Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžp/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200611
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Baricová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8012200611.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti LUX, s. r. o., so
sídlom Za Kalváriou 118, Prešov, IČO: 35 478 598, zastúpenej JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom
so sídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanej Obci Ľubotice, so sídlom Čsl. Letcov 2, Ľubotice,
zastúpenej JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hviezdoslavova 9,
Bardejov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. H/2011/1384/108-Se zo 06. marca 2012,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/74/2012-55 z 23. januára 2013,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/74/2012-55 z 23.
januára 2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46
eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr.
Rastislava Straku, vedený v UniCredit Bank, pobočka Bardejov, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením z 23.01.2013, č. k. 1S/74/2012-55 Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský
súd“) pre späťvzatie žaloby zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“) v spojení s § 250h ods. 2 veta pred bodkočiarkou konanie o preskúmanie rozhodnutie žalovanej
č. H/2011/1384/108-Se zo 06.03.2012, ktorým žalovaná ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej
správy podľa § 2 písm. a/, e/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce, na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2004 Z.
z.“) a ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1076 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolila
podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona stavbu „Čerpacia stanica PHM - N.“ na ulici C. v S..

Zároveň podľa § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou OSP zaviazal krajský súd žalobkyňu nahradiť
žalovanej trovy prvostupňového konania v sume 159,17 eura, na účet jej právneho zástupcu do 10 dní
od právoplatnosti uznesenia.

Uvedené uznesenie krajského súdu v časti náhrady trov konania napadla žalobkyňa v zákonom
stanovenej lehote odvolaním domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd určí, že „žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania“.

Žalobkyňa sa nestotožnila s odôvodnením krajského súdu, že zavinila zastavenie konania, nakoľko
zobrala svoju žalobu podanú dňa 17.08.2012 späť po tom, čo po podaní tejto žaloby došlo k odstráneniu
vád predmetného rozhodnutia a síce k vydaniu rozhodnutia dňa 31.08.2012 o dopranom napojení
stavby čerpacej stanice na cestu I. triedy č. 9/2012/04195-02 a rozhodnutie o určení použitia trvalého

dopravného značenia č. 9/2012/04126-02. Mala preto za to, že žaloba bola podaná v celom rozsahu
dôvodne a nebyť následných úkonov stavebníka po podaní žaloby, muselo by jej byť vyhovené.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie krajského súdu v napadnutej
časti potvrdiť poukazujúc na to, že tvrdenia žalobkyne, ktoré uvádza v dôvodoch svojho odvolania,
nemajú oporu v spisovom materiáli. Podľa žalovanej žalobkyňa podala žalobu bez toho, aby poznala
obsah príslušného spisového materiálu týkajúceho sa stavebného konania, čím zapríčinila konanie vo
veci samej.

Zároveň žalovaná žiadala priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
81,46 eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP) po prejednaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v napadnutom odvolaním (§ 212 ods.
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
veta prvá OSP) vychádzajúc z obsahu pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nemožno priznať úspech.

Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP, v zmysle ktorého opravný prostriedok podľa
piatej časti OSP je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, a v ustanovení § 250h ods. 2 OSP,
ktoré (spolu s § 250k OSP) osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom súdnictve, možnosť
podať odvolanie zakotvená nie je, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sa v prvom
rade zaoberal prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.

Správne súdnictvo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v ustanovení § 250k a § 250h
ods. 2 za bodkočiarkou rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania
pri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú situáciu v zmysle § 246c
ods. 1 veta prvá OSP preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti OSP. Keďže
podľa OSP je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými
sa odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania nenachádza a ustanovenie § 250ja ods. 1 a 2 OSP
upravuje iba prípustnosť odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie
voči rozhodnutiu o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na
ustanovenie § 246c ods. 1 OSP, § 201 OSP a § 202 OSP.

Podľa § 250h ods. 2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Citované zákonné ustanovenie vo vete za bodkočiarkou upravuje výnimočné priznanie náhrady trov
konania žalovanému pre prípad späťvzatia žaloby, a to trov, ktoré žalovaný vynaložil po tom, čo žalobca
podal žalobu. Predpoklady uvedené v tomto ustanovení nemajú spoločné znaky s § 250k ods. 1 OSP,
ktoré sa viažu na výsledok, resp. úspech v konaní a v zmysle ktorého nemožno náhradu trov konania
priznať nikomu inému iba úspešnému žalobcovi. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného podľa
§ 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou OSP bude prichádzať do úvahy najmä v prípade neodôvodnených
žalôb a je výnimkou zo zásady, že v správnom súdnictve nemožno priznať náhradu trov konania
úspešnému žalovanému, nakoľko to ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v zásade vylučuje.

Aj v správnom súdnictve však žalobca môže vziať žalobu späť z dôvodov, ktoré neznamenajú neúspech,
ale sú v príčinnej súvislosti s legalizáciou postupu a rozhodovania správneho orgánu (napr. v dôsledku
autoremedúry alebo ako v danej veci v dôsledku zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia ústredným
orgánom štátnej správy v mimo odvolacom konaní).

Zo zákona nevyplýva jednoznačne, či súd v tomto prípade môže aplikovať ustanovenia upravujúce
náhradu trov konania v tretej časti OSP alebo má aplikovať iba ustanovenie § 250h ods. 2 veta za

bodkočiarkou OSP, ktoré nasvedčuje tomu, že bez zreteľa na ďalšie v prípade späťvzatia žaloby, treba
žalovanému vždy priznať náhradu trov konania, ktoré vynaložil.

Vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti ako aj požiadavky
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj zo zásady, že všetky štátne orgány majú ústavou určenú povinnosť
uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou, pričom zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva
tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.
plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb (pozri
k tomu bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. PL. ÚS 15/98, sp.
zn. III. ÚS 341/07 či sp. zn. II. ÚS 148/06), podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade aplikácia
zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta
druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP neprichádza do úvahy.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu nebolo sporné, že žalobkyňa vzala žalobu späť
bez uvedenia dôvodu. Až následne v odvolaní tvrdila, že tomu bolo tak preto, že žalovaná vydala k
stavebnému povoleniu, ktoré bolo napadnuté žalobou ďalšie rozhodnutia, „čím odpadla potreba ďalšieho
konania vo veci“.

K tomuto tvrdeniu žalobkyne ako aj k jej tvrdeniu, že „nebyť následných úkonov stavebníka po podaní
žaloby, muselo by jej byť vyhovené“ najvyšší súd aj na doplnenie dôvodov uznesenia krajského súdu
dáva do pozornosti, že v stavebnom konaní koná obec nie ako orgán samosprávy, ale v prenesenej
pôsobnosti ako orgán štátnej správy (§ 2 písm. e/ zákona č. 416/2004 Z. z. a § 117 ods. 1 stavebného
zákona) a jej rozhodnutie možno napadnúť odvolaním na druhostupňovom správnom orgáne (t. č. na
obvodnom úrade v sídle kraja - § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej
štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.09.2013, predtým do
31.12.2012 na krajskom stavebnom úrade). Poučenie o možnosti podať odvolanie je správne uvedené
aj v rozhodnutí žalovanej zo 06.03.2012 č. H/2011/1384/108-Se, ktoré žalobkyňa napadla žalobou na
súde.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie o žalobách proti
rozhodnutiam správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).

Z citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 2 OSP nesporne vyplýva jedna zo zákonných
podmienok preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku, a to, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom
konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú,. Musí ísť teda o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho
opravného prostriedku v správnom konaní ( v danom prípade odvolanie). Preto sa zásadne svojich
práv žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže domáhať ten, kto v správnom konaní proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie odvolanie nepodal.

Ak teda žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu obce, ktorá v danom prípade konala ako správny
orgán (nie ako orgán samosprávy) v stavebnom konaní, žaloba bola podaná proti rozhodnutiu, ktoré
nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby, a aj keby nedošlo k jej späťvzatiu, krajský

súd by musel konanie o nej zastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že žaloba smerovala proti
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

Preto tvrdenie žalobkyne, že jej žalobe by muselo byť vyhovené je mylné nemajúce oporu v zákone a
v spisovom materiáli.

Spätvzatie žaloby v danom prípade malo teda za následok zastavenie konania z dôvodu na strane
žalobkyne, a preto krajský súd rozhodol vecne správne, ak žalovanej priznal náhradu trov konania podľa
§ 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou OSP (z tohto dôvodu nebol daný žiadny zákonný dôvod na povolenie
odkladu výkonu rozhodnutia, ale ani na nariadenie pojednávania).

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesenie Krajského
súdu v Prešove v časti náhrady trov prvostupňového konania podľa § 250ja ods. 3 a § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 v spojení s § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou OSP a priznal v
odvolacom konaní úspešnej žalovanej ich náhradu za jeden úkon právnej služby v zmysle ich vyčíslenia
právnym zástupcom žalovanej (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) - podanie
vyjadrenia v časti náhrady trov konania 04.03.2013 1 úkon á 60,07 eura (správne mohol právny zástupca
účtovať 65,08 eura) + 1 x režijný paušál á 7,81 eura + 20 % DPH 13,50 eura, spolu trovy odvolacieho
konania vo výške 81,46 eura (§ 11ods. 4, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

Náhradu trov konania zaplatí žalobkyňa na účet právneho zástupcu žalovanej v súlade s § 149 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.