Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712215175
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712215175.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. I., nar. X. X. XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov,
matky N. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., I. XXE, zastúpenej JUDr. Mario Buksom, právne služby,
s.r.o. so sídlom v Martine, Červenej armády 1 a otca: K. I., nar. X. XX. XXXX, bytom F. W. F., L.
XXXX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom v Y., Q. XX, v konaní o zvýšenie

výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 21P/300/2012-136 zo dňa
19. 4. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletú dcéru
H. v sume 140,- Eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 9. 10. 2012.

Vo zvyšku návrh matky zamietol a zameškané výživné v sume 114,- Eur uložil otcovi zaplatiť matke do
30. 6. 2013.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď prihliadol na vyšší fyzický vek
maloletej, celkový nárast životných nákladov, ako i na vyjadrenie otca, ktorý bol ochotný prispievať
výživným v sume 130,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, zaviazať ho k plateniu

výživného vo výške 130,- Eur mesačne dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť výživné v rozsahu tak, ako ho určil súd prvého stupňa. Od posledného rozhodnutia o výživnom
mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi K., pričom jeho súčasná manželka je na
materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur. Bol toho názoru, že zmena
pomerov na jeho strane prevažuje zmenu pomerov na strane maloletej, ktorú súd odôvodňuje len rastom

životných nákladov vo výške 6 %, čo oproti pôvodnému výživnému predstavuje sumu 7,20 Eur. Priložil
listiny preukazujúce zvýšenie výdavkov, kde má spolu s manželkou nedoplatok za odber elektrickej
energie v sume 267,17 Eur, nedoplatok za úhrady spojené s užívaním bytu vo výške 343,99 Eur, čo
všetko vedie k zvýšeniu zálohových platieb takmer o 50,- Eur.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu
vyhovieť poukazujúc na to, že otec má podstatnú časť svojho príjmu hradenú diétami zo zahraničných
služobnýchciest.Akbytietodiétynepoberal,vpodstatebyzarábalnaúrovniminimálnejmzdy,zktorejby

nemohol hradiť výdavky, ktoré deklaroval, a to okrem iného úver na kúpu bytu a neprimerané množstvo
poistiek.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zákonná úprava v ustanovení § 78 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k
takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel.

K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v
dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie
a podobne, ale i na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného

zníženia jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a podobne.

Súd rozhodujúci o zmene vyživovacej povinnosti je povinný v takomto prípade vždy skúmať, k akej
konkrétnej zmene medzi účastníkmi došlo, pričom už nie je oprávnený preskúmavať výšku pôvodne
určeného výživného, lebo v takomto prípade by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom

prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy
výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného
výživného. V tomto smere síce vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, ale jednotlivé dôkazy
zákonným spôsobom nevyhodnotil a napokon prihliadajúc len na vyjadrenie otca, ktorý bol ochotný platiť
zvýšené výživné vo výške 130,- Eur, fyzické vyspievanie maloletej a rast životných nákladov, zaviazal

otca k plateniu zvýšeného výživného vo výške 140,- Eur.

Zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať jednak hodnotenie
jednotlivých dôkazov, ako i hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Podstatou zistenia skutkového stavu
veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude
sudca považovať za preukázané správami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Na druhej strane

je ale potrebné zdôrazniť, že súd je povinný každý dôkaz, ktorý vykoná, urobiť predmetom svojich úvah
a hodnotení; ak sa tak nestane, zaťaží svoje rozhodnutie prejavom ľubovôle, a preto je povinný venovať
náležitú pozornosť i dôkazom nasvedčujúcim opaku skutkového záveru získanému z iných dôkazov.

V prejednávanej veci prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia síce konštatuje, že k výraznej
zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému

synovi K. a čiastočne i k manželke, ktorá je toho času na materskej dovolenke a poberá len rodičovský
príspevok, ale z dôvodov jeho rozhodnutia nie je zrejmé, aký význam mali tieto skutočnosti pre
rozhodnutie o výške výživného v prospech maloletej.

Pokiaľ i otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 130,- Eur mesačne, táto skutočnosť sama o sebe
neodôvodňuje zvýšenie výživného na sumu 140,- Eur, a to ani s prihliadnutím na rast životných nákladov,

lebo túto skutočnosť je povinný súd zohľadniť u všetkých účastníkov konania. Súd síce v dôvodoch
svojho rozhodnutia poukazuje na to, ktoré z poistných zmlúv otca považoval za účelné s prihliadnutím
na jeho rizikové povolanie, ale na druhej strane nehodnotí, prečo iné poistné zmluvy považoval za
nedôvodné, a tým i neúčelne vynaložené náklady v súvislosti s nimi.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu v prvom rade vyhodnotiť zmeny na

strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomných súvislostiach tak, aby z jeho rozhodnutia bolo
zrejmé, v akom pomere hodnotil zmeny na strane maloletej a na druhej strane ďalšie vyživovacie
povinnosti na strane otca, lebo len vtedy bude jeho rozhodnutie možné považovať za presvedčivé.

Pokiaľ matka vo svojom vyjadrení poukazovala na diéty na strane otca, ktoré tvoria prevažnú časť jeho
príjmu, tu je potrebné zdôrazniť, že otec i v čase predchádzajúceho rozhodnutia poberal tieto príjmy a

na túto skutočnosť by súd mohol prihliadnuť len v prípade, že by od poslednej úpravy došlo i k zmenevýšky týchto príjmov, napr. v súvislosti so zmenou predpisu a súd by prostredníctvom zamestnávateľa
otca mal tieto skutočnosti zistiť.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní súd nie je viazaný návrhom (jedná sa konanie vo

veciach maloletých detí, ktoré možno začať i bez návrhu), a preto v takomto prípade nie je potrebné
ani návrh vo zvyšku zamietať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.