Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/189/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8201898294
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8201898294.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne O. E., bytom O. XX, N. proti žalovaným v 1. rade JUDr.
X. W., bytom Z. XXX/X, N. a v 2. rade W. K., bytom B. XXXX, XXX XX E., J. republika, o vypratanie
nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov
č.k. 1C 1051/2001-66 zo dňa 27.5.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. § 146 ods. 2 v spojení s ust. § 150 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že v danom prípade existujú
okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem zohľadňujúc postavenie

žalobkyne v konečnom dôsledku poškodenej. Kúpna cena, ktorú zaplatila za predmetnú nehnuteľnosť
jej vrátená nebola a právna predchodkyňa žalovaných svojimi právnymi úkonmi spôsobila, že predmetná
nehnuteľnosť prešla do vlastníctva spoločnosti, ktorá jej poskytla pôžičku. Táto spoločnosť odpredala
nehnuteľnosť pánovi J. O. a žalobkyňa bola poslednou, ktorá vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudla a po zaplatení kúpnej ceny a splnení všetkých podmienok kúpnej zmluvy aj o vlastníctvo k
nej prišla.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Poukázali
na to, že žalobkyňa mala vedomosť o podanej žalobe ich právnej predchodkyne o určenie vlastníckeho
práva. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa neobstojí, že žalovaní v 1. rade má právnické vzdelanie. Ani
samotní žalovaní v 1. a 2. rade nedali dôvod na podanie žaloby, keďže do konania vstúpili ako právny
nástupcovia. Pripomenuli, že žalobkyni vznikol nárok na bezdôvodné obohatenia a náhradu škody a je
len jej vecou, či svoje právo využije proti osobám, ktoré jej svojím konaní škodu spôsobili. Na základe

uvedeného navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť a priznať im náhradu trov konania.

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila súhlasiac s aplikáciou výnimočného ust. § 150 ods. 1
O.s.p. a navrhujúc uznesenie ako správny potvrdiť.Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že uznesenie je vecne správne.

Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania
(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania) sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého

aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdnáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.
Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvekbezohľadunazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrov
úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí majú nárok na náhradu trov konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.), spravodlivo

žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradili sami.Relevantnou skutočnosťou v predmetnej veci je, že žalobkyňa sa dostala do reťazcov neplatných
prevodov a domnievala sa, že je v poradí 3. vlastníčkou bytu, ktorého vypratania sa podaním tejto žaloby
domáhala.Ažvpriebehukonaniaovypratanienehnuteľnostivyšlonajavo,ževlastníctvokpredmetnému

bytu nenadobudla. V predmetnej veci je rozhodujúce to, že žalobkyňa zaplatila za predmetný byt
dohodnutú kúpnu cenu, vlastníctvo k nemu nenadobudla, preto sa sama cíti byť poškodenou. Naopak
žalovaní v 1. a 2. rade, resp. ich právna predchodkyňa vlastníctvo k predmetnému bytu nestratila.
Uvedené skutočnosti i podľa názoru odvolacieho dôvodu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. bola preto dôvodná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bolo, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní neúspešní a žalobkyňa si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.