Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/165/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200506
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712200506.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky Y. Z., bytom J., L. XXX/XX, proti odporcovi Mesto
Poprad, Nábrežie J. Pavla II 2802/3, Poprad, IČO: 00 326 470, o náhradu škody na zdraví s prísl., o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25. 4. 2012 č. k. 13C 6/2012-29
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec sa v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa
navrhovateľka domáha zaplatenia náhrady škody na zdraví, ktorá jej mala vzniknú tak, že dňa
17.1.2009 sa mala pošmyknúť na ľade na X. R.. U. v J. v blízkosti dočasnej zriadenej ľadovej
plochy, pričom zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu je daná tým, že ako vlastník pozemku
nezabezpečil odpratanie snehu a ľadu na verejnom priestranstve. Odporca okrem námietok voči
dôvodnosti uplatneného nároku vzniesol aj námietku premlčania. Uplatnenie námietky premlčania má za
následok, že premlčané právo nemožno veriteľovi priznať. Keďže predmetom konania je uplatnený nárok
na náhradu škody na zdraví, pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty súd prvého stupňa vychádzal
u ust. § 106, ods. 1, ods. 2, Obč. zákonníka. V zmysle citovaných zákonných ustanovení právo na
náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že od počiatku vedela, že si chce uplatňovať náhradu
škody od odporcu, pretože pozemok, na ktorom došlo k úrazu, patrí odporcovi. Z predložených listinných
dôkazov vyplynulo, že posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vystavený dňom
6.7.2009, teda týmto dňom sa navrhovateľka dozvedela o výške škody a týmto dňom jej začala plynúť
premlčacia lehota ohľadom nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ohľadom týchto
nárokov premlčacia lehota uplynula dňom 6.7.2011. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený nárok z titulu poplatkov
za kúpeľnú liečbu, tak tieto navrhovateľka uhradila dňa 27.5.2009 a ohľadom tohto nároku začala plynúť
premlčacia lehota uvedeným dňom a uplynula dňom 27.5.2011. Keďže navrhovateľka podala návrh na
začatie konania až dňa 17.1.2012, je zrejmé, že návrh bol podaný až po uplynutí premlčacej lehoty. K
tvrdeniam navrhovateľky, ktorými poukazovala na ust. § 8, ods. 4 Zák. č. 237/2004 Z.z., súd prvého
stupňa uviedol, že v uvedenom zákonnom ustanovení nie je upravená otázka premlčania, ale z tohto
zákonného ustanovenia vyplýva, kedy je možné vydať lekársky posudok. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a
pri sťažení spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka. V prípade navrhovateľky
však bol vydaný lekársky posudok už dňom 6.7.2009, teda už v tomto období musel byť zdravotný
stav navrhovateľky ustálený a nesporne týmto dňom sa dozvedela o výške škody, pretože aj v tomto
konaní si uplatňuje náhradu škody práve na základe predloženého lekárskeho posudku. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená odporcom je dôvodná, a preto

s poukazom na citované zákonné ustanovenia návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil
a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľke trovy konania. Odvolateľka v odvolaní
okrem iného poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavku
preskúmateľnosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolateľka zdôraznila, že v žiadnom
prípade nevedela od počiatku, že si chce uplatňovať škodu od odporcu a z toho dôvodu sa nechala
zastupovať právnym zástupcom, pretože nevedela, od koho si má škodu vymáhať a akým postupom.
V tomto smere poukázala aj na vyjadrenie odporcu k žalobe, ktorý uviedol, že takýto úraz, ako mala
navrhovateľka, sa nahlasuje mestskej polícii alebo správe mestských komunikácií a na pojednávaní
dňa 21. 3. 2012 odporca namietal aj svoju vecnú pasívnu legitimáciu, keďže podľa neho za takýto
úraz zodpovedá správa mestských komunikácií a nie odporca. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že vo výške škody sa mala údajne navrhovateľka dozvedieť z vystaveného posudku.
Z platnej zákonnej úpravy o náhrade za bolesť a náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia však
nevyplýva, žeby o výške škody sa mala navrhovateľka dozvedieť dňom vystavenia posudku. Poukázala
na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že lekársky posudok sa vydáva, len čo
zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. S poukazom na toto ustanovenie
konštatovala, že jej nárok nie je premlčaný a je potrebné uviesť, že zdravotný stav navrhovateľky nie
je ešte ustálený, keďže stále má bolesti v súvislosti s úrazom zo dňa 17. 1. 2009 a musí podstupovať
rehabilitácie. Vzhľadom k takémuto možnému vývoju zdravotného stavu poškodených pri náhradách
škody zákonodarca ustanovil, že objektívna lehota pri náhrade škody na zdraví neplynie. Navrhovateľka
s poukazom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a v spojitosti s ust. § 106 OZ uviedla, že ani
subjektívna lehota na uplatnenie jej práv neuplynula, keďže najskôr jej začala plynúť dňom 17. 1. 2010.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené
podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd poukazuje na to, že je nesporné, že k škodovej udalosti malo dôjsť dňa 17. 1. 2009 na X..
R.. U. v J.. V. je nespornou skutočnosťou to, že navrhovateľka podala žalobu dňa 17. 1. 2012.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku vychádzal z výpovede navrhovateľky, podľa ktorej
súdu prvého stupňa vyplynulo, že od počiatku navrhovateľka vedela, že si chce uplatňovať náhradu
škody od odporcu, pretože pozemok, na ktorom došlo k úrazu, patrí odporcovi. Takáto okolnosť úrazu
nevyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa.

Navrhovateľka totiž na pojednávaní dňa 25. 4. 2012 (č. l. 25 spisu) uviedla, že „ja som vedela, že si chcem
uplatňovať náhradu škody od odporcu, pretože som si myslela, že tento pozemok patrí odporcovi“. Z
uvedeného prednesu navrhovateľky nevyplýva, že od počiatku mala vedomosť o tom, kto za škodu
zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

So zreteľom na uvedené záver súdu prvého stupňa o vedomosti navrhovateľky, že od počiatku vedela,
kto za škodu zodpovedá, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nevykonal dokazovanie, čo je dôvodom pre zrušenie
rozsudku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že subjektívna premlčacia doba je dvojročná, pre začatie
jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, kedy sa poškodený
dozvie o škode a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá; za škodu bude
obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil; v niektorých prípadoch však môže zodpovedať
aj iná osoba, napr. ak škoda bola spôsobená tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania. Aj
v tomto prípade je potrebné a vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu
zodpovedá.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľka vedela od počiatku, kto za škodu zodpovedá,
nevyplýva z vykonaného dokazovania a v tomto smere bude potrebné dokazovanie doplniť výsluchom
navrhovateľky, aby uviedla konkrétny dátum, kedy sa dozvedela, že za škodu, ktorá jej mala byť
spôsobená, zodpovedá práve odporca aj vzhľadom na to, že k škodovej udalosti malo dôjsť na verejnom
priestranstve a tým pádom bola sťažená identifikácia škodcu.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci rozhodnúť, pričom doplní svoje dokazovanie o tom,
kedy sa navrhovateľka skutočne dozvedela (konkrétny deň), že za škodu jej spôsobenú zodpovedá
práve odporca. Z vykonaného dokazovania doposiaľ nevyplýva, žeby navrhovateľka od počiatku vedela,
kto za škodu jej spôsobenú zodpovedá. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s
požiadavkami upravenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.