Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/1460/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213353
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7209213353.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Dopravný
podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, Košice 043 29, IČO: 31 701 914, právne
zastúpeného. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti
povinnému: V. M., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, XXX XX H., pre vymoženie 40,23 Eur s prísl. a
trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad

Košice, Kupeckého 29, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa

9.6.2009apoverenianavykonanieexekúcieč.XXXXXXXXXXvydanéhoOkresnýmsúdomKošiceIdňa
31.7.2009, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením
č. k. Ex 0736/2009 zo dňa 7.8.2009, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.5.2010.

Povinný v zákonnej 14-dňovej lehote podal na poštovú prepravu dňa 28.5.2010 námietky proti exekúcii,
v ktorých uviedol, že číslo občianskeho preukazu SD 339 638 nesúhlasí s číslom jeho občianskeho

preukazu v dobe uloženia pokuty. Ako prílohu povinný doložil list Okresného riaditeľstva PZ, Odboru
poriadkovej polície, Oddelenie dokladov v Košiciach I zo dňa 20.9.2006, ktorý potvrdzuje, že dňa
25.1.2002 povinný nahlásil stratu občianskeho preukazu SD 339 638 a zároveň požiadal o vydanie
nového pod č. SH 807 615, ktorý prevzal dňa 26.2.2002.

Dňa 2.2.2011 boli námietky povinného doručené oprávnenému spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote

15 dní a dňa 22.2.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného v ktorom uviedol, že skutočnosti,
ktoré namieta povinný bolo možné uplatniť v konaní na súde. Nejde o skutočnosti, ktoré by nastali po
vydaní exekučného titulu a ktoré by mali za následok zánik vymáhaného nároku.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. 17Er/1460/2009-21 zo dňa 28.3.2011 námietky povinného proti
exekúcii zamietol z dôvodu, že nezistil, žeby po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce

zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

Vyššie uvedené uznesenie bolo povinnému doručené dňa 7.4.2011, ktorý v zákonnej pätnástdňovej
lehote dňa 21.4.2011 podal odvolanie voči tomuto uzneseniu. V odvolaní okrem iného uviedol, že
povinný nedal svojím konaním dôvod na začatie samotného exekučného konania. Už v roku 2002,

25.1.2002 nahlásil stratu občianskeho preukazu č. SD 339 638, hneď v ten deň požiadal o vydanie
nového OP, ktorý mu bol následne dňa 26.2.2002 vydaný pod č. SH 807 615. Je evidentné, že povinnýnemalbyťpasívne legitimovanýmažalovanýmvspore,ktorýpredchádzaltomutoexekučnémukonaniu.
Ak by povinný vedel v čase trvania sporu o jeho existencii, uplatnil by svoje práva a bránil by sa
dostupnými zákonnými prostriedkami už počas trvania spomínaného súdneho konania. V čase kedy

prebiehalo konanie na Okresnom súde Košice II sp. zn. 21C/171/2007 povinný sa nezdržiaval ani na
adrese Trieda SNP 54, Košice ani na adrese Sofijská 21, Košice. Ďalej povinný poukázal a citoval ust.
§ 46 O.s.p. a uviedol, že hlavným dôvodom podania námietok z jeho strany bola skutočnosť, že na
strane povinného boli dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a súd má vyhlásiť takúto exekúciu
za neprípustnú a tieto dôvody bránia aj jej vykonateľnosti. Poukázal na § 58 Exekučného poriadku ods.

1, ktorý stanovuje jednak povinnosť, ale aj možnosť exekúciu zastaviť, na návrh alebo aj bez návrhu a
žiadal, aby súd na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov vyhovel námietkam
povinného a zastavil voči nemu exekúciu.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Proti rozhodnutiu, ktorým boli zamietnuté námietky proti exekúcii zákon odvolanie nepripúšťa. Z tohto
dôvodu sa podaním odvolania uznesenie zo zákona zrušuje a o podaných námietkach opätovne
rozhoduje sudca.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami

osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak:

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.

Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v predmetnej exekučnej veci poukazuje na tú skutočnosť, že v námietkach proti exekúcii nie je

prípustné namietať skutočnosti, ktoré vznikli ešte pred vydaním exekučného titulu. Takúto skutočnosť
mohol namietať povinný iba v pôvodnom vyhľadávacom konaní. Má sa za to, že súd rozhodol vo
vyhľadávacom konaní podľa stavu platného v deň vydania exekučného titulu a že právo v tom čase
existovalo. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Povinný
mal zákonnú možnosť namietať ním tvrdené skutočnosti v pôvodnom konaní. Súd v rámci exekučného

konania nie je oprávnený skúmať podmienky vydania exekučného titulu, ktorý sa stal právoplatným a
vykonateľným.

Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii namietal skutočnosti, ktoré súvisia so splnením podmienok
vydania exekučného titulu, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným a ktoré nastali pred vznikom

exekučného titulu a tieto by mohol povinný namietať iba v pôvodnom vyhľadávacom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd námietky povinného zamietol,
keďže návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce

neprípustnosť exekúcie.

Nakoľko povinný vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu, ktorým zamietol jeho námietky a v ktorom
navrhol zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti resp. dôvody zastavenia exekúcie, ktoré má
na mysli ust. § 57 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku súd zamietol aj jeho návrh na zastavenie

exekúcie.

Povinný vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii
navrhol aj zastavenie exekúcie. Tento návrh odôvodnil tým, že na strane povinného boli dôvody, pre
ktorú exekúciu nemožno vykonať a súd má vyhlásiť takúto exekúciu za neprípustnú a tieto dôvody

bránia aj jej vykonateľnosti a že povinný svojím správaním nedal dôvod na jeho začatie a nespôsobil
tento fakt. Exekučný súd po preskúmaní vyššie uvedených dôvodov uvedených povinným, ktorými
odôvodňoval zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g.) Exekučného poriadku dospel k záveru, že
povinný neuviedol žiadny taký dôvod, ktorý vznikol po vydaní exekučného titulu a na základe ktorého by
súd mohol vysloviť, že exekúcia je neprípustná a následne exekúciu zastaviť. Preto v súlade s vyššie

citovaným zákonným ustanovením a na základe vyššie uvedených skutočností návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§202 ods. 2 Os.p. v spojení s ust. §
50 ods. 4 Exekučného poriadku)

Proti druhému výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.