Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 6, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1373/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212212
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112212212.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: maloletý Y. K., O.. XX. XX. XXXX, F. P. V.
XX, XXX XX V. V., Š. D. F., v konaní zast. zákonným zástupcom - matkou L. K., O.. XX. XX. XXXX, F. P. V.
XX, XXX XX V. V., Š. D. F., proti povinnému: Ľ. K., O.. XX. XX. XXXX, F. Z. P. H. N. XX, XXX XX V. V., Z..
Č.. O. O. U., Š. D.R. F., zast. opatrovníkom W. P., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, na vymoženie
uloženej povinnosti - zameškané výživné za obdobie október 2011 až máj 2012 vo výške 504,56 Eur a

bežné výživné počnúc mesiacom jún 2012 vo výške 63,07 Eur mesačne opakovane s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútoromJUDr. Alenou Bohovičovou so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 16,
974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 56/12, o námietkach povinného proti exekúcii v časti uloženej
povinnosti - zameškaného výživného vo výške 63,07 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii v časti uloženej povinnosti - zameškaného výživného vo výške
63,07 Eur v y h o v u j e .

Súd exekúciu v časti 250,00 Eur z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom zákonného zástupcu - matky návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie uloženej povinnosti - zameškané výživné za obdobie október 2011 až máj
2012 vo výške 504,56 Eur a bežné výživné počnúc mesiacom jún 2012 vo výške 63,07 Eur mesačne

opakovane s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 31P/104/2008-53 zo dňa 11. 06. 2008.

Poverením č. 5601 084364 zo dňa 15. 05. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 16,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 56/12.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 17. 10. 2013, postúpil súdny
exekútor súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote námietky
proti exekúcii.
Povinný vo svojom podaní zo dňa 02. 10. 2013, doručenom súdnemu exekútorovi dňa 03. 10. 2013,
uviedol,ženesúhlasísosumouzameškanéhovýživnéhozaobdobieod10.2011do05.12spoluvovýške

504,56 Eur. K podaniu pripojil fotokópiu poštových poukážok za rok 2011, z ktorých podľa neho vyplýva,
že výživné za mesiac 10.2011 v požadovanej výške uhradil s omeškaním (s dátumom podania 03. 11.
2011). Do tohto dátumu mala byť vymáhaná suma 441,49 Eur. Keďže predmetným podaním povinný
v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok reagoval na upovedomenie o začatí exekúcie, súd
predmetné podanie podľa obsahu posúdil ako námietky proti exekúcie, a to pri vykonávaniu exekúcie v
časti uloženej povinnosti - zameškaného výživného vo výške 63,07 Eur.S námietkami povinného súdny exekútor súdu predložil zároveň písomné podanie zákonného zástupcu
oprávneného - matky zo dňa 08. 10. 2013, označené ako „Vyjadrenie k vášmu listu zo dňa 04. 10. 2013
vedený pod č. Ex 56/12“, v ktorom tento uviedol, že žiada povinného, aby predložil fotokópie dokladov

o uhradenom výživnom v každom mesiaci za rok 2010. Svoju požiadavku odôvodnil tým, že dňa 24. 09.
2013 sa povinný zaviazal dlžnú čiastku uhradiť v plnej výške v ním navrhnutom splátkovom kalendári,
pričom nespochybnil výšku dlžnej čiastky. Zákonný zástupca oprávneného s navrhnutým splátkovým
kalendárom nesúhlasil, napriek tomu bola na jeho osobný účet doručená čiastka 250,00 Eur. V návrhu
na vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti vrátane platby zameškaného výživného za rok 2010.

Čiastka zaslaná povinným dňa 28. 03. 2011 vo výške 126,14 Eur bola riadnym výživným za mesiac
február 2011 a zameškaným výživným za jeden mesiac z roku 2010. Rozdiel uvádzaný povinným vznikol
pri splátkach na prelome roka, kedy si povinný riadne neplnil vyživovaciu povinnosť a jeho splátky boli
nepravidelné.

Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr
do 60 dní od ich doručenia.

Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť

exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych
skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd

na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda
procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo
upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného
ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti
procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku

exekučného titulu.

Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vykonateľné
rozhodnutie súdu - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/104/2008-53 zo dňa 11. 06.
2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného zvýšeným výživným

zo sumy 31,53 Eur (950,- Sk) mesačne na sumu 63,07 Eur (1.900,- Sk) mesačne od 01. 04. 2008 vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.

Predmetom tohto exekučného konania je vymoženie uloženej povinnosti - zameškaného výživného za
obdobie október 2011 až máj 2012 vo výške 504,56 Eur a bežného výživné počnúc mesiacom jún 2012

vo výške 63,07 Eur mesačne opakovane a trov exekúcie.

Povinný v danom prípade vzniesol námietky proti vykonávaniu exekúcie v časti uloženej povinnosti -
zameškaného výživného vo výške 63,07 Eur za mesiac október 2011. Na preukázanie svojho tvrdenia
súdu predložil fotokópie poštových podacích lístkov preukazujúcich úhrady výživného z roku 2011.

Keďže ako je uvedené vyššie, predmetom tohto exekučného konania je vymoženie výživného až od
mesiaca október 2011, súd na doklady o úhradách výživného za mesiace, ktoré nie sú predmetom tohto
exekučného konania, nemohol prihliadnuť. Rovnako súd nemohol prihliadnuť na vyjadrenie zákonného
zástupcu oprávneného - matky, ktorý uviedol, že „Čiastka zaslaná povinným dňa 28. 03. 2011 vo výške126,14 Eur bola riadnym výživným za mesiac február 2011 a zameškaným výživným za jeden mesiac
z roku 2010.“.

Súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na vymoženie
zameškaného výživného za obdobie od októbra 2011 do mája 2012 vo výške 504,56 Eur a bežného
výživné počnúc mesiacom jún 2012 vo výške 63,07 Eur mesačne opakovane a trov exekúcie. Z návrhu
na vykonanie exekúcie súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti týkajúce sa úhrad výživného zo strany
povinného, ako to tvrdí zákonný zástupca - matka oprávneného vo svojom vyjadrení k námietkam

povinného.

Splnenie dlhu je spôsobom zániku záväzku a jemu zodpovedajúceho práva v zmysle ustanovenia § 559
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle
ustanovenia § 324 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
Povinný má právo určiť, na plnenie ktorého dlhu má byť jeho úhrada započítaná.

Súd z fotokópie poštového poukazu na adresu predloženého zo strany povinného, zistil, že povinný
dňa 03. 11. 2011 vykonal úhradu vo výške 63,07 na adresu zákonného zástupcu - matky oprávneného.
Na predmetnej fotokópii sa nachádza poznámka 10./11. Súd teda na základe predmetného dokladu
považoval v zmysle vyššie uvedeného námietky povinného vznesené proti exekúcii v časti uloženej

povinnosti-zameškanéhovýživnéhovovýške63,07Eurnazákladepoznámkypovinnéhozadôvodné,a
to bez ohľadu na skutočnosť, na akú pohľadávku (výživné za ktorý mesiac) započítal predmetnú úhradu
povinného zákonný zástupca oprávneného.
Nakoľko súd mal z podania povinného a jeho prílohy preukázanú skutočnosť, že po vzniku exekučného
titulu nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik uloženej povinnosti - zameškaného výživného vo výške

63,07 Eur za mesiac október 2011, a to úhradou predmetnej časti vymáhanej pohľadávky ešte pred
začatím exekučného konania, o námietkach povinného vznesených proti exekúcii v časti uloženej
povinnosti - zameškaného výživného vo výške 63,07 Eur rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Podľa ust. § 50 ods. 5 prvej vety Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam
vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekúcie v príslušnej časti.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa

zastaví len čiastočne.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora,
pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu
na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva

priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z
uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je
vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46
ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5

Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd mal na základe vyjadrenia
zákonného zástupcu - matky oprávneného preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním
priznané v časti 250,00 Eur, a to splnením zo strany povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s ust. § 57 ods. 3 a § 58 ods.
1 Exekučného poriadku aj bez návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
že exekúciu v časti 250,00 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd

Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4 Exekučného

poriadku).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.