Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218325
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712218325.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 360,- Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 19604/12 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 12Er/71/2012-17 zo dňa 17. januára
2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 12Er/71/2012-17 zo dňa 17. januára 2013 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 12Er/71/2012-17 zo dňa

17. januára 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 04796/11 zo dňa 24. júna 2011 na základe Zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 02. augusta 2010, bol vydaný v rozpore so
zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd predmetný právny vzťah

medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom posúdil ako spotrebiteľský aj s
ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj z vzhľadom k
tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne. Exekučný súd posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Exekučný súd poukázal na ust. § 53 ods. 4 OZ, ktorý obsahuje exemplikatívny príkladný,
t.j. neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo
strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú
prax. V tomto výpočte je od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku. Za takúto neprijateľnú podmienku exekučný súd považoval dohodu o
vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dojednanie dohody
o vyplnení zmenky je podľa exekučného súdu podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) Smernice
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s ustanovením Prílohy
od. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a
dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo

strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne zo
sumy 355,- Eur od 08.12.2010 do zaplatenia, tak ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil.Exekučný súd tiež zistil, že predmetná Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN),
pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere,
ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade

sa poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd tiež zistil, že predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje
povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu obchádzajúceho

zákon platí aj pre rozhodcovskú doložku. Išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, preto
povaha zmluvy je adhézna, a teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. V predmetnom prípade bolo dôsledkom a
účinkom rozhodcovského konania práve to, že konajúci rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia
v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
príslušné ustanovenia Smernice 93/13/EHS a Smernice 2008/48/ES, ako aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Exekučný titul, ktorý má byť podkladom na vykonanie exekúcie, je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch, Smernice Rady 93/13/EHS a Smernice
Rady 2008/48/ES, a preto nespĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu.
Exekučný súd preto z uvedených dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie ju podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie
exekučného súdu trpí tiež inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Exekučný súd sa
totiž v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok

stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd nezohľadňoval a v
tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel.
Rozhodnutie exekučného súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že na uvedený prípad nie je
prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Aplikáciou ust. § 54 OZ, ktorú použil

konajúci súd možno podľa odvolateľa dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom
vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského.
Exekučnýsúdnezisťovalaaninevykonávalžiadnedokazovanieotom,čidanývzťahbolspotrebiteľským
vzťahom, pričom pokiaľ posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel mať napevno ustálené, že fyzická

osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári, bola v skutočnosti spotrebiteľom. V tomto
smere však exekučný súd žiadne dokazovanie nevykonával. Podľa odvolateľa súd takto nezohľadňoval
ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného
zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ ďalej
v odvolaní poukázal na to, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby

dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne,pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04. Podľa názoru
odvolateľa, tým, že súd zastavil celé exekučné konanie, zbavil oprávneného možnosti domáhať sa
plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje práva,

a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
03. septembra 2012 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 360,- Eur (10 845,36 Sk)
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 360,- Eur (10 845,36 Sk) od. 08. decembra
2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 360,- Eur (10 845,36

Sk) od 21. februára 2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 154,15 Eur (4 643,93 Eur) a
trov exekúcie oprávneného 106,19 Eur (3 199,08 Sk) na základe exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 04796/11 zo dňa
24. júna 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 01. augusta 2011 a

vykonateľnosti 04. augusta 2011. Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 02. augusta 2010, ktorú si zabezpečili blankozmenkou
vystavenou dňa 02. augusta 2010. Oprávnený a povinný sa podľa Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa 02. augusta 2010, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02. augusta 2010, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa

dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody
o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovskýrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v konaní došlo k inej vade, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu považoval jeho nedostatočné
odôvodnenie, z ktorého nebolo možné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel exekučný
súd k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pričom sa „v napadnutom rozhodnutí
obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho,
aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym

poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu)“. Odvolací súd nesúhlasí s názorom oprávneného
uvedeným v odvolaní, pretože exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, na základe
akých skutočností posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Posúdenie, či
konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu
zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi

oprávneným a povinným dňa 02. augusta 2010, v ktorej povinný uviedol, že úver je poskytnutý na výkon
zamestnania, je zmluvou, na ktorú sa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Avšak podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára
2008 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto ustanovení vyplýva, že predmetná Zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi
oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj
bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZRK.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

K námietke odvolateľa, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci odvolací súd uvádza, že
rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd

ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu jepre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 02. augusta 2010 exekučný súd správne
právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania
napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už
sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto

texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku
zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda
ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku

dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak
ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, svojím spotrebiteľom, spôsobuje tým
značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom

nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd
preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS
55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať prípustnosť

exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu
exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.