Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/357/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201517
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7113201517.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná
poisťovňa a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. O. K., nar. XX. X. .
XXXX, C. XX, J., o vymoženie 1.073,51 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Blaškom, pod sp. zn. EX 170/2013, o námietkach proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 9. 1. 2013, doručeného exekútorovi dňa
10. 1. 2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice
I dňa 29. 1. 2013, vydal poverený súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný
prevzal do vlastných rúk dňa 12. 4. 2013.

Dňa 25. 4. 2013 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii zo dňa 24. 4.

2013, ktoré podal v zákonnej lehote a ktorými namieta, že exekúcia je neprípustná, existujú okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, nebol mu riadne doručený
exekučný titul, nakoľko výkaz nedoplatkov zo dňa 14. 8. 2012, č. 1265561517, ktorý vydal oprávnený,
mu bol doručovaný na adresu C., kde sa však nezdržiaval. Výkaz nedoplatkov mu bol doručený až
dňa 24. 4. 2013, na pobočke oprávneného v Košiciach, v dôsledku čoho sa nemohol stať právoplatným.
Povinný ďalej uviedol, že vymáhaná suma pozostáva z nezaplateného poistného na verejné zdravotné

poistenie za obdobie 1-12/2011, počas ktorého bol povinný oprávneným zaradený medzi samoplatiteľov
poistného. Sumu vo výške 34,49 € ako poistné za čas, kedy bol povinný zamestnaný u slovenskej
právnickej osoby, povinný preventívne uhradil oprávnenému. Povinný má za to, že povinnosť zaplatiť
zvyšnú časť pohľadávky vo výške 1,038,82 € mu nevznikla, čo preukázal skutočnosťami, ktoré nastali
v období od 1. 1. 2011 do 31.12.2011, teda pred vydaním exekučného titulu. Povinný poukazoval na
tú skutočnosť, že do 31. 1. 2011 bol zamestnancom spoločnosti Van Geel Slovakia s. r. o., ktorá zaňho

ako zamestnanca riadne odvádzala poistné na verejné zdravotné poistenie. od 1. 2. 2011 do 31. 3.
2011 bol povinný vedený bez jeho vedomia a súhlasu ako samoplatiteľ poistného, avšak v tom čase
bol zamestnancom spoločnosti La Société Legrand a za ten čas bol poistený vo Francúzsku. Od 1. 4.
2011 bol povinný vyslaný svojim zamestnávateľom na územie SR. Aj v tom čase bol povinný naďalej
zdravotne poistený vo Francúzsku. Uvedené skutočnosti povinný preukázal aj listinnými dôkazmi, ktoré
tvoria prílohu jeho podania. Na základe uvedený skutočnosti navrhuje súdu, aby uznesením vyhovel

jeho námietkam a exekúciu zastavil.

Súd sa umožnil vyjadriť aj oprávnenému, ktorý túto možnosť využil a vo svojom podaní zo dňa 22.
5. 2013, doručeného súdu dňa 24. 5. 2013, uviedol, že na základe novovzniknutých skutočností sa
vymáhaná pohľadávka v celom rozsahu vysporiadala. Z uvedeného dôvodu oprávnený podal návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, môže povinný vzniesť
u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby
uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa

neprihliadne.

Po oboznámení sa s obsahom vznesených námietok, súd dospel k záveru, že tieto sú neopodstatnené
z nasledujúcich dôvodov.

Exekučnýmtitulom-výkazomnedoplatkovč.1265561517,ktorývydalaVšeobecnázdravotnápoisťovňa,
a. s., dňa 14. 8. 2012, bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému do 45 dní od nadobudnutia

právoplatnosti výkazu nedoplatkov sumu 1.073,31 €. Povinný neuhradil dobrovoľne ani časť pohľadávky
oprávneného, preto podal oprávnený dôvodne návrh na vykonanie exekúcie.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.

Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1

Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c)
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo
povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného
titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.

Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu.

Exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného
práva, v tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva
exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom.
Napokon aj úhrada vymáhanej pohľadávky musí nastať v období po vydaní exekučného titulu, avšak
ešte pred začatím exekučného konania, aby námietky mohli byť posúdené ako dôvodné, nakoľko, ak

by povinný uhradil pohľadávku pred vydaním exekučného titulu, išlo by okolnosť, ktorá nastala pred
vznikom exekučného titulu, čo nie je dôvod na podanie námietok v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku. V prípade druhej situácie by išlo o vymoženie pohľadávky v časti jej úhrady, nakoľko úhrada
pohľadávky po začatí exekučného konania sa nepovažuje za dobrovoľnú a v tejto časti, by exekútor
upustil od jej ďalšieho vymáhania. Napokon námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje

spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania, de
facto uznal dôvodnosť jej začatia. Napokon námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti
nesprávnym rozhodnutiam vydaným v pôvodnom konaní. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie
zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych
vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí

na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo
porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v
ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia,
ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom
rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania

preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
Vzhľadom na to, že povinný sa vo svojich námietkach venoval skutočnostiam, ktoré mal namietať v rámci
inštitútu námietok proti výkazu nedoplatkov podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a ozmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, nakoľko sú nedôvodné.

Pokiaľ ide doručovanie výkazu nedoplatkov, súd len upozorňuje na skutočnosť, že doručovanie výkazov

nedoplatkov vydaných zdravotnými poisťovňami sa riadi ustanovením § 17b zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Podľa odseku 3 písmena c) § 17b sa výkaz nedoplatkov doručuje fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu
sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej

oznamovacích povinností (§ 23). Podľa 17b ods. 5 citovaného zákona, výkaz nedoplatkov sa považuje
za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje
aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou
ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom,
považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o
tom nedozvedel. Uvedené ustanovenie je odlišné od ust. § 47 ods. 2 O. s. p., v tom smere, že pre

uplatnenie fikcie doručenia zákon č. 580/2004 z. z. nevyžaduje, aby odosielateľ zásielky mal preukázanú
skutočnosť, že sa adresát v čase doručovania zásielky zdržiaval v mieste doručenia. Iná je situácia,
ak by bol pobyt povinného na adrese doručenia neznámy, avšak v danom prípade ide o inú situáciu,
nakoľko povinný má trvalý pobyt na adrese, kde mu bol doručovaný exekučný titul. Preto aj v tomto
smere nie sú námietky povinného dôvodné.

Na záver je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že vo vyjadrení k námietkam povinného oprávnený
uviedol, že naďalej netrvá na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo, preto podal návrh na zastavenie
exekúcie. Súd však aj napriek tomu, že mu bol postoj oprávneného známy, musel rozhodnúť o
námietkach proti exekúcii, ako o podaní účastníka exekučného konania, nakoľko do vydania rozhodnutia
súdu ich povinný nevzal späť.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.