Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/129/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214749
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214749.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č. k. 15C/250/2012-24 zo dňa 16. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podanie navrhovateľa zo dňa 21.09.2012 (správne 17.09.2012 -
poznámka odvolacieho súdu) doručené súdu dňa 27.09.2012, odmietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ aj napriek poučeniu a výzve súdu obsiahnutej v uznesení
č. k. 15C/250/2012-16 zo dňa 21.11.2012 nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce predbežné
prejednanie uplatňovaného nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je podľa § 4 ods. 1
písm. a) zákona č. 514/2003 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani o tom nepripojil žiadne
dôkazy. V podaní zo dňa 10.12.2012, zaslaného v reakcii na výzvu súdu, navrhovateľ iba predložil kópiu
sprievodného listu zo dňa 25.09.2012 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti SR s konštatovaním,
že jednotlivé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostávajú zo 6-tich strán
a prílohou každej žiadosti je plnomocenstvo. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody predloženého do konania sp. zn. 15C/208/2012 (na ktorý navrhovateľ odkázal)
prvostupňový súd nemal preukázané, že nárok navrhovateľ predbežne prejednal s Ministerstvom
spravodlivosti SR, resp. podal na ministerstve žiadosť o prerokovanie tohto nároku a či je tento nárok
totožný s nárokom uplatňovaným v danom konaní. S poukazom na uvedené mal okresný súd pri aplikácii
§ 43 ods. 2 O. s. p. za to, že ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v konaní
pokračovať, a preto podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 27.09.2012 odmietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, svojím postupom mu odňal možnosť na konanie pred súdom a
napokon to, že rozhodoval vylúčený sudca. Uviedol, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom,
že okresný súd svoju právomoc na konanie, čo je jednou z podmienok konania, nesprávne zamenil s
náležitosťami samotného podania. Ak by súdu nebolo doručené riadne podanie, neexistoval by dôvod na
skúmanie podmienok konania. Dôsledkom neodstránenia vád podania je jeho odmietnutie, čo spôsobí
stav akoby podanie na súde urobené nebolo. Skúmať podmienky konania je možné až počas konania,
t.j. po začatí konania na základe návrhu. Zákon za absenciu podmienky konania nestanovuje sankciu v
podobe odmietnutia, ako to posúdil a rozhodol prvostupňový súd. Takéto rozšírenie náležitostí podania
nie je prípustné, predstavuje jednak nesprávne právne posúdenie veci a zároveň spôsobuje zásah do

základného práva účastníka na prístup k súdu, ako aj na spravodlivý súdny proces. V prípade existencie
prekážky konania súd konanie zastaví, pričom v prípade, ak vec nepatrí do právomoci súdu, ale iného
orgánu, po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpi tomuto orgánu, pričom účinky
spojené s podaním návrhu ostávajú zachované. V tejto súvislosti, ak by sa aj akceptovalo, že vec
patrila do právomoci iného orgánu, súd by odmietnutím podania odňal účastníkovi účinky spojené s
podaním návrhu, keďže tieto účinky sú spojené s rozhodnutím o zastavení konania a nie s rozhodnutím
o odmietnutí podania.
Ďalší odvolací dôvod, a síce to, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolateľ odôvodnil tým, že uskutočnil vo
veci samej podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
súvislostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie
krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11NcC 46/2012 zo dňa
17.10.2012). Taktiež je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za daného stavu, keď podľa
odvolateľa názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských
súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, nebolo a nie je
prípustné, aby vydal uznesenie o odmietnutí podania vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Uznesenie o odmietnutí podania - návrhu na začatie konania
odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
Odvolateľ ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je založené jednak na
nesprávnom právnom posúdení následkov nedostatku podmienky konania a zároveň je založené na
nesprávnom posúdení existencie nedostatku podmienky konania. K neexistencii neodstrániteľného
nedostatku podmienky konania navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval vyznačený
dátum podania. Navrhovateľ podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu
s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil odporca do svojho príslušného spisu, a
preto navrhovateľ v podanej žalobe navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s
príslušným spisom odporcu. Navrhovateľ nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti,
aby inter alia nedošlo v spojení s nesprávnym úradným postupom štátu k navýšeniu materiálnej škody
na jeho strane. Žiadna normatívna právna úprava neukladá poškodenému subjektu povinnosť, aby v
prípade postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu
vyhotovenia printovej verzie rovnopisu návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a postaral sa o vyznačenie prezenčnej pečiatky orgánu konajúceho v mene štátu (§ 4 citovaného
zákona). Navrhovateľ uviedol, že ak všeobecný súd má za to, že zisťovanie skutočnosti zo spisu odporcu
má menšiu vypovedaciu hodnotu než oboznámenie sa s návrhom predloženým navrhovateľom, je
pripravený poskytnúť návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že žalobca
disponuje jednotnou a neoddeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť
len túto jednotnú databázu obsahujúcu celkovo 43597 návrhov - databáza samozrejme zahŕňa aj súdom
požadovaný individuálny návrh. Navyše v danom štádiu konania neexistuje námietka zo strany odporcu,
že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v danej individuálnej veci nebol podaný.
V prípade pochybností je namieste požadovať, aby súd získal vyjadrenie ohľadom doručenia návrhu
priamo od odporcu (§ 114 ods. 2 a 3 O.s.p.). Navrhovateľ riadne preukázal, že podal návrh na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR, a to na základe potvrdených
zoznamov podaných návrhov na predbežné prerokovanie, pričom poradové číslo žaloby v jeho značke
sa zhoduje s poradovým číslom v zozname podaných návrhov na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. V navrhovateľovej značke sú uvedené dve čísla. Prvé číslo predstavuje poradové číslo
žaloby a druhé číslo poradové číslo v zozname podaných návrhov na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktorý bol publikovaný pod označením R
28/1978 sp. zn. 2 Cz 38/7, ak ide o nárok na náhradu, ktorý je nevyhnutné prejednať s orgánom, ktorý
za škodu zodpovedá pred podaním samotnej žaloby a žaloba je podaná bez predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Rozhodnutie poukazuje
na to, že je potrebné postupovať podľa § 104 ods. 2 O.s.p., teda vykonať iné vhodné opatrenia,
avšak nie je možné v takomto prípade konanie meritórne ukončiť a žalobu zamietnuť. Aj v zmysle

dôvodovej správy k § 14 a § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., ak poškodený uplatní nárok na súde
bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho
konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky ustanovením
primeranej lehoty. Napokon v závere svojho odvolania navrhovateľ zdôraznil, že návrh na predbežné
prerokovanie nároku riadne a včas podal. Súd s poukazom na § 104 ods. 2 O.s.p. preto nie je oprávnený
vo veci meritórne rozhodnúť a žalobu zamietnuť, nie je oprávnený ani konanie zastaviť, pretože taký
nedostatok nepredstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pričom odmietnutie podania
tak, ako rozhodol prvostupňový súd, je úplne vylúčené. Absencia podmienky konania, právomoc súdu
na konanie nemôže byť postavená len v rovine dohadu súdu, resp. na nie celkom dôsledne zistených
skutočnostiach a pravdepodobnosti právomoci iného orgánu. Ku konštatovaniu, že súd nie je príslušný
na konanie, je potrebné dospieť s absolútnou istotou, pričom súd nepochybne musí vykonať všetky
dôkazy potrebné pre jeho rozhodnutie bez ohľadu na to, či ich účastník navrhol alebo nie. Navrhovateľ
ako dôkaz v konaní navrhol oboznámenie sa so spisom Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je vedený
o jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pri vykonaní tohto navrhnutého
dôkazu by súd nepochybne zistil, že podmienky konania sú naplnené a je daná právomoc súdu konať.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 toto
uznesenie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou súdu dňa
27.09.2012, sa navrhovateľ domáha, aby súd medzitým rozsudkom rozhodol o základe veci tak,
že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Martin, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
5021592 dlžníkom, t.j. povinným S. K., v zákonom stanovenej lehote a tiež aby rozsudkom rozhodol
tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 330 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľovi
trovy konania.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, resp.
územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka, a preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže
súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie
nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty.

V podanej žalobe navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhovateľ
uviedol ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu
škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom prerokovaní
je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako navrhovateľ
vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ako odporca SR zastúpená MS SR, pričom predmetom je
náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
609000050 dlžníkom G. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 5824/2011.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pokiaľ tento vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne
posúdenie veci z hľadiska podmienok pre odmietnutie podania. Zhodne s názorom odvolateľa bol aj
odvolací súd toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal odporcu
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR,
nemohol prvostupňový súd jeho podanie odmietnuť argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil
označený dôkaz, o to viac, že odporca doposiaľ takúto skutočnosť, t.j. neprerokovanie nároku žalobcu
o náhradu škody nenamietal. Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný súd dôkaz
označený navrhovateľom vykonal.

Čo sa týka ďalšieho vytýkaného nedostatku, a síce, že vo veci mal rozhodovať vylúčený sudca, odvolací
súd dodáva, že navrhovateľ výslovne vo svojich podaniach uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti
voči zákonnému sudcovi podľa § 15a O.s.p. (č. l. 12 spisu). Zákonná sudkyňa sa výslovne vyjadrila, že
sa vo veci necíti zaujatá pre pomer k veci, k účastníkom ani k ich zástupcom. V tomto štádiu konania
teda neboli preukázané zákonné dôvody a skutočnosti odôvodňujúce záver o zaujatosti zákonnej
sudkyne. K namietaným skutočnostiam zaujal okresný súd stanovisko i v dôvodoch uznesenia č. k.
15C/250/2012-16 zo dňa 21.11.2012.

Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že tu neboli splnené podmienky pre odmietnutie
podania, a preto preskúmavané rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na záver odvolací súd poukazuje na to, že v prípade ak by nebol odstránený nedostatok uvedenej
podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať
podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania (§ 104 ods. 2 O.s.p.), ale nie
odmietnuť podanie lebo v danom prípade nejde o odstraňovanie vád neúplného podania v zmysle
ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.