Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9Nt/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413010048
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5413010048.1

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Kňazúrovej a
prísediacich L. a D. o návrhu odsúdeného D. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 9T/50/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2013 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom
H., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, na

p o v o l e n i e o b n o v y k o n a n i a vo veci Okresného súdu Dolný Kubín, vedeného pod sp. zn.
9T/50/2011 zo dňa 28.07.2011 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin „ Lúpež“ podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona a § 122
ods. 10 Trestného zákona a iné, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/89/2011
zo dňa 25.10.2011, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/20/201 zo dňa 28.07.2011 právoplatného
dňa 25.10.2011 bol odsúdený D., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným z pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b)Trestného zákona
v spojení s § 138 písm. a) a § 122 ods. 10 Trestného zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 14 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu

v Žiline, sp. zn. 1To/89/2011 zo dňa 25.10.2011 bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.

Dňa 28.03.2013 bol súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v predmetnej
trestnej veci. Odsúdený vo svojom návrhu uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky 28.11.2012
nálezom sp. zn. PL. ÚS 106/2011-85 rozhodol, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
zneníneskoršíchzmienadoplnkovzabodkočiarkou„súduložípáchateľovitrestnadjednupolovicutakto

určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov č. 428/2012 zo dňa 21.12.2012.
Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené ustanovenie stráca účinnosť
(čl.125ods.3ÚstavySlovenskejrepubliky).Odsúdenýpoukázal,žejezrejmé,ževjehotrestnejvecisúd
pri ukladaní trestu použil asperačnú zásadu uvedenú v § 41 ods. 1 Trestného zákona, aj s jej nesúladnou
časťou s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čo malo za následok uloženie neprimerane

vysokého trestu. Trest, ktorý mu bol uložený za použitia zásad nemajúcich oporu v Ústave SR je možné
označiť za neprimeraný a ukladaný v zrejmom nepomere k závažnosti činu a k pomerom páchateľa a
tiež za taký, ktorý je v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na svojom návrhu a uviedol, že návrh podal vzhľadom na
to, že v čase, keď rozhodoval prvostupňový súd, platila asperačná zásada, uložený trest považuje za

neprimerane prísny.Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov, obnova konania, v
ktorej sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od
potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 publikovaný v
Zbierke zákonov č. 428/2012 Z. z. vyplýva, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v

znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Súd po dôkladnom preskúmaní predmetného návrhu, spisového materiálu, vykonaných listinných
dôkazov, vypočutím odsúdeného na verejnom zasadnutí má za to, že návrh odsúdeného na povolenie

obnovy konania nie je dôvodný.

S poukazom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu bola zrušená veta
za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní
trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej

podľa prvej vety § 41 ods. 2 Trestného zákona a ide o situáciu, ktorá je predpokladaná aj v ustanovení
§ 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Z daného teda vyplýva, že strata účinnosti
vyššie citovaného ustanovenia sa považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1
Trestného poriadku.

Súd skúmal, či nové skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predložené odsúdeným sú takého charakteru, že
by odôvodnili zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti súdom vydaného rozhodnutia, pričom súd zistil,
že odsúdený bol uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) a § 122 ods. 10 Trestného

zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov nepodmienečne
so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn.1To/89/2011 zo dňa 25.10.2011 bolo
odvolanie obžalovaného zamietnuté.

Základná trestná sadzba u obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona
je 10 až 15 rokov. Pri zvýšenej - asperačnej zásade v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona - ktoré
ustanovenie sa v modifikovanej podobe používa aj po náleze Ústavného súdu SR a bolo by použité aj
v tejto trestnej veci, je potom základná hranica takto zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí 10 až 17 rokov,
9 mesiacov, 10 dní. Pôvodne uložený trest v trvaní 14 rokov nepodmienečne

so zaradením odsúdeného do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
je podľa názoru súdu primeraný, zákonný, ktorý nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu ani k
pomerom páchateľa, pretože páchanie trestnej činnosti odsúdeným trvalo dlhodobo, v rozpätí rokov
2007-2010, pričom išlo o obdobie takmer 34 mesiacov a z časového hľadiska malo stúpajúcu frekvenciu
a od ďalšieho pokračovania v páchaní tejto trestnej činnosti odsúdený upustil nedobrovoľne, pretože bol

zadržaný. V jeho konaní nemožno vidieť len jednorazový exces v správaní, prípadný skrat, ale dlhodobú
protiprávnu činnosť, ktorá bola pripravovaná, vopred premyslená a páchaná za použitia zbrane, verejne
a spôsobením značnej škody.

V súhrne vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania vyšla najavo nová skutočnosť citovaná v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. PL. ÚS 106/2011 publikovaná v Zbierke zákonov č. 428/2012 z 21.12.2012, súdu skôr neznáma,
avšak s poukazom na vyššie zistené okolnosti nejde o takú novú skutočnosť, ktorá by viedla k zmene
výroku o treste pôvodne uloženú, nakoľko trest, ktorý bol uložený v trvaní 14 rokov nepodmienečneso zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia súd považuje za zákonný,
primeraný (neprevyšujúci zákonom stanovenú trestnú sadzbu), rešpektujúci základné zásady ukladania
trestov, plniaci všetky predpoklady na dosiahnutie účelu trestu za rešpektovania zásad individuálnej

aj generálnej prevencie. Na margo uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že vyslovenie nesúladu
Ústavným súdom Slovenskej republiky v ustanovení § 41 ods. 2 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších zmien a doplnkov za bodkočiarkou s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky samo o
sebe neznamená, že dôjde aj k zníženiu trestov, ktoré boli odsúdeným v pôvodnom konaní právoplatne
uložené. Vo veciach, v ktorých bol podaný návrh na obnovu konania opierajúci sa o citovaný nález

Ústavného súdu SR, súd skúma splnenie zákonných podmienok obnovy konania uvedených v § 394
ods. 1 Trestného poriadku, t.j. či vzhľadom na nález ústavného súdu (ktorý je novou skutočnosťou súdu
skôr neznámou) by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo upustenie od
potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Len v prípade

splnenia uvedených zákonných podmienok súd povolí obnovu konania. V prejednávanom prípade však
k naplneniu zákonných podmienok nedošlo, preto súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Žiline.

Sťažnosť má odkladný účinok.