Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1612208166.4

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava proti odporkyni L. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpeného JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie

248,95,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov ani vedľajší účastník n e m á na náhradu trov konania právo.

Navrhovateľovi BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 súd v r a
c i a krátený súdny poplatok z návrhu v sume 92,87,- € po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.07.2012 doručil navrhovateľ súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 248,95,- € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 248,95,- € od 28.08.2009
do zaplatenia náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a poplatkov. V návrhu uviedol, že dňa
16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469
ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej
uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených

v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporkyni vedenej pod referenčným číslom 1.90617663.
Odporkyňa ako záujemkyňa uzavrela s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu
o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym
predchodcom odporkyni. Odporkyňa sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazala riadne odoberať službu
a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou odporkyne bolo

v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v zmluve resp. v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej
pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho
právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporkyne zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom prípade
je teda odporkyňa sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali

zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho
musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných
prostredníctvom SIM karty). Keby odporkyňa splnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnila záväzok,ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za
zľavnené cenu.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 248,95,- € s príslušenstvom titulom

neuhradených záväzkov zo zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel navrhovateľ ako právnická osoba v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnostisodporkyňouakofyzickouosobou-nepodnikateľom,keďpotom
uvedenú zmluvu možno podľa jej obsahu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu.

V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí

byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže
byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie
môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.

Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a
nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. § 37 citovaného zákona stanovuje,
že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak

tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského
súdu na konanie.

Ustanovenia§37aaž37czákonaoMPSupravujúprávomocslovenskýchsúdovvoveciachpracovných,
poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne

súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS
vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak
je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce
ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných
veciach, vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach

vyhlásenia za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci
slovenských súdov. Súd konštatuje, že o žiaden z uvedených prípadov sa v tomto konaní nejedná, preto
na uvedených ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského
súdu založiť.

Potom sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č.

44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide ozákladnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému
podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne
občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce

kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 3 odsek 1 nariadenia, osoby s
bydliskom na území členského štátu (kde má táto osoba bydlisko) možno žalovať na súdoch iného
členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až
7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody,
poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 16

ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc
slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.

Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na

súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.

Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci

poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach (oznámenie č. 193/1993 Z.z.) neobsahuje ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov zmluvných
strán.

Zuvedenýchdôvodovjezrejmé,ženakonanievoveciniejedanáprávomocsúdovSlovenskejrepubliky,
keď odporkyňa je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Pod bydliskom žalovaného v zmysle

ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať na danom
mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že odporkyňa sa na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky M. nezdržiava dlhodobo, podľa šetrenia Okresného riaditeľstva Policajného Zboru, Obvodné
oddelenie PZ O. (č. l. 21 spisu) jej pobyt na tejto adrese nie je známy, nakoľko žije na adrese O.. Úmysel
odporkyne zotrvať na území Českej republiky je zrejmý aj zo skutočnosti, že odporkyňa sa v Českej

republike vydala, dlhodobo tam žije a na adresu trvalého pobytu sa už nemieni vrátiť.

S ohľadom na uvedené skutočnosti, právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno založiť na žiadnom
ustanovení relevantného právneho predpisu. Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou
neodstrániteľnou, ktorej výsledkom môže byť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. jedine zastavenie konania. Preto
súd vo veci konanie zastavil pre nedostatok právomoci v tejto veci na konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov vrátil súd navrhovateľovi o 6,63 Eur krátený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania v sume 9,87,- € (16,50,- € - 6,63,- € = 9,87,- €). Realizáciu vrátenia tohto súdneho poplatku

vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia Daňový úrad Bratislava.

Z dôvodu existencie neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktoré viedlo k zastaveniu
konania súd nerozhodoval o námietke odporcu ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).