Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Katarína Morozová Nemcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807200225
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8807200225.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,, IČO: 36 864
4211, proti povinnej P. L., bytom P. T. XXX, o vymoženie 394,34 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/26/2007-31 zo dňa 7. februára 2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že exekúcia bola vedená na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR
4171/06 zo dňa 22.09.2006, na základe ktorého sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej

zmluvy a rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, preto je absolútne neplatná, rozhodcovský súd nemohol od takejto podmienky
odvodiť svoju právomoc konať vo veci, výkon práv z takéhoto rozhodcovského rozsudku je v rozpore s
dobrými mravmi. Odôvodnil to tým, že takáto doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa,
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie veci
všeobecným súdom, ak dodávateľ predtým podá žalobu na rozhodcovskom súde, doložka splynula s

ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ nebol poučený o rozhodcovskom konaní a nekalou
podmienkou nie je viazaný (rozhodnutie Oceáno Grupo Editorial C-240/98 až C-244/98). Na základe
uvedeného s odkazom na § 39, 53 ods. 5, 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 53 Občianskeho zákonníka, Smernicu rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách exekúciu zastavil.

O trovách bude rozhodovať po právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie. Vytkol súdu prvého stupňa odňatie mu možnosti konať
pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, prekročenie
zverenej právomoci. Podľa jeho názoru sa súd nesprávne postavil do pozície orgánu preskúmavajúceho
exekučný titul opätovne, pričom na takýto postup nie je legitimovaný, lebo postupom podľa § 44 ods.
2 EP súd už mal zistenú absolútnu nerozpornosť exekučného titulu. Extenzívna interpretácia ust. §

44 ods. 2 EP ako ju použil prvostupňový súd je neústavná. Ďalej oprávnený rozvádza možnosti, ktoré
podľa neho možno ako jediné využiť pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku pričom sa opierao ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (ZoRK), v zmysle ktorých sa má s rozhodcovským
rozsudkom nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu, preto ho nemôže súd opätovne v exekučnom
konaní skúmať, tým menej meniť alebo rušiť. Ďalej oprávnený vyjadril názor, že konaním exekučného

súdudošlokjehodiskriminácii,kjehozaobchádzaniuodlišnýmspôsobomakospovinným,vexekučnom
konaní mal oprávnený výrazne nevýhodné postavenie, došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní,
kontradiktórnosti konania, práva na súdnu ochranu. Opätovne zdôraznil, že exekučný súd nie je
oprávnený preskúmavať, či rozhodcovská doložka je v súlade s dobrými mravmi, odkazuje pri tom
na ustanovenie § 45 ZoRK, pričom dodal, že bez ohľadu na to považuje rozhodcovskú doložku za

platnú,nejdeoneprijateľnúpodmienku.Spotrebiteľmalmožnosťvoľbyorgánu,ktorýrozhodnejehospor.
Vo veci nešlo o spotrebiteľský vzťah, úroky z omeškania boli nesprávne posúdené ako neprimerané,
rovnako poplatok za poskytnutie úveru. Súčasťou odvolania je alternatívny návrh s poukazom na ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prerušenie konania a
predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledujúcom znení:

1, Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2, V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia
písm.q)ods.1prílohysmerniceRady93/13/EHDz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že
„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené
a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho
rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,

ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu?

3, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v rozsahu

podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom
v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Otázka platnosti rozhodcovskej doložky bola v tejto veci rozhodujúcou právnou otázkou a správne ju
prvostupňový súd aj bez návrhu prednostne riešil.

Tzv. rozhodcovská doložka v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že spory medzi
účastníkmi budú rozhodované pred rozhodcovským súdom v prípade, že žalujúca strana podá žalobu
na tomto súde, ktorá má formu predtlače k zmluve o úvere, ktorú povinná uzavrela s oprávneným,
je neprijateľnou podmienkou, preto neplatnou, čo malo za následok, že nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré

nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.K právomoci exekučného súdu skúmať exekučný titul už Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo
146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej
rozhodcovskej doložke, je neprípustná a exekučný súd na to prihliada v každom štádiu konania, preto

prvostupňový súd správne exekúciu zastavil ju (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod
sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná“.(opäť 3Cdo 146/2011) Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo
143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.

V súvislosti s namietnutou povahou doložky, že táto poskytuje spotrebiteľovi možnosť voliť orgán na
prejednanie sporu, sa odvolací súd naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť

neplatné.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 O.s.p.

V súvislosti s návrhom na iniciovanie prejudiciálneho konania, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej

len „Súdny dvor“) rozhodol o otázkach predložených oprávneným odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju

bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Z tohto dôvodu zamietol súd návrh oprávneného.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti

Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa

pri zastavení exekučného konania po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.