Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/258/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112220769
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112220769.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so
sídlom Novodvorská 994, 142 21 Praha 4, IČO: 25 117 483, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. (hlásený pobyt bezdomovca od 16.06.2010), za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom J. N. X, XXX
XX N., v konaní o zaplatenie sumy 792,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na
strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/168/2012-64 zo dňa 27. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/168/2012-64 zo dňa 27. 03. 2013 z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 792,74
Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 702,91 Eur od 05.06.2008 až do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (veta prvá výroku rozsudku). Súčasne uložil
odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 47,50 Eur ako náhradu za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 141,80 Eur ako náhradu za trovy právneho zastúpenia, a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (veta druhá výroku
rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 28278281 uzavretou 12.12.2007 medzi spoločnosťou Beneficial
Finance a.s., organizačná zložka Slovakia, ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom v spojení s
obchodnými podmienkami bolo zistené, že veriteľ súhlasil s tým, že poskytne v prospech odporcu za
účelom zaplatenia kúpnej ceny tovaru sumu úveru vo výške 18.670,- Sk a odporca s poskytnutím sumy
úveru súhlasil. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 35,04%, ročná percentuálna miera
nákladov predstavovala 43,30%. Splácanie úveru bolo dohodnuté v 12 mesačných splátkach po
1.867,- Sk. Listom zo dňa 02.06.2008 veriteľ informoval odporcu, že zmluva nie je splácaná v súlade s jej
podmienkami a k 02.06.2008 eviduje neuhradené splátky k dátumu splatnosti 03.05.2008, 03.04.2008,
03.03.2008 a 03.02.2008 po 1.941,- Sk a z toho dôvodu veriteľ odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v súlade s článkom 4 (a) obchodných podmienok a upozornil, že splatnosť dlhu vo výške
23.882,- Sk je dňa 04.06.2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2008 uzavretou medzi
spoločnosťou Beneficial Finance a.s., organizačná zložka Slovakia ako postupiteľom a navrhovateľom
ako postupníkom mal prvostupňový súd preukázané, že postupiteľ postúpil na postupníka pohľadávky
uvedené v prílohe 1 tejto zmluvy, pričom z výpisu tejto prílohy vyplýva, že postúpená bola aj
pohľadávka voči odporcovi zo zmluvy č. 28278281 a že istina k dátumu vypovedania predstavuje sumu
18.670,- Sk, úrok 2.706,- Sk, sankčné poplatky 1.000,- Sk, poplatok za zosplatnenie zmluvy
1.506,- Sk. Okresný súd poukázal na článok 15 ods. 1, písm. b/, článok 16 ods. 2, Nariadenia rady (ES)
č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ako aj

článok 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.06.1980, so
súčasnou aplikáciou § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, § 497, § 504 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 52 ods.
1, 3, 4, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 302 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 a konštatoval, že v rámci
skúmania podmienok konania vyhodnotil, že i napriek tomu, že navrhovateľ má sídlo v Českej republike,
na prejednanie veci má Okresný súd v Žiline právomoc v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001, nakoľko žaloba smeruje proti odporcovi, ktorý má v predmetom právnom vzťahu
postavenie spotrebiteľa a ktorý má na území Slovenskej republiky bydlisko. Pri rozhodovaní o návrhu
prvostupňový súd aplikoval právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý si zvolili právny predchodca
navrhovateľa a odporca v obchodných podmienkach. Právny predchodca navrhovateľa ako
veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného
bolo aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Odporca zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho
prípadu prvostupňový súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom subsidiárne aplikoval Obchodný
zákonník, a to najmä ustanovenia o úprave úverovej zmluvy ako tzv. absolútneho obchodu. Zároveň z
dôvodu, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, preskúmal jej obsah z hľadiska súladu s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd nesporne preukázané, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 12.12.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi peňažné prostriedky vo výške
18.670,- Sk, pričom odporca porušil povinnosť peňažné prostriedky vrátiť dohodnutým spôsobom.
Výška zostatku nesplatenej istiny a úroku nebola medzi účastníkmi sporná. Z uvedených dôvodov súd
žalobnému návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému čo do zaplatenia sumy 709,55 eur vyhovel.
Pokiaľ sa týka uplatnených zmluvných pokút, súd ich dojednania preskúmal z hľadiska primeranosti
týchto zmluvných podmienok ako i z hľadiska platnosti takýchto dojednaní s poukazom na zákonné
vymedzenie zmluvnej pokuty ako prostriedku na zabezpečenie pohľadávky. V čl. 2 písm. f/ obchodných
podmienok bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 250,- Sk (8,30 Eur). Z listu
právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi mal súd preukázané, že odporca bol 4x v omeškaní so
splácaním úveru, pričom vychádzajúc z výšky mesačnej splátky úveru 1.867,- Sk súd nemal za to,
že by takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
teda že by predstavovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie zmluvnej pokuty za predčasné
ukončenie zmluvy vyplýva z čl. 4 obchodných podmienok, pričom zo strany navrhovateľa
došlo k odstúpeniu od zmluvy v dôsledku porušenia povinnosti odporcom splácať poskytnutý úver. Súd
I. stupňa preto uplatnené zmluvné pokuty spolu vo výške 83,18 považoval za dôvodné a aj v tejto časti
žalobnému návrhu vyhovel. Navrhovateľ zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške
8,5% ročne z dlžných súm istiny a zmluvných pokút. Odporca tým, že nesplnil svoj peňažný záväzok voči
navrhovateľovi, dostal sa do omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie
určenej navrhovateľom v oznámení o odstúpení od zmluvy, t.j. dňom nasledujúcim po 04.06.2008. Výška
uplatnenej úrokovej sadzby je stanovená v súlade s § 3 ods. 1 nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a
zodpovedá dvojnásobku úrokovej sadzby NBS k tomuto dňu. Z uvedených dôvodov okresný súd návrhu
na zaplatenie úrokov z omeškania z priznaných súm tiež vyhovel.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že
navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 25.03.2013
ako náhradu zaplateného súdneho poplatku 47,50 Eur a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci o 61,74 Eur (prevzatie a príprava, písomné podanie protistrane - pokus o zmier, podanie žaloby)
+ 3x režijný paušál 9,16 Eur vrátane DPH. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania,
pričom z obsahu spisového materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok
z návrhu na začatie konania vo výške 47,50 Eur. Vyčíslenie navrhovateľom uplatnených
trov právneho zastúpenia súd preskúmal v súlade s § 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, pričom zistil, že čo do výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v správnej výške. Okresný súd
však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby pokus o zmier
(61,74 Eur + 9,16 Eur vrátane 20% DPH). Podľa jeho posúdenia nejde o trovy konania v zmysle ust.
§ 137 O.s.p. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v
dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne
s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený
v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa
na dobrovoľné plnenie adresovaná odporcovi. Navyše doručovanie uvedenej výzvy odporcovi nebolo
súdu ani preukázané. Spolu teda súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 189,30 Eur,
na náhradu ktorých súd zaviazal odporcu a to v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku, a to tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietne a súčasne uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania.
Zároveň žiadal, aby bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume
142,01 Eur na účet jeho právneho zástupcu, ktorého vo svojom opravnom prostriedku aj špecifikoval;
prípadne alternatívne navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Svoj opravný prostriedok odôvodnil ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Konštatoval, že ako vedľajší účastník
vstúpil do konania podaním zo dňa 07.09.2012, v ktorom požiadal okresný súd zároveň o doručenie
návrhu na začatie konania a jeho príloh. Okresný súd po tejto jeho žiadosti nezaslal vedľajšiemu
účastníkovi návrh ani prílohy, a to napriek zneniu ust. § 79 ods. 4 O.s.p. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu bol doručený len rozsudok zo dňa 27.03.2013. Z jeho odôvodnenia dokonca vyplýva, že
po zrušení platobného rozkazu okresný súd nariadil pojednávanie, na ktoré však vedľajšieho účastníka
nepredvolal. Napriek týmto skutočnostiam okresný súd vo veci konal a napadnutým rozsudkom zaviazal
odporcu na náhradu žalovanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania.

Súčasne vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku a doterajších skúseností v spotrebiteľských
právnych veciach toho istého navrhovateľa odvolateľ vzniesol námietku premlčania voči žalovanej
pohľadávke. Poukázal na teóriu, ako aj judikatúru súdov o oprávnení vedľajšieho účastníka vzniesť
v konaní námietku premlčania. Okrem toho konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že úverová zmluvy spoločnosti Beneficial Financ, a.s., uzavretá s odporcom má neprijateľné
zmluvné podmienky. Ročná úroková sadzba pre spotrebiteľský úver vo výške 35,04% p.a. nie je v
súlade s dobrými mravmi a nemôže preto požívať súdnu ochranu. Rovnako zdôraznil, že drobné písmo
v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veľmi ťažko čitateľné
v neprehľadnej, nejasnej a nezrozumiteľnej štruktúre, čo má za následok formálnu neprístupnosť textu.
Takéto obchodné podmienky nie je možné ako celok považovať za platné. Aj za situácie, ak by
obchodné podmienky boli predložené v dostatočne čitateľnej forme, obsahujú viacero neprijateľných
zmluvných podmienok, a to najmä v bode 7 písm. d/, f/ z ktorých vyplýva hrubý nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán. Ich obsah výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie
spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi. Je teda
namieste namietať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľa, ktorú týmto podaním odvolateľ
aj učinil, pretože zmluvu o postúpení pohľadávok na navrhovateľa zo dňa 24.11.2008 je potrebné
považovať za neplatnú. Okrem toho za neprijateľné zmluvné podmienky v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy treba považovať duplicitu sankčných mechanizmov, neplatnú
zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek súdnej kontroly, nemožnosť spotrebiteľa
použiť na splatenie úveru zmenky a šeky, predloženie premlčacej lehoty ohľadom akýchkoľvek práv
na dobu 10 rokov, dohodnutie rozhodcovskej doložky a iné. Odvolateľ pritom poukázal aj na judikatúru
Súdneho dvora v EÚ v doktrinálnych veciach Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial C-240/98 až
C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a godard C-429/05, kde Súdny dvor EÚ judikoval, že v krajinách, v
ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé)
podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie takýchto nekalých
podmienok.

Rovnako odvolateľ namietal priznanie trov navrhovateľovi, a to aj za situácie, ak by bol jeho nárok
uplatňovaný žalobou dôvodný, čo však nie je prípad súdenej veci. Trovy konania si uplatňuje člen silnej

nadnárodnej siete 49 spoločností, nachádzajúcich sa takmer v 30 krajinách, pričom len navrhovateľ
disponuje stovkou interných pracovníkov a tridsiatimi externými pracovníkmi, tak ako to vyplýva z jeho
internetového sídla. Navrhovateľ celoplošne a na všetkých súdoch Slovenskej republiky uplatňuje proti
spotrebiteľom pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných
praktík a premlčané pohľadávky, čo sa potvrdilo aj v súdenej veci. Podáva žaloby rovnaké, právne
jednoduché a jeho právne zastupovanie veľkou advokátskou kanceláriou je nadbytočné, nehospodárne
a neúčelné.

Pokiaľ ide o oprávnenie vedľajšieho účastníka podať vo veci odvolanie v prospech odporcu odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.08.2012 sp. zn. 2Obdo/27/2012, z ktorého takéto
jeho oprávnenie vyplýva.

Navrhovateľ i odporca zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas vedľajší účastník konania (§ 204 ods.
1, § 201 O.s.p. s použitím ust. § 93 O.s.p.) proti rozhodnutie, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 vety prvej O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa
§ 202, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p., napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných
dôvodov:

Preskúmaním odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 07.09.2012 č. l. 36 až 37 spisu vedľajší účastník na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080
05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej aj „Združenie"), oznámil prvostupňovému súdu svoj vstup do konania
v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu odporcu s tým, že ak bol v predmetnej
právnej veci vydaný platobný rozkaz podáva voči nemu odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vzniesol tiež námietku premlčania proti žalovanej
pohľadávke. Súčasne vedľajší účastník na strane odporcu požiadal okresný súd o doručenie návrhu na
začatie konania a jeho príloh (§ 93 ods. 4, § 79 ods. 4, § 114 ods. 2 O.s.p.), prípadne aj rozhodnutí,
ktoré už boli vo veci vydané s tým, že po ich doručení bude toto svoje podanie konkretizovať. Zároveň
si vedľajší účastník uplatnil právo na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi. Súčasťou tohto
podania je aj fotokópia plnomocenstva právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorého originál je
uložený na Okresnom súde v Žiline v správnom registri pod číslom 1Sprv/154/2012.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy účastníka konania. V
súdenej veci vedľajší účastník vstúpil do konania tým, že svoj vstup do konania oznámil okresnému
súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje len ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania,
a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho
účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods. 1 O.s.p. je právny záujem vedľajšieho
účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v
konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi
sleduje ich záujmy, robí tak, ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotno-
právnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa i usiluje dosiahnuť
procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na
strane ktorého v konaní vystupuje sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) v právnych
pomeroch. V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však zákon nestanovuje ako podmienku
účasti tretej osobe na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia
na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na
výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.) mu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby
je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola
ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu
odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení
vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z."). V zmysle §
25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že v obidvoch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ust. § 93 ods. 1 a 2
O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z
ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať
napriek nesúhlasu „ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníkom tento účastník
nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný
niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto kto v konaní chce pred súdom podporovať
hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená,
že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovie a, že s ňou musí
za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého
sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník
poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený len ak účastník, na strane, ktorého chce
vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším
účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania
v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší
účastník v konaní podporovať procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane
v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho
súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane
účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá
zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do
konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci
môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Zároveň súd
musí vždy zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný (resp. neprípustnosť
namietajúci) procesný úkon účastníka konania. Hoci v súdenej veci vedľajší účastník zahlásil vstup do
konania, následný postup okresného súdu v konaní nezodpovedal v plnom rozsahu zákonu. Súd prvého
stupňa neoznámil účastníkom jeho vstup do konania. Za týchto okolností ani jeden z účastníkov nemal
možnosť vyjadriť sa k vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, zároveň odvolací súd
poznamenáva, že výzva účastníkom či súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
sa netýka postupu a vedenia konania a z tohto dôvodu nie je možné uplatniť domnienku v zmysle ust. §
101 ods. 3 O.s.p. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť
k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov zúčastňujúcich sa konania. Postup súdu prvého
stupňa, ktorý nezodpovedal uvedenému ustanoveniu, mal v súdenej veci za následok, že Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, bolo ním považované
za vedľajšieho účastníka bez toho, aby bolo (právne účinným spôsobom) z jeho strany zisťované a
zistené stanovisko navrhovateľa i odporcu k jeho vstupu do konania. Následne prvostupňový súd tiež
nekonal v súlade s ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keď s vedľajším účastníkom na strane
odporcu (uvedeným v záhlaví napadnutého rozhodnutia) vôbec nekonal t.j. po jeho zahlásení vstupu do
konania si po zistení stanoviska hlavných účastníkov nedoručil mu návrh spolu s prílohami a ďalšími
rozhodnutiami, ktorých doručenia sa vo svojom podaní zo dňa 07.09.2012 domáhal, a ani ho nepredvolal
na vytýčený termín pojednávania t.j. vôbec s ním v prvostupňovom konaní nekonal. Vedľajší účastník
má totiž v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony
odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností
(§ 93 ods. 4 O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa
05.02.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
sa vyžaduje súhlas hlavného účastníka t. j. v súdenej veci odporcu, tak so vstupom takéhoto vedľajšieho
účastníka do konania (pri nemožnosti aplikácie § 101 ods. 3 O.s.p. pri výzve na hlavného účastníka), ako

aj s úkonmi vedľajšieho účastníka - v danom prípade s námietkou premlčania i odvolaním. Je teda úlohou
prvostupňového súdu zaobstarať si v konaní stanovisko hlavného účastníka vo všetkých naznačených
smeroch.

Okrem toho zo spisu vyplýva, že okresný súd v štádiu prípravy pojednávania mal preukázané, že
odporca sa nezdržiava na adrese, ktorú uviedol aj v záhlaví svojho rozhodnutia, keďže od 16.06.2010
má hlásený pobyt bezdomovca v meste Žilina (č. l. 43 spisu). Zo správy Mestského úradu Žilina vyplýva,
že z evidencie obyvateľov je zrejmé, že odporca je ženatý a jeho manželka Y. Z., nar. XX.XX.XXXX a
dcéra H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajú na adrese N. J. N. XXXX/X, L.. Obidve oslovené príbuzné odporcu
však oznámili súdu, že odporca nie je ich príbuzný, a to napriek vyššie uvedeným zisteniam Mestského
úradu v Žiline v evidencii obyvateľov. Okresný súd sa ďalej nezaoberal možnosťou ustanoviť odporcovi
opatrovníka, keďže mesto Žilina vo svojej správe zo dňa 06.09.2012 na č. l. 42 oznámilo, že nesúhlasí
so svojím ustanovením za opatrovníka odporcovi s ohľadom na fakt, že sú zistené osoby pôsobiace v
rodinnom prostredí odporcu, ktoré takúto funkciu môžu vykonávať. Prvostupňový súd však bez ďalšieho,
no najmä bez splnenia zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 48 ods. 4 O.s.p. uznesením č.
k. 17C 168/2012-50 zo dňa 31.12.2012 rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa budú v tomto
konaní doručovať uložením v súdnom spise. Z ust. § 48 ods. 4 O.s.p. totiž vyplýva, že kumulatívnou
podmienkou, ktorá musí byť splnená pre rozhodnutie súdu podľa tohto zákonného ustanovenia, (okrem
iných) je, že nie je možné, aby účastníka zastupoval ustanovený opatrovník. Účastníka konania, ktorý
je na neznámom mieste, však všeobecne vždy môže zastupovať ustanovený opatrovník v zmysle ust.
§ 29 ods. 2 O.s.p.

Tým, že okresný súd vec prejednal a rozhodol, napriek tomu, že vedľajší účastník vystupujúci na
strane odporcu i samotný odporca neboli na prvé pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaní, došlo
k porušeniu vyššie uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a najmä článku 38 ods.
2 Listiny základných práv a slobôd - právo na osobnú prítomnosť odporcu i vedľajšieho účastníka
na jeho strane na pojednávaní, ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, nebolo
rešpektované. Nakoľko zo strany súdu prvého stupňa neboli rešpektované vyššie zákonné ustanovenia
(ust. § 115 ods. 1, 2 a § 118 ods. 1, 4 O.s.p. nevynímajúc), bola vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, i samotnému odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. s použitím §
221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

V ďalšom konaní okresný súd si v rámci prípravy pojednávania zabezpečí stanovisko obidvoch
procesných strán, no najmä odporcu ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania a zistí ich stanovisko k
tomuto úkonu Združenia. Pokiaľ odporca nebude súhlasiť s takýmto vstupom vedľajšieho účastníka do
konania na jeho strane, nemožno akceptovať vstup Združenia v ďalšom štádiu konania a konať s ním
na podporu účastníka, ktorý s takýmto úkonom vyslovil nesúhlas. V prípade, že niektorý z účastníkov
podá námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, okresný súd bude povinný o takýchto
procesných podaniach rozhodnúť.

Ešte predtým však bude okresný súd povinný vysporiadať sa najmä so skutočnosťou, že pre vydanie
uznesenia podľa § 48 ods. 4 O.s.p. (ktorým rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa budú v tomto
konaní doručovať uložením v súdnom spise) neboli splnené procesné podmienky najmä tým, že okresný
súd neustanovil odporcovi opatrovníka a táto nemožnosť ustanovenia opatrovníka odporcovi zo spisu
vôbec nevyplýva.

V prípade, že odporca bude súhlasiť so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, okresný súd doručí
vedľajšiemu účastníkovi návrh na začatie konania i s prílohami vrátane listín, ktoré mu je potrebné doručiť
(s ohľadom na štádium tohto konania) a následne opätovne vo veci vytýči termín pojednávania, na
ktorý riadne predvolá obidvoch účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcu a vykoná
dokazovanie potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Následne po vykonanom
dokazovaní okresný súd vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie i náležite odôvodní.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.