Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/139/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606208263
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:4606208263.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Y. O. A.., so sídlom v K., W. X, IČO: XX XXX XXX
proti povinnému: U. W., bydliskom mesto O., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou:
U. Y., súdna tajomníčka Okresného súdu O., o vymoženie 523,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 4Er/727/2008-23 zo dňa 18. februára

2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto exekúciu zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi B.. O. Z., trovy exekúcie v

sume 184,16 eur. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 05.08.2006, doručeným
exekútorskému úradu dňa 21.08.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 523,80 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave
zo dňa 25.04.2006, sp. zn.: SR 1042/06, ktorý mal podľa vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť
dňa 22.05.2006 a vykonateľnosť dňa 25.05.2006. Tamojší súd poveril vykonaním exekúcie dňa

06.09.2006 B.. O. Z., súdneho exekútora so sídlom v A.. Poverený súdny exekútor dospel v priebehu
exekúcie k záveru, že povinný je nemajetný, jeho majetok nepostačuje ani len na úhradu trov exekúcie,
a preto navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Súd prvého stupňa
preskúmal podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pripojený spisový materiál, požiadal
oprávneného o predloženie rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku
uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, a dospel

k záveru, že exekúcia je neprípustná a z toho dôvodu je potrebné ju zastaviť. Exekučný súd sa
ex offo zaoberal skúmaním, či v posudzovanej exekučnej veci nie je daný niektorý z dôvodov na
zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu
SR z 09.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,

pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený a
povinný uzavreli dňa 04.11.2005 spotrebiteľskú zmluvu, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka,
ktorá bola inkorporovaná do Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Súd
pritom vychádzal z toho, že oprávnený je podnikateľ, ktorý okrem iného poskytuje úvery a povinný
nie je podnikateľ a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol podnikateľom v čase uzavretia

zmluvy. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je inkorporovaná do Všeobecných
obchodných podmienok, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, je absolútne neplatná, pretožeje neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka, na podklade
ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je vopred pripravená oprávneným (veriteľom, dodávateľom) a je
súčasťou všetkých zmlúv, ktoré oprávnený uzavrie s neurčitým počtom spotrebiteľov počas platnosti

Všeobecných obchodných podmienok, do ktorých je včlenená. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
nedáva povinnému (dlžníkovi, spotrebiteľovi) nijakým spôsobom možnosť ovplyvniť jej podstatu a
zmysel. Dlžník, ktorý podpíše zmluvu o úvere s oprávneným, nemá možnosť ovplyvniť Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, a ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Nemá
možnosť vybrať si rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené

v rozhodcovskom konaní. Podpisom rozhodcovskej zmluvy sa dlžník dokonca za určitých okolností
vzdáva práva na prejednanie svojho prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom, a to v
takom prípade, ak bude začatie sporu pred rozhodcovským súdom iniciovať veriteľ. Pritom pri podpise
rozhodcovskej zmluvy niet medzi účastníkmi zmluvy žiadneho sporu, a ani jeho vznik nie je možné
rozumnepredpokladať.Takátorozhodcovskádoložkazakladáhrubýnepomervprávachapovinnostiach
zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť, jednak ktorý rozhodcovský súd

bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov. Súd zastával právny názor, že uzavretie
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých
sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak: a) iniciuje rozhodcovské
konanie spotrebiteľ, alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi
individuálne,obajaúčastnícimajúmožnosťvýberurozhodcualeborozhodcovskéhosúduavýberodráža

ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde
a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Podotkol, že rozhodcovská doložka
alebo rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako
slabšia strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť
tretí subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd). Súd vychádzal z toho, že spotrebiteľ

sa nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ
rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, vzdáva sa
svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie)
vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné. Z predložených listinných dôkazov
súdu nevyplynulo, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy výslovne vymienil spotrebiteľ, alebo že by

mal možnosť do Všeobecných obchodných podmienok zasahovať. Keďže súd prvého stupňa posúdil
predloženú rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne
následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský
rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú
viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného

proti povinnému. Súd teda preskúmaním exekučnej veci dospel k záveru, že oprávnený predložil na
vykonanie nespôsobilý, nevykonateľný exekučný titul a exekúcia sa nemala ani začať. Za takéhoto
právneho stavu je exekúcia neprípustná a exekučný súd ju musí ex offo zastaviť. Súd rozhodol aj o
výške trov exekúcie a o tom, kto je povinný trovy exekúcie zaplatiť. Po preskúmaní vyúčtovania trov
exekúcie a pripojeného exekučného spisu priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/

časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 6,64 eur za každú aj začatú
hodinu exekučnej činnosti (za úkony: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie dňa 08.09.2006 -
30 minút), t. j. SPOLU: 1 hodina exekučnej činnosti v sume 6,64 eur; 2/ paušálnu odmenu podľa § 14
ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 3,32 eur za jeden úkon (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 5 x zisťovanie bydliska povinného, 13 x zisťovanie platiteľa

mzdy povinného, 3 x ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s
jeho vyúčtovaním paušálnu odmenu len za 20 úkonov exekučnej činnosti v sume 66,40 eur; 3/ náhradu
hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky (poštovné 20,13 eur, cestovné 55,68 eur);
4/ náhradu za stratu času podľa § 23 ods. 2 cit. vyhlášky za 7 polhodín po 0,66 eur pri pracovnej ceste
dňa 28.11.2006 v sume 4,62 eur; 5/ daň z pridanej hodnoty podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške

20 % zo základu 153,47 eur, t.j. v sume 30,69 eur; SPOLU súd priznal súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume 184,16 eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku k náhrade
nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože zastavenie exekúcie procesne zavinil
tým, že predložil exekučný titul, ktorý nebol spôsobilý na vedenie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne,
aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil ním navrhnuté prejudiciálne otázky. Svoje odvolanie
odôvodnil tým, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§

205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d/ O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p.). Oprávnený odvolanie doplnil o právnu argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 18CoE 641/2011 zo dňa 30.11.2012. Namietal, že prvostupňový súd nevytýčil vo
veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný urobiť, vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
následne ju zastavil, čím nedodržal procesný postup upravený v § 57 ods. 5 veta druhá Exekučného
poriadku. Na základe uvedeného prvostupňový súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom,
a preto oprávnený požiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd prvého stupňa
sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná
v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony, smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd totiž nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z., nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje v konaní vo veci v
rozsahu, uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu, uvedenom vo vzájomnej žalobe. Dôvodil, že všeobecný
súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu

bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd totiž musí s právoplatným rozhodcovským
rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade
by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu, vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu, vydaného v rozhodcovskom

konaní. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že
všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského

súdu nedostatky bližšie špecifikované v § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o rozhodcovskom
konaní. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní však explicitne
upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku
rozhodcovského súdu. Mal za to, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone
rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania na podklade uvedeného rozhodnutia len

na návrh účastníka konania. Uviedol, že exekučný súd konal pri revízii rozhodcovského rozsudku mimo
rámec zverenej právomoci a rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania
úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte, spojené s exekučnou
vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zastával názor, že v konaní

pred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, a
to v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu, pričom pre toto jeho iné postavenie
ho exekučný súd vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom
patrí z titulu platnej zmluvy o úvere. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení

a taktiež nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, ktoré však výrazným
spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho
procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.
Dôvodil, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. oprávnený

skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie
otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tvrdil, že predmetná rozhodcovská doložka
je platná. Účastníkom zmluvy je totiž daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo
na riadny súd a preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskehozákonníka. V závere vyjadril svoj nesúhlas s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o
spotrebnomúverevzmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch.Namietal,ženakoľkopredmetomúverov
poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy

o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na
charakter podnikateľskej činnosti oprávneného preto nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery
na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti
tohto zákona. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa, kedy sa stal splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia, uviedol, že tento úrok má sankčný

charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Poukázal na skutočnosť,
že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodno-záväzkové vzťahy
obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR sp.
zn. 3Obdo/96). Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy
možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si
však svoju povinnosť nesplnil, a preto by mala za porušenie svojej povinnosti znášať vopred dohodnutú

sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo - právneho vzťahu súhlasil. K poplatku za poskytnutie úveru
a poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že nakoľko poskytuje peňažné prostriedky z vlastných
zdrojov, mohol si dojednať odplatu - poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a

teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval
a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je
súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že
nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Upozornil na to, že v predmetnej veci nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe
vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným
a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie pritom

nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. K
návrhunaprerušeniekonaniauviedol,žepovinnosťpredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvorupodľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v
konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, pričom prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny
orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu

súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Preto žiadal, aby odvolací súd položil Súdnemu dvoru
EÚ nasledujúce prejudiciálne otázky: 1/ či sa má ustanovenie písm. q) ods. 1 Prílohy Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za
každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov; 2 /v prípade zápornej odpovede na otázku 1, či je

možné ustanovenie písm. q) ods. 1 Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 vykladať tak, že
mu neodporuje uzavretie takej rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. 17 VPPÚ (ktorú citoval)
a 3/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne a procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 25.04.2006, sp. zn.: SR
1042/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2006 a vykonateľnosť dňa 25.05.2006. Na základenávrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa vydal dňa 06.09.2006 súdnemu
exekútorovi B.. O. Z. poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie 523,80 eur s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania.

V každej fáze exekučného konania je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý
z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takýto postup je zákonný a upravený v ustanovení §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Exekúciu
možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného
poriadku alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,
ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. b) alebo c)
citovaného zákona, t. j., ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Skutočnosti, ktoré citované zákonné ustanovenie upravuje ako predpoklady pre tento postup súdu, sú

zistiteľnélenzkompletnejúverovejzmluvyuzavretejmedziúčastníkmi,vrátanevšeobecnýchzmluvných
podmienok alebo iných obdobných zmluvných dojednaní.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rozhodcovská doložka inkorporovaná do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne
neplatná. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v spise sa nenachádza príslušná

zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Za týchto okolností je preto záver súdu
prvého stupňa o spotrebiteľskom vzťahu medzi účastníkmi konania a o neprimeranom charaktere
rozhodcovskej doložky predčasný a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní vyzvať oprávneného na doloženie konkrétnej

zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný daný exekučný titul tak, aby mohol preskúmať obsah tohto
právneho úkonu a následne posúdiť, či je potrebné v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov predmetné exekučné konanie čiastočne
alebo v celom rozsahu zastaviť.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .