Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214681
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214681.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava 1, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.

k. 15C/239/2012-26 zo dňa 18. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 15C/239/2012-26 zo dňa 18.2.2013 Okresný súd Martin podanie žalobcu
zo dňa 21. 09. 2012, ktoré bolo Okresnému súdu Martin doručené dňa 27. 09. 2012, odmietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca aj napriek výzve a poučeniu súdu obsiahnutej v uznesení č.

k. 15C/239/2012-16 zo dňa 04. 12. 2012 nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce predbežné
prejednanie uplatňovaného nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je podľa § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani o tom nepripojil
žiadne dôkazy. Žalobca v inom konaní sp. zn. 15C 274/2012 predložil iba kópiu sprievodného listu zo
dňa 25. 09. 2012 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti SR s konštatovaním, že jednotlivé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostávajú zo 6-tich strán a prílohou každej

žiadosti je plnomocenstvo. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
predloženého do konania sp. zn. 15C/274/2012 prvostupňový súd nemal preukázané, že nárok, ktorý si
uplatňuje žalobca, predbežne prejednal s Ministerstvom spravodlivosti SR, resp. podal na ministerstve
žiadosťoprerokovanietohtonárokuačijetentonároktotožnýsnárokomuplatňovanýmvdanomkonaní.
S poukazom na uvedené mal okresný súd za to pri aplikácii ust. § 43 ods. 2 O. s. p., že ide o taký
nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, a preto podanie žalobcu zo

dňa 21. 09. 2012 odmietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, svojím postupom mu odňal možnosť na konanie pred súdom a
napokon to, že rozhodoval vylúčený sudca.
V podrobnostiach uviedol, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že okresný súd svoju
právomocnakonanie,čojejednouzpodmienokkonania,nesprávnezamenilsnáležitosťamisamotného
podania. Ak by súdu nebolo doručené riadne podanie, neexistoval by dôvod na skúmanie podmienok
konania. Dôsledkom neodstránenia vád podania je jeho odmietnutie, čo spôsobí stav akoby podanie na

súde urobené nebolo. Skúmať podmienky konania je možné až počas konania, t.j. po začatí konania
na základe návrhu. Zákon za absenciu podmienky konania nestanovuje sankciu v podobe odmietnutia,ako to posúdil a rozhodol prvostupňový súd. Takéto rozšírenie náležitostí podania nie je prípustné,
predstavuje jednak nesprávne právne posúdenie veci a zároveň spôsobuje zásah do základného práva
účastníka na prístup k súdu, ako aj na spravodlivý súdny proces. V prípade existencie prekážky

konania súd konanie zastaví, pričom v prípade, ak vec nepatrí do právomoci súdu, ale iného orgánu,
po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpi tomuto orgánu, pričom účinky spojené
s podaním návrhu ostávajú zachované. V tejto súvislosti, ak by sa aj akceptovalo, že vec patrila do
právomoci iného orgánu, súd by odmietnutím podania odňal účastníkovi účinky spojené s podaním
návrhu, keďže tieto účinky sú spojené s rozhodnutím o zastavení konania a nie s rozhodnutím o

odmietnutí podania.
Ďalší odvolací dôvod, a síce to, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolateľ odôvodnil tým, že uskutočnil vo
veci samej podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
súvislostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach

verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie
krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11NcC 46/2012). Taktiež
je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za daného stavu, keď podľa odvolateľa názor krajského

súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, nebolo a nie je prípustné, aby vydal
uznesenie o odmietnutí podania, ktoré vydal vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Uznesenie o odmietnutí podania - návrhu na začatie konania odklad
pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.

Za ďalšie, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je založené jednak na nesprávnom právnom
posúdení následkov nedostatku podmienky konania a zároveň je založené na nesprávnom posúdení
existencie nedostatku podmienky konania. K neexistencii neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podaným žalovanému, ktorý by navyše obsahoval vyznačený dátum podania. Žalobca

podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému osobne do
podateľne, pričom žalovaný potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych
návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody založil žalovaný do svojho príslušného spisu, a preto žalobca v podanej
žalobe navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom žalovaného.

Žalobca nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti, aby inter alia nedošlo v spojení s
nesprávnym úradným postupom štátu k navýšeniu materiálnej škody na jeho strane. Žiadna normatívna
právna úprava neukladá poškodenému subjektu povinnosť, aby v prípade postupu podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu vyhotovenia printovej verzie
rovnopisu návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a postaral sa o vyznačenie

prezenčnej pečiatky orgánu konajúceho v mene štátu (§ 4 citovaného zákona). Žalobca uviedol, že
ak všeobecný súd má za to, že zisťovanie skutočnosti zo spisu žalovaného má menšiu vypovedaciu
hodnotu než oboznámenie sa s návrhom predloženým žalovaným, je pripravený poskytnúť návrh
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že žalobca disponuje jednotnou a
neoddeliteľnou databázou návrhu v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len túto jednotnú

databázu obsahujúcu celkovo 43.597 návrhov - databáza samozrejme zahŕňa aj súdom požadovaný
individuálny návrh. Navyše v danom štádiu konania neexistuje námietka zo strany žalovaného, že
návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v danej individuálnej veci nebol podaný.
V prípade pochybností je namieste požadovať, aby súd získal vyjadrenie ohľadom doručenia návrhu
priamo od žalovaného (§ 114 ods. 2 a 3 O. s. p.). Žalobca riadne preukázal, že podal návrh na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR, a to na základe potvrdených
zoznamov podaných návrhov na predbežné prerokovanie, pričom poradové číslo žaloby v jeho značke
sa zhoduje s poradovým číslom v zozname podaných návrhov na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. V žalobcovej značke sú uvedené dve čísla. Prvé číslo predstavuje poradové číslo
žaloby a druhé číslo poradové číslo v zozname podaných návrhov na predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktorý bol publikovaný pod označením R
28/1978 sp. zn. 2 Cz 38/7, ak ide o nárok na náhradu, ktorý je nevyhnutné prejednať s orgánom, ktorý
za škodu zodpovedá pred podaním samotnej žaloby a žaloba je podaná bez predbežného prerokovania
nárokunanáhraduškody,ideoodstrániteľnýnedostatokpodmienkykonania.Rozhodnutiepoukazujenato, že je potrebné postupovať podľa § 104 ods. 2 O. s. p., teda vykonať iné vhodné opatrenia, avšak nie je
možné v takomto prípade konanie meritórne ukončiť a žalobu zamietnuť. Aj v zmysle dôvodovej správy
k ust. § 14 a § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho

predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale
má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky ustanovením primeranej lehoty.
Napokon v závere svojho odvolania žalobca zdôraznil, že návrh na predbežné prerokovanie nároku
riadne a včas podal. Súd s poukazom na ust. § 104 ods. 2 O. s. p. preto nie je oprávnený vo veci
meritórne rozhodnúť a žalobu zamietnuť, nie je oprávnený ani konanie zastaviť, pretože taký nedostatok

nepredstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pričom odmietnutie podania tak, ako
rozhodol prvostupňový súd, je úplne vylúčené. Absencia podmienky konania právomoc súdu na konanie
nemôžebyťpostavenálenvrovinedohadusúdu,resp.naniecelkomdôslednezistenýchskutočnostiach
a pravdepodobnosti právomoci iného orgánu. Ku konštatovaniu, že súd nie je príslušný na konanie, je
potrebné dospieť s absolútnou istotou, pričom súd nepochybne musí vykonať všetky dôkazy potrebné
pre jeho rozhodnutie bez ohľadu na to, či ich účastník navrhol alebo nie. Žalobca ako dôkaz v konaní

navrhol oboznámenie sa so spisom Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je vedený o jeho žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pri vykonaní tohto navrhnutého dôkazu by súd
nepochybne zistil, že podmienky konania sú naplnené a je daná právomoc súdu konať.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 27. 09. 2012 sa žalobca domáha, aby
súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že „žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5182759 dlžníkom, t.j.
povinným Z. A., nar. XX.XX.XXXX, kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo EX 7537/2010 postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku" a tiež aby rozsudkom rozhodol tak, „že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 2069,69,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 413,94

eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania".

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, resp.
územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní.Akpoškodenýuplatnínároknasúdebezpredchádzajúcehopredbežnéhoprerokovania,nemôže

súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie
nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný

však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca
uviedol ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu
škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom prerokovaní je
založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako žalobca vystupujespoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ako žalovaný SR zastúpená MS SR, pričom predmetom je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5182759

dlžníkom: Z. A., dátum narodenia XX. XX. XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 7537/2010.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, pokiaľ tento vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie

veci podmienok pre odmietnutie podania. Zhodne s názorom odvolateľa bol aj odvolací súd toho názoru,
že pokiaľ žalobca v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol prvostupňový súd
jeho podanie odmietnuť argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz, o to viac, že
žalovaný doposiaľ takúto skutočnosť, t.j. neprerokovanie nároku žalobcu o náhradu škody nenamietal.
Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný súd dôkaz označený žalobcom vykonal.

Čo sa týka ďalšieho vytýkaného nedostatku, a síce, že vo veci mal rozhodovať vylúčený sudca, odvolací
súd dodáva, že žalobca výslovne vo svojich podaniach uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti voči
zákonnému sudcovi podľa § 15a O. s. p. (č. l. 12 spisu). Zákonná sudkyňa sa výslovne vyjadrila, že sa
vo veci necíti zaujatá pre pomer k veci, k účastníkom, ani k ich zástupcom.

Zaoberajúc sa však odvolacou námietkou žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, krajský súd
poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť vo veciach hromadných podaní žalobcu s rovnakým
predmetom konania, ktorá musí byť žalobcovi známa, a to že samotná skutočnosť, že škodcom je súd,
na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a nie je

dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania súdenej veci.

V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého
procesu citlivo zvažovať ich vzťah. V posudzovaných súvislostiach nezodpovedá právnym pomerom
priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri

výkone rozhodovacej činnosti súdov riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá
nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch
voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané.

Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným.

Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého
vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné

vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na
ktorom sudca pôsobí. Iba také chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie
nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011).

Sudca musí zachovávať profesionálny prístup k svojej práci zahrňujúci okrem iného aj profesionálny

nadhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky dáva záruku nestranného a zákonného rozhodovania.
Princíp nezávislého, nestranného a spravodlivého rozhodovania je základným princípom fungovania
súdnej moci a je zákonnou povinnosťou sudcu tento princíp dodržiavať. Neoddeliteľnou súčasťou
spôsobilosti sudcu vykonávať túto funkciu je zachovať vecný a profesionálny prístup k prejednávanej
veci, ovládať svoje konanie, ako aj svoje vnútorné pocity.

V tomto štádiu teda neboli preukázané zákonné dôvody a skutočnosti odôvodňujúce záver o zaujatosti
zákonnej sudkyne.

Z vyššie uvedených dôvodov preto, lebo odvolací súd nemal za to, že boli splnené podmienky pre

odmietnutie podania, preskúmavané rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.Na záver odvolací súd poukazuje na to, že v prípade ak by nebol odstránený nedostatok uvedenej
podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať
podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania ale nie odmietnuť podanie lebo v

danom prípade nejde o odstraňovanie vád neúplného podania v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .