrí i pre odvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Exekútor nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a oprávnená si
ich náhradu neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.