Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 9, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111225007
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111225007.3

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Údernícka 5, proti odporcovi: J. L. V. Y., bytom R. nad F., K. I XX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám.
legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul.

Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 870,06 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania

n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľovi s a v r a c i azaplatený súdny poplatok vo výške 50,37 eur
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.10.2011 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ

domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 870,06 eur spolu
s príslušenstvom. Súdny poplatok navrhovateľ zaplatil vo výške 57 eur kolkovými známkami spolu s
návrhom. Podaním zo dňa 17.01.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.01.2012, vstúpil na základe
vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre celé konanie, JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. Hrdinov 163/66, na základe plnomocenstva zo dňa

28.11.2011. Na základe návrhu navrhovateľa súd dňa 22.02.2012 vydal platobný rozkaz č.k. XXRo/
XXXX/XXXX- 29, ktorý doručil účastníkom konania a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Vstup
vedľajšieho účastníka v konaní nebol namietnutý. Dňa 13.03.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho
účastníka proti platobnému rozkazu č.k. XXRo/XXXX/XXXX- 29, v ktorom namietal premlčanie práva
navrhovateľa, ktorého sa návrhom v tomto konaní domáha. Zároveň vedľajší účastník vyčíslil doterajšie
trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli, a náhradu ktorých si zároveň uplatnil. Tieto pozostávajú z

trov právneho zastúpenia v celkovej výške 189,60 eur. Dňa 06.09.2013 bolo súdu doručené späťvzatie
návrhu v celom rozsahu. Späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil. Zároveň požiadal o vrátenie
súdneho poplatku a poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, podľa ktorých vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu nepatrí náhrada trov konania, z dôvodu ich neúčelného vynaloženia.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, akdôjdekspäťvzatiunávrhuskôr, nežsazačalopojednávanie,aleboakideospäťvzatienávrhu
a rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného

ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie
pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov
vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak

ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v

konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné

postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník

rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnomz ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto
právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný "aparát",
teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby
jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane
odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto

účelomajexistuje.Jesamozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovať
len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov.
Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za
ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom
súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade vedľajší účastník podal odpor
proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa a poukázal na to,
že zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ právo, ktorého sa domáha, obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, čo možno považovať, pri kladení vyššie uvedených nárokov na vedľajšieho účastníka, za
jednoduchý procesný úkon. Iné úkony, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto

konaní vedľajší účastník neurobil.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť. Pri skúmaní
účelnosti vynaložených trov konania na zastupovanie účastníka, či vedľajšieho účastníka advokátom, je

súdpovinnýskúmať,čiideoúčelnevynaloženétrovy.Zákonpovažujezdruženienaochranuspotrebiteľa
za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom
na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné
za každých okolností chápať ako účelné.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy
by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie
združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je. Ako je uvedené vyššie, obsahom právnej služby
poskytnutej advokátom vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní je odpor proti platobnému rozkazu,

ktorého podstatný obsah tvorila námietka premlčania a uvedenie príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch", poplatok splatný podaním návrhu

na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok

vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené
z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však

6,63 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu, zároveň rozhodol podľa § 11
ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý zaplatil za návrh
na začatie konania v sume 57 eur, pričom ho krátil o sumu 6,63 eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tomto súde.
Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. Rozsah v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O odvolaní

bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.