Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 29, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/282/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213202403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213202403.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s.,
IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska
kancelária Chabadová, s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene
ktorého pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi:
Z. J., bytom G. č. X,. XXX XX K. D., o zaplatenie 34,52 €, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1Ro/74/2013-7 zo dňa 21.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 28.03.2013 a súdny poplatok v
sume 16,50 € v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy navrhovateľ nezaplatil napriek poučeniu
o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 30.05.2013 (č. l. 9-10 spisu),
v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní

uviedol, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom
na začatie konania zo dňa 31.03.2006 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny
s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil navrhovateľ elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče
s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene odmietol rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 142/2007.

Následne sa preto navrhovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde
pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16.06.2009 o sťažnosti navrhovateľa č. 54252/2007
jednomyseľne rozsudkom rozhodol okrem iného o tom, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda okresný súd porušil právo navrhovateľa na
spravodlivé súdne konanie. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v obdobných, resp. skutkovo totožných
konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podaná oneskorene, ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a to neprijatím podania navrhovateľa urobeného elektronickou formou so zaručeným
elektronickým podpisom zo strany okresného súdu a uviedol, že v záujme účinnej ochrany práv
navrhovateľa by sa mal obnoviť stav pred ich porušením; v dôsledku toho prikázal okresnému súdu
vo veci podaní navrhovateľa opätovne konať podľa príslušných ustanovení O.s.p. s tým, že bude

povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako návrhom na začatiekonania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa
príslušných ustanovení O.s.p., pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku
dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických

príčin nebude môcť okresný súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak
bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia (v tomto smere navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 148/2008). Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že okresnému súdu opätovne doručil
podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom rozhodol tak, že okresný súd porušil

právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie. V súlade s rozhodovacou praxou ústavného súdu
v totožných veciach mal a má navrhovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou
ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 31.03.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že
návrh na začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej okresný súd
zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v roku 2013, bol
podaný dňa 31.03.2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, nakoľko predmetný

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa týkal porušenia práv, ktorých sa mal dopustiť tento súd.
Navrhovateľpretopovažujezaneprípustné,abysaodnehopožadovalopreukazovanietejtoskutočnosti,
t.j. existencie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, keď tento rozsudok je okresnému súdu
známy. V zmysle § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu je
splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok
alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom
sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam, citovaným zákonným ustanoveniam
a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa
30.06.1993) má za to, že okresný súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase,

kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod na takýto postup a následne nebol zákonný dôvod ani
na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatný, dňa 31.03.2006, preto okresnému súdu uplynula
lehota na jeho vyrubenie dňa 31.12.2009 (t.j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal
splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca v zmysle § 374 ods.
4 druhá veta O.s.p. odvolaniu navrhovateľa nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (č. l. 11 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 23.03.2006 (č. l.
1-2 spisu) sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 34,52 € (1.040,- Sk) a náhrady trov
konania z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov; podľa podacej pečiatky okresného súdu

bol návrh doručený na súd dňa 11.03.2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3632/B (ktorého obsah je odvolaciemu súdu známy z jeho činnosti, napr. z
konania vedeného pod sp. zn. 17Co/280/2013) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer
Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12.05.2007 obchodné
meno na Lawyer Partners a.s. a s účinnosťou od 12.06.2009 sídlo na Bratislava, Prievozská č. 37.

Písomnou výzvou zo dňa 21.03.2013 (č. l. 5 spisu) vyzval okresný súd navrhovateľa, aby v lehote do
10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 € podľa položky
č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote
zaplatený, okresný súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch;
písomnú výzvu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 28.03.2013 (č. l. 4 spisu).

Na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval navrhovateľ písomným podaním
zo dňa 02.04.2013 (č. l. 6 spisu), v ktorom uviedol, že nie sú splnené podmienky na vyrubenie súdneho
poplatku v dôsledku uplynutia lehoty podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za
podanie návrhu na súd.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo

vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa§8ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,poplatokzapodanienávrhualebožiadosti,
poplatokzauplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol
zaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhunazačatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzve

poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia
poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť
konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd napriek

tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní
prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej
povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením
návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie
konania doručený okresnému súdu dňa 11.03.2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne

doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaných
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS/148/2008-81 zo dňa 24.06.2008 vyplýva,
že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 24.07.2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo
skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi
vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania
podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto

podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže
nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa
zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že
podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o

podaní navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky ako keby bolopodané v roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené
okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad
predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným

elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto svoju
povinnosť si navrhovateľ nesplnil.

Podľa zistenia odvolacieho súdu (zo spisu správy súdu sp. zn. Spr. 79/2013) okresný súd listom sp. zn.
Spr. 492/2008 zo dňa 05.02.2013 po tom ako mu navrhovateľ v roku 2013 (konkrétne dňa 09.01.2013)
doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom hard disku,

vyzval navrhovateľa na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom pôvodne podaného na okresný súd v roku 2006.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008
navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne
spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a všetky sťažnosti odmietol ako
neprijateľné; navrhovateľ sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu

podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdstým,ževkonaniachpred
ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie,
že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne
DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené
k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými

sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické
kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia);
na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je
výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti;
navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; navrhovateľ o ich

vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je
preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 11.03.2013 s pôvodným návrhom na

začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a
dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania
(podľa záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal

ako nové návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti
zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho
poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku

nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o
návrhu navrhovateľa zastavil.

Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné a odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd analogicky podľa § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval, pretože

o trovách konania nerozhodol ani okresný súd. Navyše navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania nepodal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.