Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1045/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108213870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6108213870.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10,
821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Karadžičova
10, 821 08 Bratislava, proti povinnej R. Y., W.. XX. XX. XXXX, F. X. Y. XX, XXX XX F. F., Š. I. L.,
na vymoženie pohľadávky vo výške 221,07 Eur (6.660,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútoromJUDr.AlenouSzalayovou,sosídlomExekútorskéhoúraduP.Jilemnického1,93401Levice,

pod spis. zn. EX 1135/2008, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 221,07

Eur (6.660,- Sk) s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - platobného výmeru Perspektíva
Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, vydaného JUDr.
Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu pod číslom 811/2005 zo dňa 25. 05. 2005.

Poverením č. 5601 * 026187 zo dňa 31. 07. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú, so sídlom Exekútorského úradu P. Jilemnického
1, 934 01 Levice, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1135/2008.

Tunajší súd uznesením č.k. 4Er 1045/2008-13 zo dňa 15. 12. 2008, ktoré v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE 19/2009-29 zo dňa 03. 03. 2009 nadobudlo právoplatnosť
dňa 16. 03. 2009, rozhodol aj bez návrhu o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia
konaní vo veci samej vedených na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 6 Cbi 111/2005 a 9Cbi 15/2006.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") súd exekúciu
zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 57 ods. 1 písm. a) exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania zastavená. Rozhodnutiu o zastavení tak nebráni ani

nariadenie odkladu vykonávania exekúcie.

Súd sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie zaoberal otázkou, či na nútený výkon rozhodnutia bolo
vydané rozhodnutie, ktoré môže byť podľa Exekučného poriadku exekučným titulom pre vykonanie
exekúcie. Vychádzal pritom z nižšie uvedeného stavu:

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť
17. júla 1999) sa Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa zo zákona dostala do likvidácie (§

34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov). Následne rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č. k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca

konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer, toto rozhodnutie je
exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky
na oprávneného z tohto konania. Pre ďalší postup považoval súd za určujúcu otázku, či exekučný titul,
ktorým v danej veci má byť platobný výmer vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej
podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, ktorých právnym dôvodom

je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí
je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných
rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na

mieste (§ 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku). Exekučný titul v predmetnej exekúcii bol vydaný
podľa zákona č. 273/1994 Z. z., pričom pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné
poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať
rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení §
58 zákona č. 273/1994 Z. z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie

bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Ako vyplýva z vyššie uvedeného stavu, platobný výmer,
ktorý je exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty
úpadcu, ktorým bol majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobné
výmery vydané správcom konkurznej podstaty sú exekučnými titulmi, pričom túto otázku je potrebné
posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty.

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti je potrebné rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali
v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má
pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon
práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie

vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie
uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej
poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony
(podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok
úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len

právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala.Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie
je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41
Exekučného poriadku.

Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o
rozhodnutievykonateľnépomateriálnejajformálnejstránke.Ibavykonateľnérozhodnutietotižumožňuje
v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá
predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či

rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku
ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný
orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o
právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale
naopak,mátozanásledok,žetakétorozhodnutieniejemožnévykonať.Niejetotižaktomštátnejsprávy,
resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom

na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci
hľadieť ako na nulitný akt. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, a to z rozhodnutí č.k. 3 M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009, č.k. 7 Cdo 23/2011
z 31. marca 2011 a z Uznesenia Ústavného súdu č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo 18. februára 2010.

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty

v danej veci hľadieť ako na nulitný akt, keďže tento bol vydaný správcom konkurznej podstaty ako
nepríslušným orgánom na jeho vydanie. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený
vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom každého
výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon neprípustný. Takto je potrebné vykladať slová zákona
"rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným". Nezáleží na tom, či tu je rozhodnutie, ktoré dosiaľ nie je

vykonateľné, alebo tu také rozhodnutie vôbec nie je.

Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že v
preskúmavanej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor súdu na výzvu oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje, preto súd o trovách exekúcie
súdneho exekútora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 74,02 Eur (2.230,- Sk).

Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia
povinným v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená v dôsledku zavinenia oprávneného,
nakoľko sa domáhal vykonania exekúcie na základe nulitného právneho aktu, v danom prípade nie je
možné na úhradu vzniknutých trov exekúcie oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených

trovách oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 30. 08. 2010, oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora.Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.

Keďže súd v danej veci zistil dôvody pre zastavenie exekúcie a podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku exekúciu zastavil, musel zamietnuť aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
nakoľko na podklade nulitného exekučného titulu nie je možné ďalej v exekúcií pokračovať a ani udeliť
súhlas na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveriť nového súdneho exekútora.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných

aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte

a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.