Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/939/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113208038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113208038.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom
Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, právne zast. Mgr. Robert
Antal, advokát so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému: Q. A., N.. XX.
XX. XXXX, A. V. A. XXXX/X, XXX XX A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 144,66
eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská
Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1210/2013, o návrhu oprávneného na
čiastočné zastavenie exekúcie a o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje v časti istiny vymáhanej pohľadávky vo výške 42,48 eura.

Súd námietkam povinného proti exekúcii týkajúcim sa časti istiny vo výške 16,60 eura vyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
144,66 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových
nedoplatkov Mesta Banská Bystrica č. OEM DP 55012/9323/2013/Br zo dňa 08. 03. 2013.

Poverením č. 5601 * 092584 zo dňa 11. 04. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, 974 01
Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1210/2013.

Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinného označené ako "Sťažnosť
na vydanie exekučného vykonanie Okresným súdom B. Bystrica pod č. 5601 * 092584 zo dňa 11. 4.
2013" zo dňa 23. 05. 2013 s prílohami. K podaniu súdny exekútor pripojil aj fotokópiu upovedomenia
o začatí exekúcie zo dňa 06. 05. 2013 a dokladu preukazujúceho doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému dňa 13. 05. 2013.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok)
sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa
ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Súd po preskúmaní obsahu podania povinného
označeného ako "Sťažnosť na vydanie exekučného vykonanie Okresným súdom B. Bystrica pod č.
5601 * 092584 zo dňa 11. 4. 2013" zo dňa 23. 05. 2013 dospel k záveru, že uvedené podanie je
potrebné posudzovať ako námietky povinného vznesené proti exekúcii, nakoľko povinný v podaní
uvádza skutočnosti, ktorými namieta neoprávnenosť vedenia exekúcie a to v časti vymáhaného nároku.

Dňa 26. 08. 2013 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinnej, ktorým
zároveň oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie v uhradenej časti vymáhaného nároku vo výške
42,28 eura, ktorá predstavuje daň za psa za rok 2005 a 2006 spolu vo výške 33,18 eura a sankčný úrok
za rok 2005 vo výške 9,10 eura. Oprávnený trvá na návrhu na vykonanie exekúcie v zostávajúcej časti
vymáhanej pohľadávky spolu vo výške 102,38 eura (predstavujúcej daň za psa za rok 2007 vo výške
33,19 eura, za rok 2008 vo výške 33,19 eura, za rok 2009 vo výške 33,19 eura a za rok 2010 vo výške
2,81 eura), ako aj v časti trov exekúcie, t.j. trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní
vo výške 38,66 eura.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd na základe návrhu oprávneného exekúciu
zastavil v časti istiny vymáhanej pohľadávky vo výške 42,28 eura, nakoľko podanie návrhu na zastavenie
exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu
iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.

Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že uhradil daň za psa za rok 2005, 2006 a čiastočne
za rok 2007. Povinný uviedol, že dňa 31. 05. 2006 zaplatil oprávnenému priamo do pokladne 33,19
eura (1.000,00 Sk) ako daň za psa za roky 2005 a 2006. Povinný ďalej uviedol, že dňa 31. 05. 2007
uhradil daň za psa za rok 2007 vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) poštovým poukazom č. 1086. Povinný
kontaktoval správcu dane - Mesto Banská Bystrica, pričom mu bolo oznámené, že úhrada dane za psa
za rok 2007 vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) sa v evidencii správcu dane nenachádza. Povinný k svojmu
podaniu pripojil fotokópiu rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OEM DP 168455/20822/097531/11/Ru
zo dňa 29. 06. 2011 o zriadení záložného práva, fotokópiu príjmového pokladničného dokladu Mesta
Banská Bystrica zo dňa 31. 05. 2006, fotokópiu poštového peňažného poukazu zo dňa 31. 05. 2007,
fotokópiu rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. 0097531 zo dňa 14. 03. 2006.

Podaním zo dňa 23. 08. 2013 sa k námietkam povinného vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že úhradu
dane za psa za rok 2007 vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) od povinného neeviduje. Povinný v poštovom
poukaze č. 1086 uviedol nesprávny variabilný symbol 1590097531, pričom správny variabilný symbol je
1550097531. Správny variabilný symbol je uvedený v Rozhodnutí o pridelení evidenčného čísla a čísla
účtu, na ktoré sa uhrádza daňová povinnosť za psa.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie
o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam
vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá
nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody
zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Súd konštatuje, že povinný podal námietky proti exekúcii v zákonnej lehote.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (zastavenie
exekúcie z dôvodu zániku práva po vydaní exekučného titulu) prichádza do úvahy bez ohľadu na
to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva
priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik
práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od
vykonania exekúcie (z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov /v znení účinnom do 31. 08. 2007/ (ďalej len "zákon o správe daní") daň sa platí
príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná
daň, na ktorej úhradu je platba určená. Správca dane prijme platbu na úhradu príslušnej dane, a ak
platba nie je označená, použije ju v poradí podľa odseku 5; v takom prípade správca dane daňovému
subjektu oznámi, na aký účel podľa odseku 5 prijatú platbu použil.

Podľa § 58 ods. 3 zákona o správe daní prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň
zaevidovania platby je zhodný s dňom jej zaúčtovania.

Podľa § 58 ods. 4 zákona o správe daní daň možno platiť

a) bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,

b) v hotovosti,

1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,

2. zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou
exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,

3. zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,

4. pri platbách do 10 000 Sk správcovi dane, ktorým je obec; na prijatú platbu je zamestnanec správcu
dane, ktorým je obec, povinný vydať potvrdenie.

Podľa § 58 ods. 5 zákona o správe daní prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí:

a) peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,

b) bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,

c) vyrubený rozdiel dane,

d) najstaršie daňové nedoplatky,

e) úrok,

f) pokuta,

g) sankčný úrok.

Podľa § 58 ods. 6 zákona o správe daní správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie
je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový
subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.

Daň za psa upravuje zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady v ust. § 22 až § 29. Podľa § 25 ods. 1 vety prvej zákona č. 582/2004
Z.z. sadzbu dane určí obec v eurách za jedného psa a kalendárny rok. Podľa § 12 ods. 1 všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 173/2006 s účinnosťou od 1. januára 2007 je ročná
sadzba dane za jedného psa v celom meste 33,19 eura (1.000,00 Sk).

Súd považoval za nevyhnutné si najprv zodpovedať otázku, či ustanovenie § 58 ods. 6 zákona o
správe daní možno vyložiť tak extenzívne, že každú platbu vykonanú daňovým subjektom, prípadne
inou osobou musí správca dane prijať a bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu ju považovať za platbu
plnenú za daňový subjekt.

Súd považoval na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že rozhodnutím Mesta
Banská Bystrica č. 0097531 zo dňa 14. 03. 2006 bolo povinnému ako daňovému subjektu na účely
uhrádzania dane za psa pridelené evidenčné číslo - variabilný symbol XXXXXXXXXX. V predmetnom
rozhodnutí je uvedené aj číslo účtu, na ktoré je daňový subjekt povinný uhrádzať daň za psa -
XXXXXXXXXX/XXXX.

Z poštového peňažného poukazu pod. číslo XXXX zo dňa 31. 05. 2007 vyplýva, že povinný uhradil
16,60 eura (500,00 Sk) v prospech účtu Mesta Banská Bystrica č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným
symbolom XXXXXXXXXX. Súd má za preukázané, že vo variabilnom symbole uvedenom v poštovom
poukaze povinný urobil zrejmú chybu v písaní, keďže sa len jedno číslo líši od správcom dane určeného
variabilného symbolu (evidenčného čísla).

V súlade s ust. § 31 ods. 11 zákona o správe daní je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých
dokladoch, ktoré bude vydávať a tiež pri styku so správcom dane pridelené evidenčné číslo. Ustanovenie
§ 58 ods. 6 zákona o správe daní upravuje možnosť kedy za daňový subjekt môže uhradiť jeho
daňovú povinnosť aj iná osoba. Zákon neukladá povinnosť správcovi dane skúmať, z akého účtu,
prípadne od koho bola platba prijatá a nie je ani len povinný skúmať, aké pohnútky viedli prípadného
platiteľa odlišného od daňového subjektu, aby platbu zrealizoval. Je nepochybné, že správcom dane
pridelené evidenčné číslo je identifikátorom pre správne priradenie platby, avšak evidenčné číslo vo
forme variabilného symbolu nemôže byť považované za základný a určujúci znak prejavu vôle uhradiť
daň za iný subjekt. Je nutné uviesť, že povinný, hoci s chybou v písaní, mal vôľu zaplatiť svoju daňovú
povinnosť, i keď nie včas a v celom rozsahu.

Na podporu tvrdení poukazuje súd na záver vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí 4Af S
4/2003-60 zo dňa 25. 02. 2003, ktorý uviedol "základným predpokladom pre aplikáciu neprípustnosti
vrátenia platby správcom dane je zistenie, či išlo o platbu dane a zistenie, že ten, kto platil, platil za
dlžníka". Súd dospel k záveru, že ak by sa ust. § 58 ods. 6 zákona o správe daní malo vykladať tak,
že všetky platby, ktoré boli vykonané nie daňovým subjektom, nemohli byť vrátené správcom dane
za žiadnych okolností bez výnimiek, bez posúdenia okolností jednotlivého prípadu, znamenalo by to
porušenie princípu spravodlivosti. Rozhodol sa preto použiť kritérium správnosti zákona a kritérium
spravodlivosti. "Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne
právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné,
okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej
miery, že zákon musí ako "nenáležité právo" spravodlivosti ustúpiť." ("Radbruch Gustáv", Spravedlnost a
právní jistota, Právní rozhledy č. 16, roč. 2009, s. 582). Podľa Radbruchovej formuly sudca, ktorý by mal
aplikovať zákon porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť musí vychádzať z tejto spravodlivosti a
náplň zákona ignorovať ako bezprávne právo. Teda pokiaľ je rozpor so spravodlivosťou extrémny, potom
má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem. (z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/136/2011 zo dňa 29. 05. 2012)

Súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že použitie ust. § 58 ods. 6 zákona o správe
daní v každom prípade bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu je nespravodlivým ustanovením
nespravodlivého zákona. Za prirodzené a správne musí byť považované to, že oprávnený ako správca
dane mohol prijatú platbu povinného plnenú bez vôle plniť za iného preúčtovať a považovať za plnenie
jeho daňovej povinnosti hneď ako sa o skutočnej vôli platiteľa dozvedel. Povinný plnil v presvedčení, že
plní svoj vlastný záväzok (daňovú povinnosť).

Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že v predmetnej veci nastali podmienky pre možnosť
prijatia záveru o dôvodnosti námietok povinného proti vymáhanému nároku v časti istiny vo výške
16,60 eura, predstavujúcej časť dane za psa, ktorú bol povinný povinný uhradiť za rok 2007 a preto
súd o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku nie je prípustné odvolanie. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti výroku tohto uznesenia o vyhovení námietkam proti exekúcii je prípustné podať odvolanie do 15
dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods.
2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.