Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/323/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712213239
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712213239.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., XX. Y. XXX/
XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka
60, Bratislava, pod spis. zn. EX 16050/12, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 318,-
Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/582/2012-11 zo dňa
28.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 221Er/582/2012-11 zo dňa 28.08.2012 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie sumy 318,- Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01024/11 vydaný dňa 22.03.2011 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011 a
vykonateľnosť dňa 05.05.2011. Povinnej bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 348,- Eur s
príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vydaný bol na základe Zmluvy
o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru („VPPÚ“). Tieto
v bode 15 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne
pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. Okresný súd
poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) § 52 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“)
posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere upravenú
vo vnútroštátnom právnom poriadku v Obchodnom zákonníku, na spotrebiteľské zmluvy je potrebné
aplikovať príslušné vnútroštátne a európske normy o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je
bezpredmetné, či zmluva bola uzavretá podľa obchodného alebo občianskeho práva, pretože obsahom
záväzku nie sú len zmluvné dojednania majúce povahu všeobecných zmluvných podmienok, ale aj
predmetné kogentné právne normy majúce za cieľ ochranu spotrebiteľa. Okresný súd poukázal aj na
zásadu nepriameho účinku, z ktorej vyplýva, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je daná
pôsobnosť Smernice Rady č. 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica o aproximácii“), ale
aj zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým bola implementovaná do slovenského právneho poriadku.

Na rovnakom právnom základe je daná aj pôsobnosť Smernice a príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, prostredníctvom ktorých bola implementovaná do slovenského právneho poriadku. Z formy
zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti opakovane, z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto
je nutné aplikovať na tento právny vzťah príslušné ustanovenia Smernice, Smernice o aproximácii,
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebných úveroch, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Okresný súd poukázal
aj na, čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3
a prílohu Smernice, ako aj judikatúru Súdneho dvora (ES), konkrétne na rozsudky súdneho dvora (ES)
č. C-334/92 zo dňa 16.12.1993, kde citoval body 20 a 21, č. C- 14/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16, č.C-
79/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16 a 26, č. C- 240/98 zo dňa 27.06.200 a č. C-168/05 zo dňa 26.10.2006,
kde citoval body 25 až 27 a bod 38 a tiež rozsudok Súdneho dvora (ES) č. C-243/08, z ktorého citoval
bod 43. V súvislosti s neprijateľnými podmienkami okresný súd uviedol, že ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
preto pri posudzovaní neprijateľných podmienok súd nie je viazaný ich výpočtom v zákone. Konkrétne
poukázal na ust. § 53 ods. 1 písm. k) a r) Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že dojednanie
rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen nekalou podmienkou podľa čl. 2písm. a) Smernice v
spojení s ustanovením 1 písm. q) Prílohy Smernice, ale ide o podmienku na základe ktorej rozhodcovský
súd priznal oprávnenému neprimerane vysokú sankciu za neplnenie Zmluvy povinnou. Ako neprijateľnú
podmienku označil aj dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 14 VPPÚ. Poukázal na skutočnosť, že
zmenka bola vyplnená v deň podpisu zmluvy o úvere, avšak k plynutiu zmenkového úroku nedošlo od
vystavenia, resp. vyplnenia zmenky, ale od momentu neplnenia zmluvného záväzku. Tieto neprimerané
sankcie obsiahnuté vo VOP okresný súd označil za nekalé podmienky. Uviedol, že rozhodcovský súd
venoval pri rozhodovaní vo veci pozornosť len podnikateľskému riziku oprávneného, ale nevenoval
náležitú pozornosť ochrane spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu slabšej strany, pretože absolútne opomenul
skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v nerovnom postavení, najmä pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj silu informovanosti. Všetky vyššie uvedené skutočnosti označil okresný
súd k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, čo má za následok jej
neplatnosť, na ktorú okresný súd prihliadol ex offo a dospel k záveru, že spotrebiteľ takouto podmienkou
nie je viazaný, preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citvaného ustanovenia
okresným súdom dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozhodnutí,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tiež namietol procesnú
vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Odvolateľ namietol,
že okresný súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v
hypotéze ust. § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnutie okresného súdu preskúmať. Rozhodnutím okresného
súdu malo podľa odvolateľa dôjsť aj k pozbaveniu oprávneného domáhať sa svojho plnenia, nakoľko
oprávnený sa už nemôže domáhať svojho nároku z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. S ohľadom na
uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie vo veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 12.10.2009 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej
úver vo výške 350,- Eur. Zmluvná odmena na poskytnutie pôžičky predstavuje 346,-Eu, čo je 98,85
% z výšky poskytnutého úveru. Povinná sa zaviazala oprávnenému splatiť sumu 696,-Eur v 12-ich
mesačných splátkach po 58,-Eur. V bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len

„VPPÚ“) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo
súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia či
dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra
a až následne pred rozhodcovským súdom rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 15 alebo cestou
príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov spočíva
na žalobcovi. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola
povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 348,- Eur s prísl.. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
nesplatená istina predstavuje 312,- Eur, poplatok za zasielanie upomienok 36,-Eur zmenkového úroku
a zákonného úroku, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej
do VPPÚ Zmluvy. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky
v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka).
V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje na
niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp.
protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:
1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z
jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami
budú riešené uvedeným rozhodcovským súdom, určil oprávnený. Rovnako nebola dojednaná
rozhodcovská doložka individuálne ani v Dohode. Povinná nemohla ovplyvniť jej obsah ani si zvoliť
iný rozhodcovský súd. Tento vopred určil oprávnený. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle,
že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy,
spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva
na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy),
čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Povinnosť obsiahnutá v
rozhodcovskom rozsudku smeruje výlučne voči osobe povinnej. Vychádzajúc z uvedeného ako aj
povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení)
je zrejmé, že miera práv oprávneného (veriteľ) voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou
povinností povinnej (dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinnej. Oprávnený koncipovaním
rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a
reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.
2/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s
jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky,
teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj
otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného
ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom
a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec
nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti namietol, že pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia skúma
súd vlastnosti predložených dokumentov a pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti
uloženej povinnosti. Nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský
súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z
10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý
bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť,
že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či
už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa

názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie
sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z
dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v
kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,
t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo
1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval
charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením
zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky
proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný
a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská
doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa
nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej
zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor,
že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh
na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v
súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka), preto okresný
súd postupoval správne keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,
ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež
poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého
je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol je obchádzaním zákona. Rovnako
ako konštatoval okresný súd, odvolací súd tiež zastáva názor, že v tomto prípade ide o vylúčenie
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom
zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu.
Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý
výsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal
rozhodcovskú doložku ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej
úverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania
rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok
javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná
príslušnými ustanoveniami Smernice ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane
spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci
k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.