Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/489/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214835
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214835.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k.

15C/263/2012-64 zo dňa 19.8.2013 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdvhoreuvedenejprávnejvecizastavilkonanie,postupovaltakpodľa
§ 104 ods. 2 O.s.p., keď vychádzal z toho, že nepreukázanie predbežného prerokovania nároku (§
15 Zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, je odstrániteľným nedostatkom konania (§ 103 O.s.p.), preto vykonal opatrenie
na jeho odstránenie. Navrhovateľ na výzvu súdu (prevzal 16.7.2013) reagoval podaním doručeným
26.7.2013 (č.l 63) tak, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by obsahoval vyznačený dátum podania. On podal originál
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporcovi osobne do podateľne, pričom
odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov, označením

ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
založil odporca do svojho príslušného spisu. Preto navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal
oboznámenie sa s príslušným spisom odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že nevyhotovil printový rovnopis
návrhu z dôvodu hospodárnosti. Ak má všeobecný súd za to, že zisťovanie skutočnosti zo spisu odporcu
má menšiu vypovedaciu hodnotu, než oboznámenie sa s návrhom predloženým navrhovateľom, on je
pripravený poskytnúť návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že disponuje

jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len túto
jednotnú databázu obsahujúcu celkovo 43 597 návrhov. Databáza samozrejme zahŕňa aj súdom
požadovaný individuálny návrh. V danom štádiu konania neexistuje ani námietka zo strany odporcu,
že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto individuálnej veci nebol podaný.
V prípade pochybnosti je namieste požadovať, aby súd získal vyjadrenie ohľadom doručenia návrhu
priamo od odporcu. Navrhovateľ poukazoval na to, že nepredloženie návrhu na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody nie je nedostatkom podania, ktoré by mal byť odstránený v režime podľa §
43 O.s.p.
Okresný súd konštatoval nemožnosť odstránenia podmienky konania a nutnosť postupu podľa §
104 ods. 2 O.s.p. Opätovne poukázal na nevyhnutný predpoklad podmienok konania na predbežné
prerokovanie nároku navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., čo predstavuje aj
podmienku konania o nároku na náhradu škody podľa označeného právneho predpisu v konaní pred

súdom. Súd sa pokúsil o odstránenie nedostatku podmienok konania viacerými výzvami adresovanými
navrhovateľovi.Tentonazákladevýzievsúdudoložillennejaký„zoznamnávrhov“,ktorémalibyťpodanéna predbežné prerokovanie nároku odporcovi, avšak tento, hoc aj opatrený odtlačkom podacej pečiatky
odporcu, podľa názoru súdu nepreukazuje záver, že každá jednotlivá vec uvedená v zozname bola
skutočne odporcovi na predbežné prerokovanie nároku aj predložená. Okresný súd dodal, že podateľňa

opatrí odtlačkom pečiatky každé podanie, ktoré bolo na príslušnom orgáne urobené, teda napr. aj nejaký
zoznam. Súd poukázal zároveň i na to, že pokiaľ navrhovateľ uviedol, že je pripravený poskytnúť žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v konkrétnej veci v elektronickej forme, doposiaľ
tak neurobil. Konanie má sporový charakter, v ktorom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa a to
platí aj vo vzťahu k splneniu osobitnej podmienky konania spočívajúcej v predbežnom prerokovaní

nároku s MS SR. Súd poukázal aj na vyjadrenie odporcu, v ktorom uviedol, že dôkazné bremeno
preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane navrhovateľa, nemôže zaťažovať odporcu,
ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených
žiadostí o predbežné prerokovanie.
Z týchto dôvodov okresný súd konštatoval podmienku pre zastavenie konania postupom podľa § 104
ods. 2 posledná veta O.s.p.

O trovách konania rozhodoval podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., navrhovateľ zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť a preto by mal nahradiť odporcovi trovy konania. Odporca si trovy konania neuplatnil
a preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu

prvého stupňa na opätovné prejednanie. Namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že na
príslušnom orgáne pred podaním návrhu nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Tvrdil, že takúto žiadosť na Ministerstve spravodlivosti podal. Preukázal súdu tým, že predložil
zoznam jednotlivých žiadostí. Označil dôkaz, ktorý v konaní žiadal vykonať a to oboznámenie sa s
príslušným spisom MS SR k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu. Súd však tento dôkaz

vôbec nevykonal. Návrh navrhovateľa ignoroval bez kvalifikovaného odôvodnenia. K záveru o nepodaní
žiadosti o predbežné prerokovanie v konkrétnej veci súd dospel napriek tomu, že predložil dôkaz
preukazujúci danú skutočnosť a jednak označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. K svojmu
záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú
sám zároveň založil. Nemal ju preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval.

Odvolateľargumentovalitým,ževpredmetnejvecirozhodovalvylúčenýsudca.Citovalobsahovéznenie
ustanovenia § 15, § 14 ods. 1 O.s.p. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je i v

rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva účastníka na nestranný súd.
Navrhovateľvytýkaliprocesnépochybeniesúdučovidelvokolnosti,žekonečné(meritórne)rozhodnutie
vo veci súdom (vylúčeným sudcov) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd
v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Navrhovateľ zároveň podáva proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o
zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Postup
súdu, kedy predbehol vydaniu meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení
konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva navrhovateľa

na súdnu ochranu, osobitne maria aj možnosť konať pred súdom. Napokon súd ignoroval i jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za jeho neprítomnosti meritórne rozhodol. Popri
tom v žiadosti sa zdôrazňovalo, že odvolateľ (navrhovateľ) trvá na osobnej účasti právneho zástupcu
na pojednávaní. Ďalej nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, s ktorých súd pri svojom

rozhodovanívychádzalauvádzalivodôvodnenírozhodnutia.Nemalmožnosťvyjadriťsaanikdôkazom,
ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Takýmto postupom súdu došlo i k degradácii
zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania odvolateľ poukazoval na to, že odporca použil na dopravu

neprimeraný dopravný prostriedok. Vytýkal neúčelnosť, nehospodárnosť použitia motorového vozidla z
enormnou spotrebou pohonných látok.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd sa nezaoberal (podstatnou) časťou odvolacej argumentácie navrhovateľa,
nekorešpondujúcou obsahom napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a zodpovednosť navrhovateľa za obsahové

vymedzenie svojho odvolania. Zároveň nie je možné zaoberať sa prieskumom procesných situácii
namietaných odvolateľom, ku ktorým v konaní pred súdom prvého stupňa ani nedošlo. V tomto
kontexte sú všetky odvolacie argumenty o porušení práva na kontradiktórne konanie súdom, resp.
odňatie možnosti konať pred súdom v dôsledku ignorácie žiadosti o odročenie nariadenia pojednávania,
zamietnutia návrhu na prerušenie konania, vydania meritórneho rozhodnutia v neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľa, odňatia možnosti reagovať na prednesy, tvrdenia protistrany, navrhovať dôkazy

a účelnosti trov konania,- „ bezpredmetné“.

Nenáležitoujeajnámietkaorozhodovanívecivylúčenýmsudcom.Odhliadnucodokolnosti,ževsúdenej
veci žiadne rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti (ako to uvádza odvolateľ) voči zákonnej
sudkyni neexistuje, subjektívny pocit odvolateľa nie je v tomto smere určujúci. Podstatné skutočnosti

odôvodňujúce irelevanciu tvrdenia o konaní „vylúčeného sudcu“ sú jednak výslovné vylúčenie podania
námietkyzaujatostisamotnýmnavrhovateľom(nač.l.12spisu) azároveňvyjadreniezákonnejsudkyne,
ktorá sa vo veci necítila byť zaujatá ( na č.l. 14 spisu). Nadväzne v tomto štádiu nie je daný právny
dôvod na posudzovanie nezaujatosti konajúceho sudcu nadriadeným súdom.
Odvolateľ poukazuje aj na niektoré rozhodnutia Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove o vylúčení

všetkých sudcov konajúceho/okresného súdu, v tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť tak na
skutočnosť, že tieto rozhodnutia nie sú v predmetnej veci záväzné (§ 135, § 226 O.s.p.), ako aj na
rozhodovaciu prax Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach, Bratislave, (ktoré zhodne
ako konajúci odvolací súd nevideli dôvod pre vylúčenie sudcu v okolnosti, že predmetom konania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu) a predovšetkým na aktuálnu

aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa pri zohľadnení teórie zdania v prevažujúcej miere prikláňa
k záveru o povinnosti sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, pričom samotná
skutočnosť, že predmetom konania je údajný nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva
funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda nie je daný dôvod pre jeho vylúčenie. Osobitosť vzťahu
sudcu k štátu umožňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda

aj vo veciach týkajúcich sa štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu sudcovskej funkcie má, ako aj
vo veciach týkajúcich sa súdu, na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Nc 54/2012, resp. 1Nc 16/2012).
Zároveňplatí,žeprocesnýpostojúčastníkakonaniazásadnenemôžebezďalšiehoimplikovaťpovinnosť
všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy a procesné úkony a rozhodovať podľa nich (rozhodnutie

Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 329/2004). Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie totiž nie
je záväzok súdu rozhodovať v súlade so skutkovými a právnymi názormi účastníka konania.

Okresný súd v súčasnom štádiu prejednávania veci síce náležite vychádzal zo
záverov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ale v niektorých (svojim charakterom

podstatných) dielčich otázkach nebol úplne dôsledný. Problematickým sa javí dostatočne jasné
vymedzenie procesného stavu, ktorý vzal okresný súd za základ aktuálne posudzovaného rozhodnutia.
Z obsahu odôvodnenia je možné (opodstatnene) nadobudnúť dojem, že nepreukázanie predbežného
prerokovania nároku je viac predpokladom/ domnienkou prvostupňového súdu, ako jeho jednoznačne
ustáleným záverom.

Obdobne nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s dôkaznou povinnosťou navrhovateľa; osobitne s možnosťou
jej splnenia nielen predložením konkrétneho dôkazu, ale aj iba jeho (jednoduchým) označením. V tejto
súvislosti odvolací súd zo všeobecného hľadiska uvádza, že je namieste vyžadovať od účastníka/
navrhovateľa predloženie dôkazu, ktorý je výsledkom jeho vlastnej činnosti, bol ním vytvorený a teda
logicky musí byť v jeho dispozícii. Prenášanie dôkaznej povinnosti v takomto prípade na protistranu,

napr. tým že predmetná písomnosť jej mala byť zaslaná, nie je opodstatnené. Najmä za situácie, že nie je
preukázané prijatie konkrétne individualizovanej písomnosti (navyše v celom jej relevantnom rozsahu).
Taktiež v prípade zastavenia konania pre nepreukázanie predbežného prerokovania nároku musí byť z
odôvodnenia dotknutého rozhodnutia zrejmé, prečo okresný súd nepostúpil vec príslušnému orgánu. Najednej strane totiž okresný súd uzavrel, že predbežné prerokovanie nároku ministerstvom je špecifickou
podmienkou prebiehajúceho súdneho konania (súdnemu konaniu má predchádzať iné konanie), ale z
konštatovania jeho nepreukázania nevyvodil aj (popri zastavení konania) subsidiárny výrok o postúpení

veci.
Napokon úlohou okresného súdu bolo právne vyhodnotiť súvislosti vyplývajúce z ust. § 16 ods. 2
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého neodstránenie
nedostatkov žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nebráni poškodenému domáhať sa (za splnenia
ostatných zákonných podmienok) uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Osobitne, ak z vyjadrenia

odporcu sa javí pravdepodobným, že návrh na predbežné prerokovanie žiadosti podaný bol, avšak len
nemal všetky náležitosti.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.