Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241895
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111241895.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom
Bratislava, ul. Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Údernícka č. 5, proti odporcovi: M. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J., ul. A. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 672,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/82/2012-48 zo dňa 10. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 7C/82/2012-48 zo dňa 10. 10. 2012 Okresný súd Žilina návrh navrhovateľa
zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že: „...medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 22. 12. 2004 uzavretá zmluva o bežnom účte, ktorá

bola zmenená zmluvou o bežnom účte zo dňa 16. 09. 2005. Ďalej mal preukázané, že medzi účastníkmi
bola na základe žiadosti odporcu o poskytnutie kontokorentného úveru uzavretá zmluva o povolenom
prečerpaní. V konaní však nebolo preukázané, že na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca
odporcovi peňažné prostriedky, teda že odporca využil povolené prečerpanie na účte, prípadne že
sa dostal do nepovoleného prečerpania. Taktiež neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že
odporcasineplnilsplátkyúveruriadneavčas.Znavrhovateľompredloženýchdôkazovniejezrejmé,ako

odporca plnil, resp. neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere, v akých splátkach, či v lehote
splatnosti, alebo sa dostal do omeškania. Navrhovateľ v zmysle § 79 (Občianskeho súdneho poriadku,
ďalejlen„O.s.p.“)uviedol,čohosasvojimnávrhomdomáha,avšakpokiaľsatýkapožadovanéhonároku
len poukázal na priložený listinný dôkaz - prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej však vôbec
nebolo zrejmé, či navrhovateľom požadovaný nárok je dôvodný. Tento nárok nešpecifikoval, neuviedol,
ako dospel k výpočtu uplatňovanej sumy. Okresný súd poukázal na to, že je právom navrhovateľa

rozhodovať o tom, aký procesný materiál súdu dodá, pričom po preskúmaní žalobného návrhu a
listinnýchdôkazovmalzato,ženavrhovateľnepreukázalsvojetvrdeniaodôvodnostižalobnýmnávrhom
uplatňovanej sumy.

Uvedené konanie je konaním návrhovým, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali oprávnenosť jej žaloby. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou,
ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou

účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované
rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol.
Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi
navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených
podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobný návrh
ako nedôvodný zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Odporca
ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však ich náhradu neuplatnil,
súd rozhodol o trovách konania tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku...“.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj jej nesprávne právne
posúdenie. V ďalších podrobnostiach poukázaním na znenie ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 504
Obchodného zákonníka mal za to, že účastníci konania preukázateľne uzatvorili zmluvu o bežnom účte,

na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil odporcovi účet a vydal odporcovi debetnú
platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácii. Zároveň bol
odporcovi na číslo bežného účtu poskytnutý kontokorentný úver s výškou úverového limitu 10.000,-
Sk. Nakoľko odporca využil povolené prečerpanie na účte, avšak splátky úveru neuhradil riadne a
včas dostal sa do nepovoleného prečerpania zo strany právneho predchodcu navrhovateľa - postupcu

Všeobecná úverová banka, a.s., došlo k ukončeniu zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu
na navrhovateľa vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 672,46 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
389,05 Eur a úroku z omeškania 283,41 Eur. K preukázaniu dlžnej sumy navrhovateľ predložil výpis
z bankovej knihy s názvom Vyčíslenie pohľadávky z úveru, pričom tento listinný dôkaz je generovaný
bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Podľa §

172 ods. 1 O. s. p. účinného dňom 31. 08. 2003 bolo možné vydať platobný rozkaz, ktorý priznával
právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu.
Úmyslom zákonodarcu po novele, ktorou bolo toto ustanovenie vypustené bolo predísť prípadnému
zvýhodňovaniu peňažných ústavov v pozícii veriteľov a nie znížiť výpovednú a dôkaznú hodnotu
tohto dokladu. Predmetný doklad je relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej sumy, nakoľko je

vyhotovovaný bankovým systémom, ktorým nie je možné fyzicky ovplyvniť a taktiež nie je možné
zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácii a k jeho podrobnému zdôvodneniu by bolo
potrebné vyjadrenie experta v oblasti bankovníctva a bankových systémov. Zároveň odvolateľ poukázal
na skutočnosť, že okresný súd ho nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy, preto sa domnieval, že
predložený výpis z bankového systému je pre súd dostatočným spôsobom na preukázanie výšky dlžnej

sumy. Na základe toho navrhovateľ súhlasil s rozhodnutím veci v zmysle § 115a O. s. p. Okresný súd
počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku navrhovateľa, neuviedol, ktoré skutočnosti
má za preukázané a ktoré nie, čím navrhovateľ nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie
dôkazného bremena. Navrhovateľ vyslovil názor, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom, a to
výpisom z bankového systému. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo

dňa 31. 05. 2011, sp. zn. 26CoP/51/2011 podľa ktorého, ak by súd prvého stupňa postupoval v súlade s
§ 118 ods. 2 O. s. p. a uvedenú skutočnosť v príslušnom štádiu konania prezentoval pred účastníkom za
pre súd spornú, bol by vytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by ju vyvrátili alebo potvrdili.
Tým, že okresný súd túto povinnosť zanedbal v konečnom dôsledku odňal navrhovateľovi možnosť
konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej

skutočnosti súdom prvého stupňa ako spornej a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto
smere. V závere podaného odvolania navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v rozhodnutí okresného
súdu absentuje zásada spravodlivosti, keďže navrhovateľ resp. jeho právny predchodca si splnil svoju
zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby odporcu úver, pričom odporca si svoje povinnosti neplnil, v
dôsledku čoho navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu, osobitne s navrhovateľom označenými dôkazmi dospel
odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vo veci predčasne, keďže vec nesprávne právne
posúdil, z ktorého dôvodu tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci. V preskúmavanom prípade sa

odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že ním predložené listinné dôkazy (č. l. 6 až 27
spisu) sú dostatočne relevantnými na preukázanie výšky žalovanej sumy za stavu, kedy okresný súd
navrhovateľa nevyzval na jej bližšiu špecifikáciu, nepostupoval v súlade s § 118 ods. 2 O. s. p. a
neprezentoval, ktoré významné skutkové tvrdenia zostali medzi účastníkmi sporné (viď. zápisnica o
pojednávaní zo dňa 10. 10. 2012 - č. l. 46 spisu). Odvolateľ tiež správne podotkol, že v rozhodnutí

okresného súdu absentuje zásada spravodlivosti, keď pri absolútnej nečinnosti odporcu, ktorý sám
výšku žalovanej sumy nerozporoval konštatoval v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisového
materiálu, že neuniesol dôkazné bremeno.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1,2 O. s. p.).

V novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak

prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .