Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804114975
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8804114975.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti
povinnému: I. K., nar. XX.X.XXXX, X. č. XXX, o vymoženie 1.015,73 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 Er/303/2004 - 37 zo dňa 16. januára 2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v celom rozsahu zastavil (§ 57 ods.1

písm. g/ v spojení s § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
Exekučný poriadok). O trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
V dôvodoch rozhodnutia súd vychádzal z exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 16/2004,
NZ 28849/2004, spísaná dňa 3. apríla 2004 JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou, na žiadosť Mgr.
Bruna Žlnaya, zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom - povinným v
Zmluve o úvere č. 8240310 zo dňa 13.10.2003 na vyhlásenie o uznaní právneho záväzku, o súhlase s

vykonateľnosťou podľa 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.. Súd poukázal na širokú a všeobecnú koncepciu rozsahu splnomocnenia, udeleného povinným Mgr.
Kušnírovi v zmluve o úvere, čo spôsobuje pochybnosti o rozsahu oprávnenia Mgr. Kušníra konať v mene
povinného, na konanie v rozpore so záujmami zastupovaného, spochybnený už predformulovanou
zmluvou, ako aj upretím práva na slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal
zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného, čo má za následok vyslovenie

absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Okresný súd dospel k záveru, že sú tu dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná, keďže predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie oprávnený písomným podaním zo
dňa 4.2.2013. Okresný súd rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci. Svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého
stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávania aj keď tak bol podľa zákona povinný urobiť podľa § 57 ods.5

Exekučného poriadku v znení účinnom od 9.8.2012. Všeobecný súd, konajúci v pozícii exekučného
súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na povinnosť
štátnych notárov postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou právnou starostlivosťou v kontextezodpovednosti, zadefinovanej zákonom v § 40 Notárskeho poriadku a na základnú vlastnosť notárskej
listiny, jej vierohodnosť v zmysle § 43 ods.1 Notárskeho poriadku a z toho vyplývajúcu tak povinnosť
exekučného súdu rešpektovať tieto nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany

práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom prípade dochádza k
ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania
sa k idei spravodlivosti, však nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv,
ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu istoty v právnych vzťahoch. Spravodlivosť

sa musí presadzovať za pomoci ustanovených noriem, pravidiel a postupov. Inú chýbajúcu zákonnú
úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Exekučný súd nie
je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, a teda skutkové a právne závery. Nedisponuje právomocou
rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania
sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný.

V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou, požiadal odvolateľ o prerušenie konania postupom

podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade
ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy SR.

Odvolateľ tvrdí, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti, zásady
kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy,
poukazujúc na Čl. 46 ods.1 Ústavy SR, zaručujúci právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé

súdne konanie. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, a to
ustanovenie § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - § 44 ods.2, § 57 ods.1
písm. g/ a § 58 ods.1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd
vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a neprichádza do úvahy ani jej priamy

účinok, pretože bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č.150/2004
Z.z., čím je zabezpečená jej plná účinnosť. Žalobca - oprávnený ďalej nemal možnosť ovplyvniť
prípravuobsahurozhodnutiaexekučnéhosúduapritomtotovýraznýmspôsobomovplyvnilojehoprávne
postavenie, pričom nezákonným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu exekúcie, ktorou bol
vymáhaný legitímny dlh oprávneného - veriteľa. Exekučný súd navyše napadnutým rozhodnutím vylúčil

akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, k zásadným právnym
názorom a úplným uskutočnením judiciálneho procesu tak porušil v podmienkach exekučného konania
zásadudvojinštančnostisúdnehokonania.Nevykonávaldokazovanieakzáveromdospellennazáklade
domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu, čo nemôže byť podkladom pre rozhodnutie.

Pokiaľ ide o okolnosti udelenia plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa, a to vzhľadom

na to, že treťou osobou tu nie je oprávnený, povinný mal možnosť plnomocenstvo kedykoľvek v zmysle
§ 33b ods.1 písm. b/ Občianskeho zákonníka vypovedať. Plnomocenstvo, udelené v zmluve o úvere,
považuje odvolateľ za dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že
zástupca nemal splnomocnenie na určenie v notárskej zápisnici, do kedy bude dlh splatený, že nehájil
záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v prospech povinného. Súd svoje

konštatovanie založil na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení.

V závere odvolateľ upozornil, že nie sú dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia
bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý
naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani
od vydania poverenia na výkon exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré

by mali viesť k zmene postoja súdu. Odvolateľ zotrváva na legitimite exekučného titulu oprávneného,
žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania,
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že
jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne posúdil otázku platnosti, či neplatnosti splnomocnenia obsiahnutého pre
Mgr. Tomáša Kušníra priamo v zmluve o úvere. Odvolací súd potvrdzuje, že zo strany povinného
nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo formulárovej zmluve je už uvedený jej zástupca bez toho, aby
tohto poznal. Z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu
exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne konanie, teda nesmerovalo

k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku. Takúto dohodu o zastupovaní je potrebné považovať za
neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Mgr. Tomáš Kušnír nemal
oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274
písm.e/O.s.p.aotom,žesúhlasísexekúcioupodľa§41ods.2zákonač.233/1995Z.z.,akojeuvedené
v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom. Z tohto dôvodu súd považuje notársku zápisnicu
za takú, ktorá nie je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 103 O.s.p.

musí súd kedykoľvek skúmať podmienky konania, čo v exekučnom konaní znamená skúmať existenciu
exekučného titulu, jeho neexistencia musí viesť k záverom, aké vyslovil súd prvého stupňa.

K námietke právomoci exekučného súdu preskúmavať vec v namietanom rozsahu, odvolací súd
dodáva, že zo stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k.
425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp.

exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných, i existencia relevantného exekučného titulu,
bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti, porušením zásady
rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva, aj v súvislosti s novelou

Exekučného poriadku, že v čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, rozhodol v súlade s ustanovením
§ 57 a § 58 Exekučného poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu. Nemožno od
súdu vyžadovať, aby plnil procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Novelu Exekučného
poriadku vykonanú zákonom č. 230/2012 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov a jeho ustanovenie § 243 ods. 1 je treba vykladať tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5
Exekučného poriadku aplikuje na exekučné konania začaté predo dňom účinnosti novely, a to len
tak, a na tie konania, v ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo. Nemožno hovoriť o odňatí možnosti
konať pred súdom, ak súd v čase rozhodovania postupoval v súlade s procesným predpisom a
umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa retroaktívne vzťahuje aj na

ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, a teda aj na konanie začaté pred účinnosťou novely. To
znamená, že ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné aplikovať na exekučné konania
začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu na rozhodnutie podľa § 57 ods.
1 písm. g/, k/ Exekučného poriadku rozhoduje po 8.8.2012. Exekučný poriadok v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené pojednávanie a aby rozhodovanie

podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bolo rozdelené do dvoch štádií. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie exekúcie
tu nie je možný. Nie je možný postup, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a pritom zamietol návrh
na zastavenie exekúcie.

Súdprvéhostupňanerozhodolnadrámeczverenejprávomociasvojímpostupomneodňaloprávnenému

možnosť konať pred súdom. Exekučný súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho
právneho posúdenia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti.

Oprávnený vo veci okrem odvolania podal aj návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený považoval za potrebné v záujme

maximalizácie ochrany svojich legitímnych práv doplniť k odvolaciemu dôvodu postavenému na tvrdení,že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia notárskej zápisnice,
či splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je skutočne koncipované široko a všeobecne, či
zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej

jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už
vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu hovoriť, či
povinný, ktorý splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznal svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku
údajne nebolo možné predpokladať, sa tým skutočne vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný
záväzokačizástupcapovinného,ktorýurčillehotu,dokedymábyťdlhzaplatený,takskutočneurobilbez

splnomocnenia povinným a tým dlžníka zaviazal k povinnosti, o ktorej skutočne nemohol mať vedomosť.
Oprávnený navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej
únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v tomto znení,
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť, kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také
rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujú vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s
odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Odvolací súd v štádiu odvolacieho konania o tomto návrhu rozhodol tak, že zamietol návrh oprávneného

na prerušenie konania, lebo nie sú naplnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto
ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada
Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie
odvolací súd nevydal a preto ani nie je tu dôvod na aplikáciu ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Odvolací
súd je toho názoru, že v danom konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky. Pri svojom

rozhodovaní nevychádzal súd z toho, že neplatné plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou, ale z
toho, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinnou a zástupcom uvedeným v
úverovej zmluve, je neplatný, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o odvolaní oprávneného.
Z toho istého dôvodu nie je aktuálne riešiť prejudiciálne aj druhú otázku. Odvolací súd aj súd prvého
stupňa vychádzali z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky

exekučného titulu, nie je exekučným titulom. Pre tento dôvod bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená. Je len prirodzené, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné
a hmotnoprávne predpisy, môžu viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie
je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ O.s.p. a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.