Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711214180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5711214180.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: DALITRANS, s.r.o. so sídlom 913
11 Veľké Bierovce 266, IČO: 36 298 883, zastúpeného JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou so sídlom
Ul. J. G. X, XXX XX N. N., proti odporcovi: M. S., nar. XX.XX.XXXX, Ul. J. O. XXXX/XX, XXX XX O.,
zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36
715 352, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7Cpr 1/11-124 zo dňa 24.1.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 7Cpr 1/11-124 zo dňa 24.1.2013 z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdurčil,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzodňa30.9.2011
doručené navrhovateľovi dňa 4.10.2011 je neplatné (veta prvá výroku rozsudku). Zároveň určil, že

pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011 (veta druhá
výroku rozsudku) a uložil odporcovi povinnosť uhradiť právnej zástupkyni navrhovateľa trovy konania
navrhovateľa v sume 1.053,46 Eur na účet vedený v T. a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS
XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta tretia výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 4.10.2011 je

neplatné. Ďalej žiadal, aby určil, že pracovný pomer medzi ním a odporcom skončil dohodou ku dňu
12.9.2011. V návrhu poukázal na to, že odporca , ktorý bol u neho zamestnaný na základe pracovnej
zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 7.12.2010 ako vodič motorového vozidla pre medzinárodnú nákladnú
cestnú dopravu nedodržiaval právne predpisy a v zmysle ust. § 81 písm. c) Zákonníka práce. Neviedol
riadne záznam o prevádzke motorového vozidla, nesprávne obsluhoval tachograf
a tiež riadne neviedol tachografické záznamy. Z toho dôvodu pri kontrole dňa 23.6.2011 Dopravný

inšpektorát Uherského Hradiště zistil uvedené nedostatky, za čo uložil zamestnávateľovi odporcu, teda
navrhovateľovi kauciu v sume 30.000 Kč, ktorú uhradil. Aj v nasledujúcich mesiacoch odporca viackrát
porušil pracovnú disciplínu a preto sa navrhovateľ rozhodol s ním skončiť pracovný pomer z dôvodov
porušovania pracovnej disciplíny okamžite. S tým by však mohol mať odporca problémy pri hľadaní
zamestnaniavbudúcnostiapretosadohodli, žeskončiapracovnýpomerdohodoukudňu12.9.2011.
Odporca prisľúbil, že sa dostaví v najbližších dňoch do sídla navrhovateľa a podpíše dohodu o

skončení pracovného pomeru a taktiež si vysporiada svoje záväzky voči navrhovateľovi z titulu náhrady
škody. Vzhľadom na túto dohodu navrhovateľ odhlásil odporcu zo Sociálnej poisťovne ku dňu 12.9.2011
a takisto túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni. Od uvedeného dátumu odporca nenastúpil do
práce, ani sa nijakým spôsobom s navrhovateľom nekontaktoval. Dňa 4.10.2011 navrhovateľ prevzal
zásielku od odporcu, ktorá obsahovala list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru z
dôvodov nevyplatenia mzdy a iných nárokov. Po obdržaní tejto zásielky navrhovateľ písomne

upozornil odporcu, že už došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 12.9.2011. Na
tento jeho prípis však odporca nereagoval. Podľa navrhovateľa okamžité skončenie pracovného pomerudané odporcom je neplatné, lebo pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 12.9.2011. Bola splnená
podmienka dohody skončenia pracovného pomeru prejavom vôle oboch účastníkov právneho úkonu
smerujúci k skončeniu pracovného pomeru a tiež stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný

pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že odporca mal uzavretý pracovný pomer s
navrhovateľom na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 7.12.2010 ako vodič motorového
vozidla pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu. Pri tejto činnosti došlo k porušeniu zo strany
odporcu ohľadne vedenia záznamov o prevádzke motorového vozidla, obsluhy tachografu a záznamov

o vedení tachografu, čo bolo zistené Políciou ČR, Dopravným inšpektorátom Uherské Hradiště, pri
kontrole dňa 23.6.2011. Z toho dôvodu navrhovateľovi ako zamestnávateľovi odporcu bola uložená
povinnosť zložiť kauciu 30.000,- Kč, čo aj tento urobil. Podľa tvrdení navrhovateľa aj následne mu
odporca spôsobil škodu. Z toho dôvodu chcel ukončiť s ním pracovný pomer formou okamžitého
skončenia pracovného pomeru, avšak toto by mohlo odporcovi sťažiť hľadanie práce v
budúcnosti, ale preto s ním navrhovateľ skončil pracovný pomer dohodou dňa 12.9.2011, čo však

odporca poprel. Odporca zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany navrhovateľovi
z dôvodov nevyplatenia mzdy a iných nárokov, ktoré prevzal navrhovateľ dňa 4.10.2011. V priebehu
konania si odporca voči navrhovateľovi uplatnil aj mzdové nároky, ktorý návrh okresný súd vylúčil na
samostatné konanie.

S poukazom na ust. § 60 ods. 1 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce okresný súd dospel k záveru, že platnosť

skončenia pracovného pomeru dohodou nie je podmienená písomnou formou, teda v tomto prípade
podpisom odporcu. Pre platnosť takého právneho úkonu stačí zhodný prejav vôle oboch účastníkov
na skončení pracovného pomeru dohodou, kde je dohodnutý aj deň skončenia pracovného pomeru. V
rámci rozsiahleho dokazovania, vypočutím účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi okresný súd mal
za preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru ku dňu 12.9.2011 medzi účastníkmi

došlo dohodou. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou navrhovateľa a výpoveďami svedkov,
najmä G. O., V. M.. Tieto podrobne popísali dohodu medzi účastníkmi, konkrétne rozhovor medzi
konateľom navrhovateľa M. a odporcom v kancelárii, kde bola písomne vypracovaná dohoda o skončení
pracovného pomeru ku dňu 12.9.2011. Voči tejto dohode odporca nič nenamietal, čo v podstate potvrdili
aj ďalší svedkovia, a to I. N. a Z. G.. K podpísaniu dohody zo strany odporcu nedošlo len z toho

dôvodu, že tento ešte nemal vyporiadané finančné nároky voči navrhovateľovi. Ak by mal peniaze
pri sebe, tak by bol túto dohodu podpísal, ako to uviedli svedkyne G. O. a V. M.. Odporca
prisľúbil,ženasledujúcideňprídeknavrhovateľoviadohodupodpíše.Žesajednaloodohoduoskončení
pracovného pomeru nepochybne podľa názoru prvostupňového súdu preukazuje aj konanie G. O., ktorá
na základe dohody odporcu táto ho odhlásila zo sociálnej poisťovne a oznámila to aj do zdravotnej

poisťovni. Konala tak automaticky na základe dohody. Takýto postup jej neprikázal ani konateľ firmy.
Skutočnosť, že sa jednalo o dohodu preukazuje aj samotné konanie odporcu, ktorý po dátume
12.9.2011, nejavil vôbec záujem o prideľovanie práce u navrhovateľa, ani sa o prácu nezaujímal.
Odporca nevedel vysvetliť, prečo nepodal navrhovateľovi skôr okamžité skončenie pracovného pomeru
pre nevyplatenie mzdy. Tvrdeniu odporcu o tom, že mu navrhovateľ povedal, že má ísť

na dovolenku súd I. stupňa neuveril. Ak by tak bolo, tak by ho navrhovateľ neodhlasoval zo sociálnej
poisťovne.

Okresný súd vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k
jednoznačnému záveru, že ku skončeniu pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom došlo
dohodou dňa 12.9.2011. V nadväznosti na to, potom v rozhodnutí aj určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené odporcom navrhovateľovi 4.10.2011 je neplatné, lebo
v tom čase už nemal odporca platný pracovný pomer s navrhovateľom.

O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu uhradiť
na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania navrhovateľa v sume 1.053,46 Eur, pretože
navrhovateľmalplnýúspechvoveci.Trovykonaniapozostávajú zo7úkonovprávnehozastúpenia,

a to prípravy a prevzatia zastupovania, podanie návrhu na súd a účasti na pojednávaniach v
dňoch 9.2.2012, 8.3.2012, 26.3.2012, 10.1.2013 a 24.1.2013. Jedná sa o 1 úkon v roku 2011 vo výške
57,00 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, 3 úkony právneho zastúpenia v roku 2012 po 58,69 Eur
a 3 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 2 úkony právneho zastúpenia v roku 2013 po 60,07 Eur a 2
x režijný paušál po 7,81 Eur . Ďalej trovy tvorí aj cestovné Banská Bystrica - Martin a späť,motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, a to 5 x na pojednávanie po 31,55 Eur , 5 x náhrada straty
času , spolu vo výške 256,60 Eur a 20 % DPH v sume 175,57 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v písomnom podaní svojho

právneho zástupcu, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Existencia dohody o skončení pracovného
pomeru medzi účastníkmi v konaní nebola ničím preukázaná. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že
ten chcel skončiť pracovný pomer s odporcom okamžite, ale aj tak vraj neurobil v záujme odporcu.
Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru s odporcom malo byť údajné porušovanie

pracovnej disciplíny, ktoré však navrhovateľ nijako nedoložil. V konaní sa iba preukázalo (čo odporca ani
nespochybňoval), že 14 km pred hranicou s ČR na českej strane odporca prekročil počet najazdených
kilometrov bez odpočinku a dostal od príslušného orgánu pokutu. Keďže odporca nemal taký obnos
(4.000 Kč) pri sebe, bolo mu zadržané vozidlo s uložením kaucie 30.000,- Kč. Vzhľadom ku vzdialenosti
z Trenčína do Uherského Brodu bolo možné túto vec riešiť operatívne a navrhovateľ mohol prísť

na správny orgán ČR, zaplatiť pokutu a vec by bola vybavená. Zaplatením pokuty, ktorú nakoniec
zaplatil odporca zo svojho vlastného, vznikol nárok na vrátenie kaucie. Opísaný skutok však nie
je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporca mienil skončiť pracovný pomer s
navrhovateľom okamžite z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda a to čiastočne za mesiac jún 2011
a plne za mesiace júl a august 2011, čo nakoniec aj urobil. Správanie navrhovateľa, keď hovorí o

neustálom porušovaní pracovnej disciplíny zo strany odporcu, pričom sám uviedol iba jeden dopravný
priestupok,spokusomoukončeniepracovnéhopomeruokamžiteapotomnáslednýmúdajnýmnávrhom
na jeho skončenie dohodou, možno charakterizovať ako psychologický nátlak na zamestnanca a
nekalú zamestnávateľskú praktiku. Skončenie pracovného pomeru ústnou dohodou účastníkov je
ojedinelý spôsob jeho skončenia, Zákonník práce požaduje písomnú formu, ale jej nedodržanie nie

je sankcionované neplatnosťou nie preto, aby sa táto forma mohla zneužívať, ako v tomto prípade,
ale preto, aby tam, kde účastníci dohodou skončili pracovný pomer ústne, nebol tento úkon neplatný.
Akonáhle sú pochybnosti o existencii ústnej dohody, nie je možné tvrdiť, že k takejto dohode došlo.
Takáto dohoda by musela byť vierohodne preukázaná. V súdenej veci však ani jeden svedok, ktorý v
konaní vypovedal, existenciu ústnej dohody o ukončení pracovného pomeru dohodou medzi účastníkmi

k 12.9.2011 osobne nepočul. Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi tvrdil, že pri uzatvorení ústnej
dohody bol prítomný svedok A. (strana 2, 16. riadok zápisu z 10.1.2013), no zároveň vo svojej výpovedi
tento svedok uviedol, že on nebol pri tom, keď sa jednalo o skončení pracovného pomeru odporcu
(strana 2 zápisu zo dňa 24.1.2013). V reakcii na výpoveď konateľa navrhovateľa odporca uviedol, že
bol daný príkaz na napísanie dohody o skončení pracovného pomeru dohodou, s

čím však on nesúhlasil (strana 3, prvý odsek zápisu z 10.1.2013). Okresný súd sa oprel pri odôvodnení
svojho rozhodnutia najmä o výpoveď svedkyne O., ktorá v nej dňa 24.1.2013 uviedla, že konateľ
navrhovateľa uviedol, že treba napísať dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú vraj odporca chcel
podpísať, ale nemá údajne 130,00 Eur za nevyúčtované cestovné náklady. Prvostupňový súd sa však
vôbec nezaoberal námietkou, uvedenou v záverečnej reči odporcu, prečo konateľ navrhovateľa túto

dohodu nepodpísal, keď sa tak dohodli a prečo ju ani odporca nepodpísal, keď mal mzdové nároky u
navrhovateľa za časť mesiaca jún, júl a august 2011 a navrhovateľ mohol svoje nevyúčtované náklady
za služobné cesty vysporiadať pri vyplatení mzdy odporcovi. Navrhovateľ zjavne nemienil
mzdové nároky odporcu uspokojiť a údajnou ústnou dohodou o skončení pracovného pomeru chcel
len simulovať okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom. Keby skutočne chcel skončiť

pracovný pomer dohodou, bol by pripravil dohodu na podpis a bol by pripravil aj finančné vyrovnanie.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie svedkyne O. o tom, že by odporca dohodu podpísal, bol iba
jej subjektívny dojem, nepodložený úmyslom odporcu. To isté platí aj o svedeckej výpovedi svedkyne
M., ktorá takisto nebola pri priamom rokovaní konateľa navrhovateľa s odporcom. Súd prvého stupňa
tiež nesprávne vyhodnotil aj obdobie po 12.9.2011 do konca septembra 2011. Prax u navrhovateľa bola

taká, že vodičovi bolo oznámené, že ide na služobnú cestu s kamiónom. Tak to bolo aj pri služobnej
ceste v období od 3.9.2011 do 8.9. 2011. Po dátume 12.9.2011 nikto odporcu nekontaktoval, a ani mu
nikto nedoplatil mzdu, a tak dňa 30.9.2011 odporca písomne ukončil s navrhovateľom pracovný pomer
okamžite. Keďže ústna dohoda ako zhodný dvojstranný prejav vôle ukončiť pracovný pomer dohodou
medzi navrhovateľom a odporcom k 12.9.2011 nebola v konaní preukázaná, naopak sa ukázalo, že hocisvedkyňa O. pripravila dohodu, tak dňa 12.9.2011 ju nepodpísala ani jedna strana zmluvná strana, je
potrebné prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol predčasne, bez toho aby dôsledne vykonal potrebné
dôkazy na zistenie skutkového stavu veci.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z.z.), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec
dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dátumom.

Právny úkon, na ktorý neudelí predpísaný súhlas zástupca zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol

vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon, alebo osobitný
predpis ( § 17 ods. 2 Zákonníka práce).

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že na platnosť dohody o skončení pracovného
pomeru nie je potrebná písomná forma. Podmienkou dohody o skončení pracovného pomeru je jednak

prejav vôle obidvoch účastníkov smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru a jednak stanovenie
určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť. Doba, kedy má skončiť pracovný pomer dohodou
uzavretou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nemusí byť určená len kalendárnym dňom.
Môže byť dokonca dohodnutá napríklad dobou skončenia prác, skončením pracovnej neschopnosti
zamestnanca a podobne. Doba skončenia pracovného pomeru musí byť však v týchto prípadoch určená

tak, aby nevznikla pochybnosť o dojednanom dni, ktorým má pracovný pomer skončiť.

Napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu, okresný súd nepostupoval dôsledne, a to najmä pri
výsluchu svedka Z. G., ktorý ako jediný bol prítomný pri rokovaní účastníkov, kedy malo údajne dôjsť aj
k ich dohode o skončení pracovného pomeru. Konateľ navrhovateľa - Dalibor Janega vo svojej výpovedi
uvádzal, že pri jeho rokovaní s odporcom bol prítomný aj vedúci dopravy - Ing. Z. G., ktorý bol vypočutý

ako svedok na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 8.3.2012. Rovnako uviedol, že pri jednaní
ohľadom dohody s odporcom bol prítomný pán svedok Ing. M. A.. Ing. M. A. vo svojej svedeckej
výpovedi dňa 24.1.2013 však uviedol, že nebol prítomný rokovania, keď sa jednalo ohľadne skončenia
pracovného pomeru medzi účastníkmi. Rovnako svedkyňa G. O. vo svojej výpovedi pred okresným
súdom uviedla, že nebola prítomná pri rokovaní účastníkov ohľadne dohody o skončení pracovného

pomeru.KrokovaniumedziúčastníkmimalodôjsťvovedľajšejkanceláriipričomnažiadosťpánaJanegu
mala vyhotoviť písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru s účastníkmi a pripraviť ju na podpis,
a to na základe dohody navrhovateľa a odporcu z predchádzajúceho dňa. Potvrdila, že vychádzala
z tejto informácie, v dôsledku čoho odhlásila odporcu z poisťovní. G. O. tiež uviedla, že pán Janega
jej prikázal napísať dohodu o skončení pracovného pomeru, tvrdiac, že odporca chcel túto dohodu

podpísať, lebo sa tak dohodli. Rovnako svedkyňa V. M. nebola prítomná pri rokovaní účastníkov ohľadne
skončenia pracovného pomeru dňa 12.9.2011. Z uvedených skutočností vyplýva, že jediná osoba, ktorá
bola prítomná pri rokovaní účastníkov ohľadne dohody o skončení pracovného pomeru bol svedok
Ing. Z. G., ktorý však nebol dôsledne prvostupňovým súdom vypočutý na okolnosti jej uzatvorenia.
Tak ako bolo uvedené vyššie, podmienkou platnosti dohody o skončení pracovného pomeru medzi

zamestnancom a zamestnávateľom je jednak prejav vôle obidvoch účastníkov smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť. Na
tietookolnostivšaksvedokG.doposiaľnebolprvostupňovýmsúdomvypočutý.Vdanomprípadesavšakjedná o kľúčové zistenia, ktoré môžu viesť k záveru súdu o platnosti, prípadne neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou medzi účastníkmi dňa 12.9.2011. Skončenie pracovného pomeru má tak
pre zamestnanca, ako aj zamestnávateľa právne dôsledky, a preto je potrebné, aby súd v prípadnom

súdnom spore ohľadne jeho platnosti dôsledne zistil všetky okolnosti rozhodujúce pre vyslovenie záveru
súdu v prejednávanej veci. Za týchto okolností určujúci výrok súdu o tom, že pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011 je predčasný. V dôsledku toho
aj následné určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené
odporcom navrhovateľovi dňa 4.10.2011 je predčasné, keďže aktuálne nie je zrejmé či pracovný pomer

medzi účastníkmi k uvedenému dátumu ešte trval, alebo nie.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách
konania z vyššie uvedených dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.1
písm. f), h) a ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. prioritne doplní výpoveď
svedka Ing. Z. G. o skutočnosti rozhodujúce pre záver o platnosti/neplatnosti dohody účastníkov o

skončení pracovného pomeru zo dňa 12.9.2011. V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že
pracovný pomer k uvedenému dátumu medzi účastníkmi nebol platne skončený, je potrebné doplniť
dokazovanienazákladedôkazovnavrhnutýmiúčastníkmiajvovzťahukurčujúcemuvýroku,žeokamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011 doručené odporcom navrhovateľovi dňa 4.10.2011 je
neplatné. Následne okresný súd v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej opätovne rozhodne aj o

náhrade trov konania a svoje rozhodnutie odôvodní postupom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.