Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/411/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214635
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214635.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin
č. k. 10C/228/2012-54 zo dňa 10. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil prebiehajúce konanie a vec postúpil Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keď konštatoval, že navrhovateľ
nepreukázal uplatnenie nároku na príslušnom orgáne (nedoložil žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku, a preto súd nevedel vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti
SR a uplatnený v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností). Išlo o
tzv. delenú právomoc (ust. § 8 O.s.p.) a súd nemal preukázanú základnú procesnú podmienku konania
a nemal právomoc rozhodovať o nároku navrhovateľa. Nedostatok právomoci založil taký nedostatok,
pre ktorý nemohol v konaní pokračovať (§ 104 ods. 1 O.s.p.).

Proti uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľ.
Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac
tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd bez zistenia
rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie v konkrétnej veci
nebola podaná, a to napriek tomu, že v priebehu konania predložil dôkaz preukazujúci danú skutočnosť
a označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. K danému záveru súd nedospel s určitosťou,
ale len na základe pochybnosti, ktorú si zároveň sám založil. V ďalšom poukázal na to, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. V tejto súvislosti upozornil i na právny názor vyslovený Krajským súdom
v Trnave, najskôr v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 zo dňa 17. 10. 2012, kde v právne a skutkovo
zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a prikázal vec na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Ďalej zdôraznil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazom a
prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods.
1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ako vyplýva zo súdneho spisu, navrhovateľ sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát a aby
sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní.

Otázka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je upravená v už spomínanom zákone č.
514/2003 Z. z.. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §
4 a 11. Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.

V prejednávanej veci navrhovateľ predložil súdu fotokópiu sprievodného listu k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Aj keď v tomto smere možno súhlasiť s názorom prvostupňového
súdu, že z takéhoto dôkazu nevyplýva podanie žiadosti v tejto konkrétnej veci je nepochybné i zo
samotného vyjadrenia odporcu, že takáto žiadosť doručená bola. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že
pokiaľ navrhovateľ ako dôkaz toho, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol prvostupňový súd zastaviť konanie
a postúpiť vec argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz. Odporca sám vo svojom
vyjadrení poukazoval na to, že sa snažil odstrániť nedostatky žiadosti, pričom navrhovateľ neposkytol
potrebnú súčinnosť, a preto podľa názoru odvolacieho súdu i s prihliadnutím na ust. § 16 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. je potrebné považovať podanie navrhovateľa za uplatnenie nároku na náhradu škody.

Nemôže byť na ujmu navrhovateľa, ak príslušný orgán vec v zákonom stanovenej lehote neprejednal
a subjektívne vyhodnotil žiadosť ako nepostačujúcu bez toho, aby o takomto postupe primeraným
spôsobom upovedomil navrhovateľa (navrhovateľ by mal byť informovaný o postupe príslušného orgánu
najmä v prípade, ak nemieni jeho žiadosti vyhovieť).

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať návrh navrhovateľa a vo veci
meritórne rozhodnúť.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom na ust. § 15 ods. 1 O. s.
p. odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť sudkyne JUDr. Márie
Gazdačkovej.
Ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku § 14 a nasl. O.s.p. predstavuje výnimku z významnej
ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka
konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania
veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého
rozhodovania.

Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci
založil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.