Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/384/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214862
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214862.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, v konaní o náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin

č. k. 15C/268/2012-61 zo dňa 17. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 104 ods. 2 O.s.p. zastavil konanie v súdenej veci.
Vychádzal z postulátu, že nepreukázanie predbežného prerokovania nároku (§ 15 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) je odstrániteľným nedostatkom

podmienok konania (§ 103 O.s.p.), preto vykonal opatrenia na jeho odstránenie. Odporca ani na
výzvu súdu nebol spôsobilý predložiť kópiu konkrétnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
(v danej exekučnej veci), nakoľko žiadosti navrhovateľa (v celkovom počte vyše štyridsať tisíc) boli
odporcovi doručené spolu s ôsmymi sprievodnými listami. Na základe tohto kritéria odporca vytvoril
osem spisov, predmetom, ktorých boli (viaceré) žiadosti uvedené v predmetných sprievodných listoch.
Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí adresovaných navrhovateľovi, tento nepreukázal

požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie (či boli podané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy, kedy sa žalobca dozvedel o škode) a nebol ochotný predložiť ani príslušné podklady -
návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora a
ďalšie. Z tohto dôvodu odporca považuje nárok navrhovateľa za predbežne neprerokovaný, zároveň
nemôže jednoznačne potvrdiť, či jednotlivé (konkrétne) nároky boli aj predmetom doručených žiadostí
o predbežné prerokovanie.

Navrhovateľ (v reakcii na opísané stanovisko odporcu) uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Originál návrhu podal osobne do podateľne odporcu,
ktorý potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich
súpisu prezenčnou pečiatkou a následne ho (odporca) založil do (svojho) spisu, ktorého oboznámenie (z
tohto dôvodu) navrhovateľ v konaní požadoval. Printový rovnopis navrhovateľ nevyhotovoval z dôvodu
hospodárnosti, disponuje však „jednotnou a nedeliteľnou“ databázou návrhov v elektronickej forme

(obsahujúcou 43 597 návrhov), ktorú môže poskytnúť k dispozícii súdu. Zdôraznil, že v danom štádiu
konania neexistuje námietka zo strany odporcu, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody v tejto individuálnej veci podaný nebol.
Uvedené skutočnosti okresný súd vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom
vo vzťahu k osobitnej podmienke konania - preukázaniu predbežného prerokovania uplatneného
nároku príslušným orgánom - Ministerstvom spravodlivosti SR. Nadväzne konštatované neodstránenie

nedostatku podmienky konania napriek výzvam súdu, dôsledkom čoho bola nevyhnutnosť zastaviť
konanie.O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Konštatoval zavinenie navrhovateľa na zastavení konania a zároveň okolnosť, že odporca si
trovy konania neuplatnil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci
na „opätovné prejednanie“. Napádal záver súdu o nepreukázaní predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody. Predmetnú podmienku konania považoval za splnenú predložením zoznamu
jednotlivých žiadostí, ktorý Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Zopakoval, že odporca nikdy

nenamietal okolnosť, že by navrhovateľ v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vytýkal súdu, že napriek viacnásobnému označeniu dôkazu
(spis Ministerstva spravodlivosti), tento dôkaz nevykonal, resp. ho odignoroval bez kvalifikovaného
odôvodnenia. Záver súdu o tom, že odporca „nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené
nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie“ označil odvolateľ za nelogické
a zavádzajúce. Uzavrel, že hoci jeden dôkaz predložil a druhý označil, okresný súd k svojmu záveru

nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybností.
Zároveň odvolateľ s poukázaním na koncepciu nezávislosti a objektívnej nestrannosti sudcu namietal,
že v predmetnom konaní rozhodoval vylúčený sudca. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
navrhovateľom označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno konajúceho sudcu považovať za nestranného.

Rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských
súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR,
Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.
Za dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľ uviedol aj okolnosť, že konečné meritórne
rozhodnutie neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že „súd v rovnakom rozhodnutí

rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.“
Takýto postup okresného súdu, ktorý predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného
rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania otázky nestrannosti sudcu, podľa odvolateľa
zakladá porušenie jeho práva na súdnu ochranu. Okresný súd ignoroval žiadosť navrhovateľa o
zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, v dôsledku čoho sa nemal možnosť vyjadriť

k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia, sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, preto došlo
k „degradácii zásady kontradiktórnosti“.
V nadväznosti k výroku o trovách konania poukázalna účelnosť použitia motorového vozidla s enormnou
spotrebou pohonných látok

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd sa nezaoberal z hľadiska rozsahu (podstatnou) časťou odvolacej argumentácie
navrhovateľa nekorešpondujúcou s obsahom napadnutého rozhodnutia. V tejto spojitosti zdôrazňuje
svojuviazanosťodvolacímidôvodmi(§212ods.1O.s.p.).atomukorelujúcuzodpovednosťnavrhovateľa
za konkrétne vymedzenie svojho odvolania. Zároveň nie je možné zaoberať sa prieskumom procesných

situácii namietaných odvolateľom, ku ktorým v konaní pred súdom prvého stupňa ani nedošlo. V tomto
kontexte sú bezpredmetné všetky odvolacie tvrdenia odvolateľa o porušení práva na kontradiktórne
konanie, o odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku neakceptovania žiadosti o odročenie
pojednávania, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, o vydaní meritórneho rozhodnutia v
neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, o účelnosti „priznaných“ trov konania.

Nenáležitou je aj námietka o rozhodovaní veci vylúčeným sudcom. Odhliadnuc od okolnosti, že v
súdenej veci žiadne rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti (ako to uvádza odvolateľ) voči
zákonnej sudkyni neexistuje, subjektívny pocit odvolateľa nie je v tomto smere určujúci. Podstatné
skutočnosti odôvodňujúce irelevanciu tvrdenia o konaní „vylúčeného sudcu“ sú jednak explicitné (č. l. 44

spisu) vylúčenie podania námietky zaujatosti samotným navrhovateľom a zároveň vyjadrenie zákonnej
sudkyne, ktorá sa vo veci necítila byť zaujatá. Nadväzne v tomto štádiu nie je daný právny dôvod na
posudzovanie nezaujatosti konajúceho sudcu nadriadeným súdom.Odvolateľ poukazuje aj na niektoré rozhodnutia Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove o vylúčení
všetkých sudcov konajúceho/okresného súdu. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť tak na
skutočnosť, že tieto rozhodnutia nie sú v predmetnej veci záväzné (§ 135, § 226 O.s.p.), ako aj na

rozhodovaciu prax Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach, Bratislave, (ktoré zhodne
ako konajúci odvolací súd nevideli dôvod pre vylúčenie sudcu v okolnosti, že predmetom konania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu) a predovšetkým na aktuálnu
aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa pri zohľadnení teórie zdania v prevažujúcej miere prikláňa
k záveru o povinnosti sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, pričom samotná

skutočnosť, že predmetom konania je údajný nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva
funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda nie je daný dôvod pre jeho vylúčenie. Osobitosť vzťahu
sudcu k štátu umožňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda
aj vo veciach týkajúcich sa štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu sudcovskej funkcie má, ako aj
vo veciach týkajúcich sa súdu, na ktorom aktuálne vykonáva svoju funkciu (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Nc 54/2012, resp. 1Nc 16/2012).

Zároveňplatí,žeprocesnýpostojúčastníkakonaniazásadnenemôžebezďalšiehoimplikovaťpovinnosť
všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy a procesné úkony a rozhodovať podľa nich (rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 329/2004). Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie totiž nie
je záväzok súdu rozhodovať v súlade so skutkovými a právnymi názormi účastníka konania.

Okresný súd v súčasnom štádiu prejednávania veci síce náležite vychádzal zo
záverov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ale v niektorých (svojim charakterom
podstatných) dielčich otázkach nebol úplne dôsledný. Problematickým sa javí dostatočne jasné
vymedzenie procesného stavu, ktorý vzal okresný súd za základ aktuálne posudzovaného rozhodnutia.
Z obsahu odôvodnenia je možné (opodstatnene) nadobudnúť dojem, že nepreukázanie predbežného

prerokovania nároku je viac predpokladom/ domnienkou prvostupňového súdu, ako jeho jednoznačne
ustáleným záverom.
Obdobne nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s dôkaznou povinnosťou navrhovateľa; osobitne s možnosťou
jej splnenia nielen predložením konkrétneho dôkazu, ale aj iba jeho (jednoduchým) označením. V tejto
súvislosti odvolací súd zo všeobecného hľadiska uvádza, že je namieste vyžadovať od účastníka/

navrhovateľa predloženie dôkazu, ktorý je výsledkom jeho vlastnej činnosti, bol ním vytvorený a teda
logicky musí byť v jeho dispozícii. Prenášanie dôkaznej povinnosti v takomto prípade na protistranu,
napr. tým že predmetná písomnosť jej mala byť zaslaná, nie je opodstatnené. Najmä za situácie, že nie je
preukázané prijatie konkrétne individualizovanej písomnosti (navyše v celom jej relevantnom rozsahu).
Taktiež v prípade zastavenia konania pre nepreukázanie predbežného prerokovania nároku musí byť z

odôvodnenia dotknutého rozhodnutia zrejmé, prečo okresný súd nepostúpil vec príslušnému orgánu. Na
jednej strane totiž okresný súd uzavrel, že predbežné prerokovanie nároku ministerstvom je špecifickou
podmienkou prebiehajúceho súdneho konania (súdnemu konaniu má predchádzať iné konanie), ale z
konštatovania jeho nepreukázania nevyvodil aj (popri zastavení konania) subsidiárny výrok o postúpení
veci.

Napokon úlohou okresného súdu bolo právne vyhodnotiť súvislosti vyplývajúce z ust. § 16 ods. 2
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého neodstránenie
nedostatkov žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nebráni poškodenému domáhať sa (za splnenia
ostatných zákonných podmienok) uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Osobitne, ak z vyjadrenia
odporcu sa javí pravdepodobným, že návrh na predbežné prerokovanie žiadosti podaný bol, avšak len

nemal všetky náležitosti.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.