Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211235005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211235005.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: W. obchodná banka, a.s., G. XX, XXX XX R., IČO:
XX XXX XXX, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanej: G. E.,
nar. XX.X.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX L., zast. JUDr. Darina Solárová, advokátka, Škultétyho 3, 040 01
Košice, v konaní o zaplatenie 322,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 18.3.2013, č.k. 35Cb/97/2012-69 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, v ktorom súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,83 eur s 9,25%-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 194,39 eur od 31.10.2011 do zaplatenia, so 16,90%-

ným ročným úrokom zo sumy 165,97 eur od 31.10.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 322,83 eur s 9,25% -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 309,39 eur
od 31.10.2011 do zaplatenia, so 16,90%-ným úrokom zo sumy 165,97 eur od 31.10.2011 do zaplatenia,
titulom záväzku vzniknutého v dôsledku neuhradenia prečerpaného účtu.

Vykonaným dokazovaním zistil, že 21.4.2005 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu
(W. obchodní banka, a.s.) Zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu č.
XXXXXXXXX/XXXX v mene SKK a úprava vzájomných vzťahov medzi W., a.s. a majiteľom účtu pri
poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb W.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné obchodné podmienky W., a.s.. Dňa 26.4.2005 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu (W. obchodní banka, a.s.) Zmluvu o prečerpaní, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné

prostriedky formou povoleného prečerpania na jej bežnom účte do výšky úverového limitu 167,97 eur
(5.000,-Sk). Ďalej zistil, že listom zo dňa 6.4.2011 označeným ako „Posledná výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky“, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 92,82 eur, v dôsledku nezabezpečenia
dostatku prostriedkov k úhrade povinností vyplývajúcich zo zmluvy o povolenom prečerpaní. Keďže
žalovaná na výzvu doručenú jej dňa 11.4.2011 nereagovala, listom zo dňa 3.7.2011 jej žalobca oznámil
zosplatnenie úveru k 30.6.2011 so záväzkom k uvedenému dňu vo výške 303,72 eur, ktorý žiadal

zaplatiť do 14.7.2011. Žalovaná ani na túto výzvu nereagovala. Z výpisu z aktuálneho stavu úveru
č. XXXXXXXXXX ku dňu 30.10.2011 mal za preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti, keďnesplácala poskytnutý úver (Povolené prečerpanie bežného účtu) a ku dňu vyhotovenia aktuálneho
stavu úveru, t.j. ku dňu 30.10.2011 neuhradila žalobcovi celkovú dlžnú sumu 322,83 eur, pozostávajúcu
z dlžnej istiny vo výške 165,97 eur, z vyčíslených úrokov z úveru k uvedenému dňu v sume 28,42 eur, z

vyčísleného úroku z omeškania k uvedenému dňu v sume 13,44 eur a poplatkov vo výške 115,- eur.

Z takto vykonaného dokazovania s prihliadnutím k stanovisku žalovanej k istine 165,97 eur mal súd
za preukázané, že žalovaná porušila podmienky uzavretej Zmluvy o povolenom prečerpaní finančných
prostriedkov a omeškaním s platením splátok jej vznikol záväzok vo výške 207,83 eur (165,97 eur istina),
úroky z úveru k uvedenému dňu v sume 28,42 eur a vyčíslený úrok z omeškania k uvedenému dňu v
sume 13,44 eur. Na základe uvedného ju preto súd na úhradu tejto sumy zaviazal. Vo zvyšnej časti,

kde žalobca žiadal priznať sumu 115 eur, súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal,zakýchpoplatkovanazákladečohobymumalvzniknúťnárokvočižalovanejzuvedeného
titulu. Súd zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z úveru vo výške 16,90% ročne z dlžnej
istiny vo výške 165,97 eur od 31.10.2011 do zaplatenia, nakoľko splatnosť záväzku nastala po uplynutí
lehoty danej žalobcom v zosplatnení úveru, t.j. dňa 15.7.2011, pričom samotná výška úroku vyplýva zo

sadzobníka úrokových sadzieb tvoriacich súčasť zmluvných dojednaní účinných od 1.10.2011 (§ 497, §
504, 708 ods. 1, 709 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Zároveň súd priznal podľa § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust.§ 369 ods.1 Obchodného
zákonníka a súvisiacich ustanovení aj žiadané zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
vyčíslení nárokov žalobcom, vo výške 9,25% ročne zo sumy 194,39 eur, t.j. z dlžnej istiny a zo sumy

28,42 eur, t.j. z vyčísleného úroku do 30.10.2011.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu
(207,83 eur - 115,00 eur) žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku - výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o trovách konania,
podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p..

Dôvodil, že suma 115,- eur predstavujúca poplatky bola riadne vyčíslená v delikvencii úverového účtu ku
dňu 30.10.2011, z ktorej vyplýva, že k tomuto dňu boli vyčíslené a nezaplatené poplatky vo výške 115,-
eur. Podrobnejšiu špecifikáciu vyčíslených poplatkov bolo možno súdu predložiť, avšak právny zástupca
žalobcu nebol vyzvaný na ich predloženie a nakoľko žalovaný uplatnené poplatky nerozporoval, nemal
žalobca pochybnosť o tom, že takto predložená špecifikácia je postačujúca na to, aby súd rozhodol vo

veci samej.

Poukázal aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý možno podľa
§ 172 ods. 1 prvá veta O.s.p. vydať, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy
vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Podľa názoru odvolateľa z vyššie uvedeného je
zrejmé, že súd môže vydať platobný rozkaz len vtedy, ak žalobca spolu s podaním žaloby predloží také

listinné dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybnosti identifikujú a preukazujú právny dôvod žaloby, teda
skutkové okolnosti a ich právne posúdenie a súčasne nevyvolávajú potrebu dodatočného ozrejmenia
skutkového alebo právneho stavu (inak by súd musel vo veci nariadiť pojednávanie). Zdôraznil, že aj
keď došlo k zrušeniu platobného rozkazu, považuje za rozporný s princípmi právneho štátu taký postup
súdu, ktorým bez zmeny skutkových alebo právnych okolností žalobu v časti zamietne, napriek tomu,

že ten istý súd jej už predtým vyhovel vydaním platobného rozkazu. Dôvodí teda, že uniesol dôkazné
bremeno už podaním návrhu na začatie konania aj ohľadom zamietnutej časti žaloby.Na základe uvedeného sa domáhal zmeny rozsudku v napadnutej časti - vyhoveniu žalobe.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a rozsudok v napadnutej časti
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2).

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f), t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a písm. d), t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal. Podľa § 205 a) O.s.p., sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie,
t.j. účastníci nemôžu s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy a nové skutočnosti,
než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na základe vyššie uvedeného sa preto odvolací
súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutia a

bol z nich vyvodený správny právny záver.

V prejednávanej veci bol dňa 26.3.2012 pod č.k. 35Rob/259/2011-21 v súlade s § 172 O.s.p. vydaný
platobný rozkaz, ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu sumu 322,83 eur, úrok vo výške 16,90 ročne zo sumy 165,97 eur od 31.10.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 309,39 eur od 31.10.2011 do zaplatenia a nahradil

trovy konania vo výške 77,54 eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor s odôvodnením. V podanom
odpore žalovaná rozporovala sumu 165,97 eur (t.j. sumu povoleného debetu, ktorú mala banka nechať
na účte, nie odoslať exekútorovi).

Vo veci bolo vytýčené pojednávania na deň 22.10.2012 a 18.3.2013. Svoju neúčasť na pojednávaní
žalobca ospravedlnil hospodárnosťou konania a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho

neprítomnosti s tým, že opakovane sa vyjadroval k námietkam žalovanej ohľadom sumy 165,97 eur.

Na pojednávaní dňa 18.3.2013 súd vo veci meritórne rozhodol. Tomuto pojednávaniu predchádzalo
vyjadrenie žalobcu, kde žiada, aby súd v plnom rozsahu priznal nárok uplatnený žalobou, pričom ak by
súd usúdil, že výsluch žalobcu je pre konanie potrebný, alebo aby na základe vykonaného dokazovania
postupom podľa § 118 ods. 2 O.s.p. nepovažoval uplatňovaný nárok podľa § 118 ods. 2 O.s.p. za

dostatočne preukázaný, vypočul žalobcu, resp. právneho zástupcu prostredníctvom dožiadaného súdu
(uvedené odôvodnil hospodárnosťou konania), resp. žiadal odročiť pojednávanie s tým, že sa vyjadrí k
všetkým skutočnostiam, ktoré považuje súd za nepreukázané.

Súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti zamietol nakoľko dospel k záveru, že žalobca ohľadom
uplatnenej sumy 115,- eur neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, z čoho (akých konkrétnych

poplatkov) uvedená suma pozostáva.

Uvedeným konaním bola podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá
možnosť konať pred súdom, a to najmä s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, keď žalobca
upozornil súd na skutočnosť, že v prípade, ak súd považuje nejakú časť nároku za nedostatočne
preukázanú, doloží, resp. ozrejmí potrebné skutočnosti.

Odvolací súd ale zároveň dáva do pozornosti odvolateľa, že vyčíslenie sumy v delikvencii úverového
účtu rozhodne nemožno považovať za jej preukázanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3
O.s.p.).Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.