Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 28, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8Er/181/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605205045
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2605205045.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému: Y. X., B.. X.X.XXXX, X. U., W. XXX/XX, za účasti súdneho exekútora: Mgr.
Ing. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, o vymoženie 816,57 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., náhradu trov
exekúcie v sume 237,27 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 30.6.2005 bol oprávneným určený súdny exekútor poverený
podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému,

na základe notárskej zápisnice č. B. XXX/XXXX, B. XXXX/XXXX, B. XXXX/XXXX zo dňa 19.2.2005,
napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa Exekučného poriadku súd skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd má teda právo preveriť a vecne
posúdiť právny úkon účastníka - vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku vo forme notárskej
zápisnice - najmä či tento úkon urobila na to oprávnená osoba v súlade so zákonom a či nie je v rozpore s
dobrýmimravmi.Uvedenéskutočnostimôžesúdposúdiťkedykoľvekpočasprebiehajúcehoexekučného

konania.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky

zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej stranedodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa§2písm.a)ab)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľačlánku3ods.1,ods.2vetaprváaods.3Smernice,zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.

Zpredloženéhoexekučnéhotituluazmluvyoúverezodňa4.11.2004malsúdpreukázané,žeoprávnený
s povinným uzavreli dňa 4.11.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
formou úveru finančné prostriedky, ktoré sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť v pravidelných
dvojtýždňových splátkach. Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo o. i. poskytovanie

pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda konal v rámci predmetu svojho
podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa,
nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv.
spotrebiteľskýúverniejerozhodujúceto,akouprávnouformousaspotrebiteľskýúverposkytuje,dôležité

je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.

Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta so sídlom Bratislava, Za kasárňou 1, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Pri skúmaní splnomocnenia bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda či splnomocnenie začlenené v rámci podmienok štandardnej

zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993).

Súd mal preukázané, že splnomocnenie obsiahnuté v úverovej zmluve, ktoré malo založiť legitimitu pre

exekučný titul - notársku zápisnicu, znemožnilo povinnému ako spotrebiteľovi zvoliť si svojho zástupcu,
ktorý by ho zastupoval vo vzťahu k veriteľovi, ako aj v prípadných sporoch, ktoré by medzi nimi vznikli.
Povinný len mohol zmluvu o úvere ako celok odmietnuť, alebo sa na druhej strane podrobiť všetkým
v nej ustanoveným zmluvným podmienkam, vrátane udelenia splnomocnenia s následným vyhlásením
splnomocnenca o uznaní právneho záväzku povinného zo zmluvy o úvere vo forme notárskej zápisnice.
Splnomocnenie si tak povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal, keďže toto bolo integrálnou súčasťou

tzv. formulárovej úverovej zmluvy. Povinným splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol pritom
vybraný priamo oprávneným, čo je vzhľadom k tomu, že tu dochádza k situácii, že jedna a tá istá osoba
háji a bráni záujmy oboch proti sebe stojacich strán (oprávnený a povinný), neprípustné.

Súd tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že predmetné splnomocnenie

udelené povinným v rámci individuálne nedojednaných podmienok úverovej zmluvy je neprijateľné,
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a
výkon práv a povinností z takto udeleného plnomocenstva sa prieči dobrým mravom. Súd je potom
povinný exekúciu zastaviť v celom rozsahu, keďže exekučným titulom je notárska zápisnica, v ktorej
splnomocniteľ uznal za dlžníka právny záväzok, pričom svoje splnomocnenie odvodzoval z neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Tým dôjde k naplneniu účelu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993, t. j. zabráni sa situácii, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodoval podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
a vzhľadom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, keďže tento sa domáhal
vykonania exekúcie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, uložil súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Trovy exekúcie pozostávajú z hotových výdavkov súdneho exekútora v sume 63,43 € (poštovné 31,49
€, správny poplatok 1,66 €, bankový poplatok 0,13 €, kancelársky materiál, internet a telekomunikačné
výdavky 30,15 €) a z odmeny súdneho exekútora v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania,

za 10 účelne vynaložených hodín na exekúciu po 6,64 € + 19 % DPH, t. j. 79,02 € (žiadosť o
poverenie, upovedomenie o začatí exekúcie, výzva na vyhlásenie o majetku, výzva povinnému na
dostavenie sa k exekútorovi, 13x súčinnosť/Mesto/Obec/Sociálna poisťovňa/ODI/Daňový úrad, 2x
výzva na splátky, 2x príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu/zrážkami zo mzdy,
2x exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu/zrážkami zo mzdy, návrh na zastavenie exekúcie,

predloženie špecifikácie, 5x oznámenie o ukončení exekúcie/Sociálna poisťovňa/Mesto/ODI/Daňový
úrad/zamestnávateľ, vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia; každý úkon v trvaní 0,3 hod., t. j.
18 min.), a za 24 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 € + 19 % DPH, t. j. 94,82 € (získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x doručenie príkazu na
začatieexekúcie,6xdoručenieexekučnéhopríkazu,13xzisťovanieplatiteľamzdy/majetku/účtu/bydliska

povinného). Spolu trovy exekúcie 237,27 €.

Pri výpočte odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky súd zohľadnil počet účelne
vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadiskojednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie, a preto súd sčítal čas účelne strávený
pri jednotlivých úkonoch. Zároveň súd súdnemu exekútorovi nepriznal na náhrade hotových výdavkov
sumu 8,07 € označenú ako manipulácia so spisom, nakoľko nie je zrejmé, o aké náklady sa zo strany

súdneho exekútora jedná a nie je možné overiť ich výšku.

Súdny exekútor inak žiadal priznať odmenu až za 34 hodín vynaložených na exekúciu a až za 73
úkonov exekučnej činnosti, avšak vzhľadom k tomu, že v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku
má exekútor nárok na náhradu trov potrebných iba na účelné vymáhanie nároku, súd priznal súdnemu

exekútoroviodmenuanáhraduhotovýchvýdavkovibavovýškeuvedenejvpredchádzajúcichodsekoch.
Účelným úkonom súdneho exekútora totiž treba rozumieť doručenie príkazu na začatie exekúcie (a
následne tiež exekučného príkazu či upovedomenia o týchto úkonoch) len takej banke, u ktorej skorším
zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku (odmeňovaným inak samostatne) bol zachytený
účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného. Len za takéto doručenie
potom patrí exekútorovi aj odmena (a tiež náhrada hotových výdavkov), keďže je len veľmi málo

pravdepodobné, že by - vzhľadom na počet bánk, ktorým súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie
doručoval - mal povinný exekúciou postihnuteľný účet takmer v každej z bánk na trhu. Súd pritom z
exekučného spisu mal preukázané zachytenie účtu povinného iba v jednej z bánk.

Súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu (a tiež náhradu hotových výdavkov) za všetky

úkony označené ako zisťovanie účtu/majetku/platiteľa mzdy povinného, nakoľko z exekučného spisu
vyplýva, že jednou žiadosťou boli vykonané dopyty na viaceré horeuvedené údaje, a súd tak bral do
úvahy počet reálne zaslaných žiadostí, a nie počet zisťovaných údajov.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).