Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/364/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214311.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava,ul.Pribinovač.25,IČO:35807598,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomFridrichPaľko,
s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.

k. 15C/199/2012-71 zo dňa 19. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie v hore uvedenej veci zastavil. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že nevyhnutným predpokladom, aby žalobca mohol byť v konaní pred

súdom úspešný je potrebné, aby jeho nárok bol predbežne prerokovaný podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.) a predbežné prerokovanie nároku predstavuje aj
podmienku konania o nároku na náhradu škody podľa predmetného zákona v konaní pred súdom. Súd
sa pokúsil tento nedostatok podmienky odstrániť výzvami adresovanými žalobcovi.
Podaním doručeným súdu dňa 6.6.2013 žalobca zaslal reakciu na výzvu na výzvu, v ktorej uviedol,

že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným
žalovanému,ktorýbyobsahovalvyznačenýdátumpodania.Žalobcapodaloriginálnávrhunapredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podaním žalovanému osobne do podateľne a žalovaný potvrdil
prijatie individuálneho nároku spolu s prijatím iných individuálnych návrhov, označením ich súpisu
prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil
žalovaný do svojho príslušného spisu a preto žalobca navrhol, aby ako dôkaz v konaní súd vykonal

oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného.
V prípade pochybnosti navrhol, aby súd získal vyjadrenie žalovaného ohľadne doručenia návrhu na
predbežné prerokovanie. Poukázal tiež na postup súdu s tým, že nepredloženie návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nie je nedostatkom podania, ktorý by mal byť odstránený v
režime podľa ust.§ 43 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu nebolo možné nedostatok podmienky konania spočívajúci v

tom, že žalobca súdu nepreukázal predbežného prerokovanie jeho nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. odstrániť. Z toho dôvodu postupoval podľa § 104 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) a konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., nakoľko žalobca zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť, a preto by mal nahradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný si trovy
konania neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Tvrdil, že na Ministerstve spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu

škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal tým, že mu predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Žalovaný, za ktorého koná práve Ministerstvo spravodlivosti
SR skutočnosť, že by žalobca v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody práve v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby nikdy nenamietal, a táto otázka
nie je v konaní spornou. Podľa žalobcu viackrát súdu označil dôkaz, ktorý žiada v tomto konaní

vykonať, a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR k jemu podanej
žiadosti o predbežné prerokovanie. Dôkaz okresný súd vôbec nevykonal a návrh žalobcu ignoroval bez
kvalifikovaného odôvodnenia.
Podľa žalobcu prvostupňový súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné
prerokovanie v konkrétnej veci nebola podaná, a to napriek tomu, že jednak predložil súdu dôkaz
preukazujúcidanúskutočnosťajednakoznačilďalšídôkaz,ktorýdanúskutočnosťpotvrdzuje.Kdanému

záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú
si zároveň sám založil. Uvedenú skutočnosť tak nemal preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval.
Žalobca bol názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne prerokovaný,
čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K naplneniu
pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde preto už samotným podaním žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola žiadosť jednoznačne podaná,
čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojich vyjadrení.
Zároveň žalobca zdôraznil, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca. Poukázal na svoje podanie
(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z

konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské

práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.
V ďalšej časti odvolania žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré sa však netýkali tohto rozhodnutia, ale iného
konečného (meritórneho) rozhodnutia súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanému domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného

súdu Martin, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 609000149
dlžníkom Roman Martinka ako povinným v exekučnej veci sp. zn. EX 7638/2011, postupom, v ktorom by
správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd uznesením zo dňa 18. 12. 2012 č. k. 15C/199/2012-23 podanie žalobcu zo dňa 21. 09.
2012, ktoré mu bolo doručené dňa 27. 09. 2012, odmietol.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd uznesením zo dňa 28. 02. 2013 č. k. 8Co/50/2013-60 zrušil
uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bol zhodne s odvolateľom - žalobcom

toho názoru, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol
prvostupňový súd jeho podanie odmietnuť argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený
dôkaz, o to viac, že žalovaný doposiaľ takúto skutočnosť, t. j. neprerokovanie nároku žalobcu o náhraduškody nenamietal. Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný súd dôkaz označený
žalobcom vykonal.

Okresný súd následne listom zo dňa 25. 04. 2013 vyzval žalovaného na oznámenie či a kedy bola
žalobcompodanápísomnážiadosťnapredbežnéprerokovanienárokuvzmysleust.§15aa§16zákona
č. 514/2003 Z. z. v tejto konkrétnej veci, s totožnou výškou škody a ohľadne totožného dlžníka, pod akou
spisovou značkou sa konanie u neho vedie, či už bol nárok žalobcu predbežne prerokovaný, prípadne
či sa o ňom rozhoduje. Zároveň súd žiadal o zaslanie kópie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie,

nakoľko nebola súčasťou žaloby žalobcu zo dňa 21. 09. 2012.
Žalovaný v liste zo dňa 17.5.2013, ktorý bol súdu doručený 23. 05. 2013 potvrdil, že mu bolo v rozmedzí
od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012 doručených viac ako 43.000 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Uviedol tiež, že neviedol osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko
tieto žiadosti boli doručené so sprievodnými listami zo dňa 23. 04. 2012, 27. 04. 2012, 30. 04. 2012, 25.
05. 2012, 30. 05. 2012, 25. 09. 2012 (k dátumu 25. 09. 2012 mu boli doručené dva sprievodné listy so

žiadosťami)riešilosobitnejednotnýmpostupomobjemžiadostídoručenýchspoločnektomuistémudňu.
Na základe tohto kritéria bolo vytvorených 8 spisov, predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v ôsmich
sprievodných listoch, ktoré boli MS SR doručené k vyššie uvedeným dňom. Vzhľadom na uvedené nie je
možné predložiť súdu kópiu konkrétnej žiadosti o predbežné prerokovanie. Dodal, že žalobca neposkytol
v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku lebo

napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, bola mu zo strany žalobcu doručená všeobecná
odpoveď. V tejto nepreukázal ním požadované skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie. Uvedeným
konaním žalobcu bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a žalovaný nepovažoval preto
nárok žalobcu za predbežné prerokovaný.
Z obsahu spisu okresného súdu tiež vyplýva, že podaním označeným ako „Sprievodný list k žiadostiam o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ žalobca podáva žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku náhradu škody zo dňa 21. 09. 2012, pričom škoda poškodenému vznikla postupom príslušného
okresného súdu v exekučných veciach uvedených v prílohách tohto sprievodného listu. Každá jednotlivá
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou
je plnomocenstvo. Z výňatku zo zoznamu vyplýva, že je v ňom pod označením č. 5358 uvedené

nasledovné: ISTINA RS 609000149 J. F., nar. XX. XX. XXXX, EX 7638/2011 Okresný súd Martin. List
spolu s prílohou bol doručený žalovanému osobne dňa 25. 09. 2012.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
rozhoduje súd. Poškodený sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal
príslušný orgán o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie, a tento orgán neuspokojil nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ktoré vychádza z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. a oboznámiac
sa s obsahom spisu je podľa odvolacieho súdu pre prejednanie tohto nároku potrebné vopred preukázať
zo strany poškodeného, v danom prípade žalobcu, podanie písomnej žiadosti adresovanej príslušnému
orgánu. V tomto smere mal hodnoverne preukázané, že žalobca dňa 25. 09. 2012 písomne požiadal
príslušný orgán žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj žalovaný a

to v podaní zo dňa 30. 04. 2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky žalovaného na sprievodnom
liste.Pokiaľokresnýsúdpoukazovalnanepreukázaniepodaniažiadostiskonkrétnymobsahomodvolací
súd na túto skutočnosť neprihliadol v prvom rade aj preto, že ani samotný žalovaný túto nevedel
preukázať. Okrem toho žalovaný tvrdil, že žalobca mu neposkytol súčinnosť lebo žiadosť nemala
požadované náležitosti. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípade neodstránenia

nedostatkov žiadosti, by v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č. 514/2003
Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona
uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Aj preto obsah žiadosti nebol rozhodujúci.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, že rozhodol vylúčený sudca poukazuje na to, že tento dôvod

je rovnaký ako v jeho prvom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu a k tomuto odvolací súd zaujal
právny záver (viď uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. 8Co/50/2013-60. Z toho dôvodu sa k nemu
opätovne nevyjadruje.Za daného stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude konať o uplatnenom nároku žalobcu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .