Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610209771
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5610209771.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom so sídlom T., E. X proti odporcovi: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. U., R. M. XX/XX, o
zaplatenie 4 161,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 3C/169/2010-137 zo dňa 24. 9. 2012 v spojení s opravným uznesením č.k.

3C/169/2010-161 zo dňa 28. 2. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 3
840,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia v splátkach
po 1 000,- Eur mesačne, odvolaním nenapadnutom, ostáva n e d o t k n u t ý .

V ostatných výrokoch, ktorými súd vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania, rozsudok okresného
súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš
navrhovateľovi, ktorý sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 4 161,71 Eur s príslušenstvom priznal
istinu 3 840,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia s
tým, že mu plnenie je umožnené splácať v mesačných splátkach vo výške 1 000,- Eur splatných do 15.
dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku súd

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi súdny
poplatokvovýške249,50Euranásledneopravnýmuznesenímtentovýrokopraviltak,ženavrhovateľovi
sa právo na náhradu trov konania nepriznáva (resp. doplnil výrok o trovách).

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 497
Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1 a § 563 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že medzi
účastníkmi bola uzatvorená zmluva o bežnom účte dňa 16. 6. 2004, ako aj zmluva o poskytnutí úveru

k ČSOB kreditnej karte zo dňa 13. 12. 2007, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške
100 000,- Sk s čerpaním od 13. 12. 2007 a dňom splatnosti vždy 15. v mesiaci s výškou úrokovej
sadzby 18,5 % ročne, debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne a sadzby úrokov z omeškania 15 % ročne.
Pre neplnenie povinností odporcom z dôvodu nedostatočných finančných prostriedkov na bežnom účte,
resp. neplnením záväzkov z iných zdrojov, došlo k zosplatneniu úveru dňom 15. 12. 2009. Nesplatená
istina predstavovala sumu 3 840,60 Eur, čo súd navrhovateľovi priznal a taktiež úrok z omeškania z tejto

sumy vo výške 9 % ročne od 15. 10. 2010.

Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§142ods.3O.s.p.,keďnavrhovateľbolneúspešnývnepatrnej
časti žalovaného nároku a vzniklo by mu právo na náhradu trov, súd však aplikoval ust. § 150 O.s.p.
a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v nekvalite poskytnutých právnych služieb, keď
žalobaobsahovalalenvšeobecnétvrdenia,neumožňujúceidentifikáciužalovanéhonároku,čopostupnenavrhovateľ, resp. jeho zástupca dopĺňal až na výzvy súdu, resp. na neúplnosť prednesov zástupcu, čo
viedlo k odročovaniu pojednávania, nie je možné spravodlivo požadovať od odporcu, aby takéto trovy
hradil. Súd preto priznal navrhovateľovi len náhradu súdneho poplatku za podanie žaloby.

Opravným výrokom súd doplnil rozsudok o výrok, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

V zamietavajúcej časti nároku súd uviedol, že v časti zaplatenia istiny 39,56 Eur nárok zamietol z dôvodu
jeho úhrady po začatí konania. Ostatné nároky predstavujúce príslušenstvo, a to 30 % ročný úrok z
uvedenej sumy (39,56 Eur) nie je úrokom za poskytnutie finančných prostriedkov uložených na účte,

resp. zamietol úrok vo výške 18,9 % ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia z istiny 3 840,60 Eur, nakoľko
úver bol zosplatnený dňom 15. 12. 2009 a na úrok navrhovateľovi nevznikol nárok.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu odvolanie
navrhovateľ. Napadol výrok, ktorým súd zamietol žalobu vo zvyšných uplatnených nárokoch. Uviedol,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Pokiaľ súd zamietol úrok 18,9 % z istiny ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia, záver súdu nie je
správny, pretože v zmysle § 502 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov z nich úroky v dojednanej výške. Navrhovateľ tak má za to, že nárok na odplatu
za poskytnutie úveru (úroky z úveru) mu patrí až do doby, keď odporca vráti všetky poskytnuté a dodnes
nezaplatené peňažné prostriedky. Nesúhlasil tiež s názorom súdu, že predčasným zosplatnením úveru

došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, a teda od 16. 9. 2009 navrhovateľ odporcovi peniaze nepožičiava.
Uvedené peňažné prostriedky sú stále „požičané“ a odporca ich do dnešného dňa nevrátil. Postihom
za nevrátenie úveru sú úroky z omeškania a úrok z úveru predstavuje odplatu za to, že navrhovateľ
odporcovi vôbec nejaké peňažné prostriedky poskytol. Nesprávny bol záver súdu aj v časti zamietnutia
nároku nezaplatenia istiny 39,56 Eur, predstavujúcej debetný zostatok na bežnom účte odporcu s

tým, že mal byť uhradený najneskôr do konca júna 2012. Takéto plnenie navrhovateľovi poskytnuté
nebolo a odporca nepredložil relevantný dôkaz, z ktorého by súd mohol vyvodiť záver, že tento debetný
zostatok bol riadne zaplatený. Preto ani v tejto časti nemal návrh zamietnuť. Prvostupňový súd tiež
nezdôvodnil, prečo nepriznal vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 14. 10. 2010, nakoľko v odôvodnení
rozsudku sa k tejto skutočnosti vôbec nevyjadruje. Uvedené rozhodnutie preto považuje odvolateľ

za zmätočné, nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Okrem toho odvolateľ napadol aj
výrok o trovách konania, kedy prvostupňový súd priznal len nárok na zaplatenie súdneho poplatku,
nepriznal však náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie, ani nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia. Podľa názoru odvolateľa bola žaloba podaná predchádzajúcim právnym
zástupcom dostatočne určito, pričom predložené listinné dôkazy podľa navrhovateľa dostatočným

spôsobom preukazovali dôvodnosť nároku. Odvolateľ má za to, že vzniknuté trovy ním požadované sú
v celom rozsahu dôvodné. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k náhrade všetkých trov konania.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvecvrozsahumudanomust.§212ods.1O.s.p.a rozhodnutie

prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. v napadnutej časti, ako aj v závislom
výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Zobsahuspisuavykonanéhodokazovaniaprvostupňovýmsúdomvyplynulo,ženavrhovateľsadomáha
plnenia zo zmluvy o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, ako aj zaplatenia debetného zostatku na
bežnom účte. Z podanej žaloby, ako aj z predkladaných listinných dôkazov aj prvostupňový súd ustálil,

že navrhovateľ sa domáhal priznať plnenie predstavujúce istinu 4 161,71 Eur spolu s úrokom zo sumy 3
840,60 Eur vo výške 18,9 % ročne od 15. 10. 2009 do zaplatenia, debetným úrokom z istiny 39,56 Eur
vo výške 30 % ročne od 1. 10. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania zo sumy 3 840,60 Eur vo
výške 9 % ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia. Prvostupňový súd s prihliadnutím na predložené listinné
dôkazy správne dospel k záveru, že navrhovateľ poskytol úver do výšky úverového limitu 100 000,- Sk (3

319,39 Eur) s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou. Ustálil, že istina nesplateného úverupredstavuje 3 840,60 Eur, ktorú priznal navrhovateľovi spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 15. 10. 2010 do zaplatenia. Čiastočne tak vyhovel návrhu, pričom odvolanie do tejto časti rozsudku
podané účastníkmi nebolo. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie vymedzuje súdu spôsob, akým je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie

tak, aby jeho dôvody boli jasné a presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. V prípade, keď sú právne závery v nesúlade s obsahom spisu a v ňom zistenými skutkovými
okolnosťami, je také rozhodnutie v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru. Nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia má potom vždy za následok odňatie možnosti

účastníkovi konať pred odvolacím súdom, lebo sa objektívne dostáva do situácie, keď nemôže svoje
odvolanie zákonným spôsobom zdôvodniť (nevie, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil), čo musí
mať za následok vždy zrušenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní. Z práva na spravodlivý proces
vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov
strán s výhradou, že (ne) majú význam pre rozhodnutie vo veci samej.

Vychádzajúc z označených zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
potrebné poukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nevychádza z vyššie uvedených zásad.
Z rozhodnutia (odôvodnenia) nie je zrejmé, čo všetko predstavuje zamietnuté nároky navrhovateľa
požadované v návrhu a z akých dôvodov, resp. niektoré závery súdu nezodpovedajú zistenému
skutkovému stavu z predložených listinných dôkazov (zaplatenie sumy 39,56 Eur odporcom). Z

odôvodnenia prvostupňového súdu v zamietavajúcej časti požadovaného nároku vyplýva, že súd
zamietol žalobu o zaplatenie 39,56 Eur, predstavujúcu debetný zostatok na bežnom účte z dôvodu,
že táto suma bola uhradená. Súd k takémuto záveru dospel s poukazom na vystavený príkaz na
úhradu, avšak navrhovateľ prijatie takéhoto plnenia poprel, a preto je na navrhovateľovi jednoznačným
spôsobom preukázať (napr. výpisom z účtu), že takéto plnenie bolo navrhovateľovi poskytnuté. Tak ako

to uviedol v odvolaní navrhovateľ, vystavenie príkazu na úhradu prostredníctvom peňažného ústavu
neznamená aj skutočné poukázanie finančných prostriedkov tam uvedených. Pokiaľ prvostupňový súd
nepriznal 30 % ročný úrok z tohto plnenia, s takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, majúc za to,
že debetný zostatok na účte vo výške 39,56 Eur nevznikol z titulu zapožičania finančných prostriedkov
a ich včasného nesplatenia, ale ako následok neuhradenia poplatkov spojených s vedením bežného

účtu, prípadne poštovného za upomienky. Obdobne je možné súhlasiť so závermi prvostupňového
súdu, keď zamietol požadovaný úrok z istiny 3 840,60 Eur vo výške 18,9 % ročne od 15. 10. 2010
do zaplatenia. Aj odvolací súd má za to, že došlo k ukončeniu zmluvy o úvere a navrhovateľovi tak
patrí len úrok z omeškania. V rozsudku však ďalej nie je uvedené žiadne zdôvodnenie, týkajúce sa
ďalšieho zvyšku nároku. V tomto je potom rozhodnutie prvostupňového súdu týkajúce sa napadnutého

výroku, ktorým požadované plnenie vo zvyšku zamietol, nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa
náhrady trov prvostupňového konania, aj v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu odvolací súd zrušil
jednak z dôvodu, že sa jedná o závislý výrok (v ďalšom konaní pred prvostupňovým, resp. odvolacím
súdom môžu vzniknúť ďalšie trovy) a jednak pre jeho čiastočnú nepreskúmateľnosť. Prvostupňový súd
navrhovateľovi priznal náhradu súdneho poplatku za návrh, ďalším výrokom však rozsudok „opravil“ a

doplnil výrok, ktorým náhradu trov navrhovateľovi nepriznal. O trovách konania rozhoduje v zmysle §
151 O.s.p. súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Osobitne sa vyjadrujú len trovy
právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Z tohto pohľadu
je potom rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko jedným výrokom súd náhradu nepriznal a v ďalšom
výroku náhradu priznáva. Pokiaľ súd uvažoval o aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., toto je možné v spojení

s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aplikovať a ako trovy priznať napr. len náhradu súdneho poplatku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.